Kde najst partnera?

Príspevok v téme: Kde najst partnera?
Julia12345

Ahojte, prosim vas viete mi poradit kde sa v dnesnej dobe davaju ludia dokopy? A ako? Mam 29 rokov, som sama po niekolkorocnom vztahu. Nemam ziadne zvlastne zaujmy kde by som stretavala novych ludi. Mam pocit, ze z nasho mesta kazdeho poznam. Vacsinou uz ti normalni su zadani zenati a s detmi :( je este nadej, ze si niekoho najdem? V tomto veku som uz chcela mat rodinu a zial musim zase dufat, ze najdem svoju spriaznenu dusu ak vobec existuje. Potom chytam paniku ci sa dozijem raz svojho babatka. Nechcem mat dieta v 35ke ani 40 :( poradte co robit. Hovori sa ze vsetko prichadza necakane, ale ja naozaj nemam kde a koho spoznat noveho. Poradte. Dakujem

Vareska

Keď je clovek skormútený a smutný ,tak priťahuje k sebe rovnako skormútených a smutných.Keď sa nevysporiadaš z minulosťou neotvoria sa ti naplno možnosti v prítomnosti.Proste nevidíš čo by si mala vidieť ,lebo ti zatieňuje zrak aj mysel nevysporiadané vnútro.Tak veľmi chceš nový vzťah ,že nemáš zrelý úsudok a to ti môže blokovať nové možnosti.

Howling

Nemyslím, že som náročný, len zrejme mám jednoducho smolu.. Pre autorku témy, možno že Ty si výberčivá... naapr. čo ja počúvam od žien po stretnutí (po písani na nete), nepreskočila iskra, nie je tam chémia, vyzerá inak ako na fotke a pod. Možno človeka, keby lepšie spoznať a dať mu šancu, nikdy nevieš.. ako sa už veľa krát písalo, človek len hľadá a hľadá, ale možno to štastie ma rovno pred nosom.. a možno keby si spoznala viac ľudí, viac mužov a vykašlala sa na to čo bolo a zobrala si z toho len skúsenosť, aj keď viem, že je to dosť náročné, ale dá sa to, ale na to musí každý prísť sám

Julia12345

Zoom s jednym som sa stretla cez internet, ale zial ziadna iskra chemia z mojej strany nic. A uz ma to ani nebavi takto cez internet :( a clovek nevie co to bude za uchyla, ja mam pocit, ze uz naozaj nezostali ziadni volni chlapi v mojom okoli co by za to stali :(

slecna1209

Kup si motorku..Uvidiš ako začneš žiť..pocity na nezaplatenie..a hned ta prejde chuť aj na partnera a trapenie sa preto..ver mi...vlastná skusenosť;-)

Julia12345

Tak niekedy mam aj chut ist do kostola, ale nechcem, nakolko tam chodi moj byvaly a nechcem ho stretnut. On je veriaci a su viacere omse, ale bojim sa, ze by som ho stretla a myslel by si, ze tam idem kvoli nemu. On je veriaci, chodi stale, ja som chodila vacsinou len kvoli nemu, takze zle by to vyzeralo aj ked mam teraz potrebu skor kvoli sebe a Bohu, viem, ze by som nemala ziadat od Boha pomoc a skor podakovat, ale ja si neviem rady, neviem uz co robit dalej. Tak sa snazim, chodim stale von na prechadzky, snazim sa byt v pohybe, pracu mam onicom, robim len sama manualnu pracu zavreta. Neviem sa hlavne dostat z rochodu a odputat sa myslienkami od neho. Ja neviem ako to maju ini ludia, ale ja to znasam velmi tazko, vidim vsetko zle, zahodene roky premarnene a pytam sa stale preco a preco...preco som bola s clovekom, ktory ani len nepohol prstom, aby mi dal najavo, ze ma nechce stratit. Jednoducho kyvol rukou ok a ide sa dalej, pritom v tom nebol ziaden iny chlap, len som chcela citit lasku. Ach velmi som nestastna.

tacotipoviem

SestravKristu: Síce neviem ako to vyznelo v tvojom svedomí ked si to prečítala ale píšem to priamo , po lopate , s trochou sarkazmu ....
Ja si myslím že dotyčná Júlia by mohla povedať Bohu svoje ... áno... a začať budovať vzťah s Ježišom Kristom ... lebo hoci prvoradým povolaním muža je byť otcom a prvoradým povolaním ženy je byť matkou ... v Kristovi je všetko , on je cesta pravda i život ... mohla by nájsť vieru a aj odpovede na rôzne otázky v jej živote , ktoré sú aj teraz vo Svätom Písme