Ahojte, prosim vas viete mi poradit kde sa v dnesnej dobe davaju ludia dokopy? A ako? Mam 29 rokov, som sama po niekolkorocnom vztahu. Nemam ziadne zvlastne zaujmy kde by som stretavala novych ludi. Mam pocit, ze z nasho mesta kazdeho poznam. Vacsinou uz ti normalni su zadani zenati a s detmi :( je este nadej, ze si niekoho najdem? V tomto veku som uz chcela mat rodinu a zial musim zase dufat, ze najdem svoju spriaznenu dusu ak vobec existuje. Potom chytam paniku ci sa dozijem raz svojho babatka. Nechcem mat dieta v 35ke ani 40 :( poradte co robit. Hovori sa ze vsetko prichadza necakane, ale ja naozaj nemam kde a koho spoznat noveho. Poradte. Dakujem
Kde najst partnera?
Ta čaute bratia a sestry .... ja mám 30 rokov ... a som muž a tiež mám podobný problém ale z tej opačnej strany , neviem si nájsť partnerku ... Takže je nás asi hŕstka z jednej aj z druhej strany ....
Nemám záujem o internetové zoznámenia , ani do baru , ani na diskotéky , ani do krčmy , ani nedrogujem , ani nepijem ... Som v živote ani nesexoval ...
Keď prišla tá tridsiatka ... mal som z toho kus depku jak to zbehlo všetko ...
Božie cesty sú nevyspytateľné ,,, skrze vieru som našiel trpezlivosť v tejto veci a nerobím si z toho ťažkú hlavu ...
Ahoj Juli, ja mám 30 a tiež som bez partnera. Ešte pred rokom som panikarila presne ako ty, no teraz už nie. Robím veci čo ma bavia, teším sa zo života . Neupadaj do nejakej depky, zúfalstva. Život má pre nás prichystanych ešte veľa pekných vecí ;)
Za skrinou si nepozerala, ci tam nie je nejaky partner. Alebo, ci sa za krikom niekde neschovava.
Julka, vobec nebuď prosím smutná.
Minuly rok sa mi stalo to iste...mala som takmer 29 a rozchod po dlhoročnom vzťahu. Bolesť, beznádej, myšlienky ako ty.
Nič, prosto som žila. Začala vnímať svet trosku inak, venovala som sa sebe, začala robiť pár malých veci, ktoré predtým nie. Hlavne cvičenie, to ti velmi odporúčam, zmení ti to myšlienky na pozitívne pocity celkovo. A to sa mi predtým hýbať velmi nechcelo, teraz som šťastnejšia a mam viac energie, ako predtým :) ten pohyb ti pomôže, skús to ako prvé.
A co sa týka toho partnera - ani možno nevies, u koho si vyhliadnuta možno uz dlhšie... ;) možno nie, ale je moderna doba, net istí aj zoznámenie sa s NORMÁLNYMI mužmi. Naozaj seriózne.
Nesnaž sa vymaniť silou - mocou z tohto stavu. Teraz to tak chvíľu je, ale nie navždy, to si môžeš byt istá. A šťastná ešte môžeš byt v živote velmi velmi. Najprv sa nauč byt spokojná sama, raz budete spokojní dvaja ❤️
zuzazuza ty si taka zlata, krasne si to napisala, naozaj tak prijemne slova, moc si to vazim a dakujem za povzbudenie..asi prave toto som aj potrebovala pocut :) velmi pekne ti dakujem, budem sa snazit :)
Nadej je vzdy. Len v prvom rade sa pozri na realitu. Stalo sa, ze si vo svojom veku sama. Byt tebou, prijmem skutocnost a zmierim sa s tym, ze mozno to dieta v tej 35-ke alebo 40-ke budes mat a nie skor. Cim viac budes na seba vyvijat tlak, ze co najskor si musis najst partnera, tym viac ti to bude liezt na mozog a tym nestastnejsia budes. Tajomstvo stastneho zivota a celkovo prezitia je, ze sa prisposobis okolnostiam. Znamena to teda, ze v prvom rade prestan stresovat, ze nieco musi nejak byt, ked to teraz tak nie je. Dalsi krok je, ze musis zmenit nieco na svojom sucasnom zivote, v ktorom velku nadej na zoznamenie nevidis. Musis zacat nadvazovat ovela viac novych kontaktov, ako to bolo doteraz. Zrejme to znamena zmenu zivotneho stylu. A teda zacat s novymi aktivitami, ktore zahrnaju spoznavanie vela novych ludi. Kurzy, organizovane skupinove vylety, socialne siete, na ktorych sa organizuju realne aktivity v realnom zivote. A toto vsetko v novom prostredi, kedze vravis, ze u vas uz asi poznas kazdeho. Teda nezostavaj iba v ramci svojho mesta napriklad cez vikendy. 29 rokov je dnes vek, kedy zdaleka nie vsetci normalni uz niekoho maju. Vela ludi sa prave okolo tohoto veku rozchadza po dlhorocnych vztahoch. A ich novy partner po tom dlhorocnom vztahu sa stava ich zivotnym partnerom, s ktorym si zalozia rodinu. Mas velku sancu, nebud smutna.
A akú radu od nás vlastne očakávaš? Veď sama píšeš, že "nemáš kde a koho spoznať nového" a že "v tomto veku sú už všetci (normálni) zadaní a majú deti"... No áno presne tak to je.
Takže, máš na výber: ak tak veľmi chceš decká, nezostáva ti iné, len si uviazať na krk nejakého dilina, ktorý je aj vo veku 30+ sám (pretože ho žiadna normálna nechce)
alebo
zmieriť sa s tým, že budeš sama a bez deciek. Nakoniec, nie je to žiadna tragédia, veď s deckami je len oštara. Ani ja žiadne nemám a už mi ťahá na 40. A predstav si, žijem si perfektne, napr. dnes som si vzala dovolenku a bola som na celodennom výlete v lese a zajtra si budem užívať ďalší voľný deň :)
Tak si aj ty užívaj život a vykašli sa na zháňanie nejakého magora a zakladanie rodiny. To ti radím ja.