Ahojte po maminej smrti uz su to 2 roky, trpim uzkostami, prvy rok to bolo najhorsie kedy mi byvalo neskutocne zle a bala som sa ist s detmi von, aby sa mi nieco nestalo, premahala som sa az napokon som to zvladla. Ale uzkosti mam stale hlavne v oblasti srdca neustale ma tam picha, a tlaci, a ja mam strach, ze dostanem infarkt, pretoze nan umrela mama v mojom naruci. Tento strach sa zvysuje a ja mam z neho fobiu, a brani mi v normalnom fungovani. Chodim aj k psychologicke ale moc to nepomaha. Pred rokom som bola aj u psychiatra a dal mi lieky eliceu a ja mam z nich hrozny strach, vsade citam, ich neziaduce ucinky navrat ochorenia. Mam 2 deti a strasne ma mrzi, ze sa im nemozem naplno venovat, lebo tato odporna choroba ma nici. Inak vysetrenia srdca mam v poriadku tak isto aj krvi, len moja hlava to neberie. Prosim pomohli vam AD. Dakujem
Uskost a strach
Ahoj
Pomohla by ti terapia podvedomia. No treba sa zmieriť s maminou smrťou a dať jej dušu hore. Tu je moja stránka. Tam je o Tom popísané viac. Duchovia medzi nami. www.vesticalubomira.wixsite.com.
Ja uz som ozaj neni normalna, zistila som, ze hrozne zvladam zle situacie, teraz mi prisla oznamit suseda, ze jej umrel muz, nedavno kamaratkin otec a ja hned zacnem mysliet na najhorsie, zacnu sa vo mne zvysovat obavy z infarktu a zacnem pocitovat uzkosti. Mam pocit, ze sa stale deje nieco zle. Vzdy som bola sucitna, ale toto uz je privela, ako to prekonat, a zacat byt stastna
Salko 17 a vam pomohol na psychicke problemy, uzkosti, ci na nieco ine?
Ahoj preteba, poslala som ti e-mail, snad ti prisiel.Pekny den
Preteba dakujem, ale ja som taky antitalent, ze sa neviem dostat k e-mailu. Pri mene mas obalku kliknem na nu a pise mi nejake ucty a neviem co s nimi, vraj nemam povolenie ci co.
Preteba, ano pekne chvile mi robia radost, aj ked sa snazim pomahat ludom, z toho mam najvacsiu radost, i ked si kupim kvietok, bicyklovanie , mam rada ludi takze stretnutie s nimi mi robi radost, ale keby som dokazala odstranit strach, obavu, to by bol zivot :-) , vies ono ma to hrozne paralyzuje, kazda anomalia ma vykolaji, a potom si neviem poriadne uzit zivot. Premyslala som aj nad AD, ale mam z nich strach a moja psychologicka mi vravela, ze mi ich netreba, ze to zvladneme terapiou, lenze je to uz dlha doba, a citim sa dost vycerpana, unavena.Tuzim byt znova stastna a vesela ako kedysi
