Prosím o radu. Odjakživa to bolo tak že mama mi viac dovoľovala ako otec. Otec bol vždy ten ktorý nám rozkazoval, mal bsetko pod kontrolou, nebol a nie je zvyknutý že mu vzdorujeme. On je fakt mily, zlaty ale z času na čas mu prepne v hlave a koniec. Vzdy som sa ho bála spýtať či môžem ísť spat ku kamoske, bála som sa mu povedať že mám (prvého)frajera(ale aj o terajšom) o zlých známkach , rýchlo sa totižto nahnevá. Viem že dáva na mna pozor, ale tá jeho prísnosť ma ubíja.Mamka naopak vsetko rieši s chladnou hlavou, vždy sa porozprávame v klude, nekričí , nič a ocino taký nie je. Lenže to čo mamina dovolí, otec zakáže.Učím sa dobre, snažím sa ísť na vysokú podľa jeho plánov-právo-(no však nemôžem povedať že mna tá vysoká nebude vôbec baviť keďže tento smer sa mi zapáčil) , aj sa učím dobre,porobim doma veci, všetko im hovorím,ale on stále že “máš po chlebe keď ma sklameš”... vždy,vždy to povie a ja som potom veľmi smutná pretože nech som akákoľvek dobrá tak stále si mysli že mu klamem. Potom mnou prechádzajú take zvláštne pocity že čo keď fakt ho sklamem...je výbušný ,no sú dni kedy je ako med a potom prídu dni kedy sa bojím že čo zas mu bude vadiť. Máte/mali ste to tak aj vy? Prečo je taký? Ako zlepšiť vzťah s ním? Ako píšem som poslušná, spravím čo treba,nehnevám ho... a posledná možno nezaujímavá poznámka ale mám 19r:) Je to kvôli mojmu veku? Ďakujem za odpovede:)
Prísny otec
niekedy je lepšie, keď je prísny otec.... uvidíš, aspoň budeš správne vychovaná...
U takychto rodicov bezna vec, ze strazia dceru, aby neotehotnela, nikam ju nepustaju, drzia ju doma ako vo väzeni, ale synovi vsetko dovolia.... sa dcere krivdi, ale nakoniec vzdy je to syn, ktory nabucha pipinku, standu, ktora je este pod zakonom, cim nakoniec ten syn im "robi hanbu", nie dcera. Uvidis, bude to tak aj u vas. Ty este nebudes mat ani prvu sexualnu skusenost za sebou a tvoj brat uz pride predstavit tehotnu frajerku. Poznam xy rodin, kde sa to prave takto stalo. Kazdopadne plati, musis zit podla ich pravidiel, kym u nich byvas. Odides prec - budes si zit podla svojich pravidiel.
Brat je napr mladší a robí si čo chce, má neskoré príchody domov,ja sa snažím vždy do tej polnoci byť doma. Minuly víkend som spala u kamarátky , ale doma som si vypočula riadnu vlnu výčitiek že “isto ideš ku kamarátke, len mi klameš a budeš s frajerom” .. cely víkend som sa potom cítila zle z toho že mi ani neverí kde som. Pritom vždy som im hovorila pravdu kam idem. Na ZŠ som sa bála že má nepustí ani len večer do mesta , na strednej povolil trochu, ale aj tak- podľa
Mňa neskutočne preháňa
Vieš, ono v psychológii je niekoľko štýlov výchovy, už si to nepamätám presne všetko, ale viem, že je tam asi liberálny štýl výchovy, potom konzervatívny a pod., jednoduchšie povedané menej prísny štýl výchovy a prísnejší štýl výchovy. Nikde som nečítal, že by bolo niekde uvedené, že vyberte si práve tento štýl, lebo tento je najlepší. Asi by bolo rozumnejšie, ak by sa tie štýly kombinovali podľa toho, ako sa dieťa správa. Ak sa niekto správa zodpovedne, tak by rodič nemal byť na to dieťa prísny, lebo by to bola blbosť. On je na teba prísny preto, lebo má o teba veľké obavy, bojí sa o teba, ale je to pravd. prehnané, ale ty mu to na strane druhej nevyhovoríš. Ak je dieťa inteligentné, tak ho stačí upozorniť na to, čo zlé ho môže čakať a postretnúť. To mu odkáž.
Si už dospelá a môžeš robiť, čo chceš ty, on ti už nemá právo tak diktovať život, len ti radiť. Nech sa akokoľvek snažíš, aj tak býva výbušný, ja by som sa s ním o tom otvorene porozprával, že ako si to predstavuje a síce pravdepodobne vybuchne aj pri tom, ale bolo by mu treba dávať najavo, že to preháňa a časom si to hádam uvedomí a začne byť menej prísny.
Nie je to kvoli tvojmu veku. Je to taky typ povahy a s tym nic nespravis, nezmenis ho. Len si musis zvyknut. Nepripustaj si to tak. Vystudujes pravo a nakoniec po skonceni vysokej aj tak pojdes svojou cestou... ako prve asi do podnajmu na nejaky rok, dva a potom vezmes hypoteku a pojdes si do svojho. Tak to robia skoro vsetci. Potom sa ti trochu aj ulavi, ked uz nebudes mat kazdy den na ociach jeho prisny pohlad a prikazy a zakazy, diktaturu vselijaku. Na navstevy budes chodit k vasim a budete mat medzi sebou lepsie vztahy. Lebo vztahy medzi rodicmi a detmi sa zlepsia, ked tie deti od rodicov nebyvaju, len niekedy na navstevu zavitaju. Su si vzacnejsi, su menej spolu, dokonca o tolko menej, ze kym decko znovu od rodica odide, nestihnu sa ani pohadat :)