Mám taký problém, v triede sa so mnou nikto nebaví neviem preco, som kamarátska rada sa chcem zoznamit, ked som prisla do novej strednej školy tak som sa aj skamaratila s niekym, lenže potom postupom času sa uz so mnou prestali baviť a neviem preco ani som sa nezmenila, nič som taka ista, uz od prveho momentu som v triede tichá lebo neviem o com sa mam rozprávať, chcem byt sama sebou lenze ja sa akokeby bojím a musim sa pretvarovat a to ma dost vycerpava
Prosím poraďte niekto kto ma takyto problém,ako si najst kamaratov
Nikto sa so mnou v triede nebaví
dievca22
GOING
Ani so mnou sa v práci nik nerozpáva,
lebo s nimi nekradnem !
Ahoj. Tento problém so riešila v patom ročníku na základnej. Zrazu sa so mnou všetci prestali baviť. Zistila som, že vo vedľajšej triede kde prišli nový žiaci bola baba, ktorá všetkých naintrigovala proti mne. Vraj som sa páčila chalanom a tak všetkým zakázala baviť sa so mnou . S počiatku ma to ubíjalo no keďže od malička mám schopnosti medzi nebom a Zemou tak moje chápanie vecí bolo o dosť iné od ostatných a zistila som, že ich vôbec nepotrebujem. Či za s niekym bavím o počasí, alebo vôbec nie nie je v tom veľký rozdiel. A tak som si svoju odlišnosť začala vychutnávať. Zistila som, že ma baví písanie a tak som napísala román Nečakané lásky. Písala som ho cez prestávky, keď som jedla... Namiesto kecania som písala tak zanietenie, že niekedy som si ani nevšimla keď zazvonilo. V románe som opísala všetkých spolužiakov ako sa spávajú. Hlavnú postavou som hrala ja a bol tam príbeh ako som tým novým žiakom vynadala a do jedného sa zaľúbila a začali sme spolu chodiť. No a u ostatných som si získala rešpekt. Bol to pekný príbeh. Jedného dňa nechtiac spolužiak zhodil môj zošit. Keď mi ho podal a prečítal nadpis Nečakané lásky chcel si ho prečítať. Tak som mu to dovolila. Na moje prekvapenie sa problém vyriešil sám. Keď si to prečítal a ukázal celej triede tak sa mi všetci ospravedlnili až na pár hlupákov, ktorí sa nezmenili a dodnes sa na tom bavíme. Som síce odlišná dodnes a sama sebou ale vzájomne sa rešpektujeme a bavíme v rámci možností.
Čím viac budeš venovať pozornosť tomu ako ťa ignorujú, tím to bude horšie. No zároveň je to aj zrkadlenie. Každý človek nám niečo zrkadlí. Tým nám ukazuje na náš nevyriešený problém. To je podvedomie. Preto by ti pomohla terapia podvedomia. Taktiež si skús napísať svoj príbeh a ako chceš aby skončil. Uvidíš, že veci sa zmenia. To ako ho napíšeš tak sa to začne v tvojom živote meniť. Pretože myšlienky sú hmotné. Tu je moja stránka : vesticalubomira.wixsite.com
Nerozumieeem-este mi k tomu zopar veci chyba :). Ale myslim si, ze by sa sem aj nejaki psychologovia obcas aj mohli prist ukazat.
dievca22-a ako je to, ze zo zaciatku si sa tam aj s niekym bavila a teraz uz ti ludia nemaju zaujem?
Ale ty mozno tiez ani tak nemas o som moc hovorit (nielen s nimi ale mozno aj s ludmi bo vseobecnosti).
Ty by si chcela mozno hovorit aj viac dopodrobna o urc. veciach, ale oni nemaju zaujem-myslim si. Lebo tak to bolo napr. u mna.
A este mam pocit, ze uz sa tam vytvorili urc. skupiny a ty si proste mimo nich. Co sa zvykne stavat. A potom clovek nema s kym a o com.
Dalsia vec je- ci nemas nahodou taky vnutorny pocit (aj pred tym, nez si dosla na tu skolu), ze si nezaujimava. Lebo ak tento pocit mas, tak to moze ovplyvnit aj tieto veci-komunikaciu, lebo nastava opatrnost v komunikacii s ludmi, a ide to tazko vtedy. Aj ked mozes byt kamaratsky typ cloveka.
dievca22
Cliattsi, nie som spolocensky clovek prave naopak, som viac tichsia a druha otazka - akokedy niekedy sa ja pýtam prva ale vzdy ked sa niekoho opytam tak iba mi jednoslovne odpovie a ako keby som ho otravovala tak sa ku mne niekedy spravaju, a niekedy sa oni pytaju prví mna
Nerozumieeem
Cliattsi ty by si sa riadne hodil za psychologa
dievca22
Nie, chodím na obchodnú
Lonelinka
Chodíš na gympel, že ? Lebo tam väčšinou sú takí...
