Ahojte, mam taky problem, ze zacinam mavat pocity menejcennosti a neviem ako sa toho zbavit, ako natom pracovat?
Myslim, ze som byvala celkom vyrovnana, moc som neriesila svoju psychiku alebo tak. Lenze posledne razy sa mi stali veci, ktore ma velmi zle ovplyvnili. Mam 25 rokov a presla som si par “vztahmi” co ani neboli vztahy, pretoze ma v skutocnosti ziaden muz nemal rad. Vzdy to bolo tak, ze som s niekym randila a zalubila sa alebo ho mala rada,, a pocase som zistila ze mu na mne moc ani nezalezi. Toto sa mi stalo viackrat, tak jasne ze vzdy som s tym prestala a sla dalej. Posledny raz som “randila” s jednym muzom, ktory mi povedal, ze ma velmi rad, no nechce ziaden vztah v tomto momente lebo ma zle skusenosti z minulosti. Tak je, ze ok, asi bude lepsie ked sa nebudeme bavit. A uz som bola zase v pohode. Lenze zrazu som videla, ze je vo vztahu a uz ten vztah zrazu chcel a je z toho velka laska. Cize ho nechcel len somnou. Takisto som zazila, ze mi jeden povedal, ze neveri na vztahy na dialku, a bum, zrazu mal vztah na dialku. Cize z toho mi vyplyva, ze som vzdy len nieco ako medzi faza a potom si najdu niekoho skym chcu naozaj byt. Mam pocit, ze kvoli tomu mam pocit menejcennosti, aj ked som nikdy nejako nevyhladavala stastie v inych ludoch. Nechcem sa porovnavat s druhymi, ale v mojej hlave sa to zacalo. Parkrat sa spytam samej seba, ci nie som dost dobra, pekna atd. A zacinam mat pocit menejcennosti. Ako s tym prestat? Myslite si, ze jednoducho by som mala prijat ten fakt, ze proste nie som na vztah and nebudem mat rodinu? Mam sa vydat smerom dobrovolnictva a davat lasku niekde inde? Nechcem aby sa stala zo mna frustrovana ropucha, ktora sa silou mocou snazi niekoho najst. Na druhej strane, vzdy som chcela mat rodinu a manzela atd. Lenze neviem cu je to to spravne pre mna, lebo evidentne nikto somnou rodinu ani vztah mat nechce. Mate niekto podobnu skusenost?
Zacinajuci pocit menejcennosti
Príroda je čím ďalej tým viac znečistená, tak nám to vyvoláva kadejaké poruchy, tak potom potrebujeme protijed. Mali by urobiť výskum, že čo spôsobuje naviazanie trebárs CO na červené krvinky, mne z toho vychádzajú dajme tomu suic. myšlienky, ale to isto nikto skúmať nebude.
Ak by som to mal veľmi zjednodušiť a niečo povedať k veci, tak tá psychiatria má niečo do seba. Vyskúšaš lieky a budeš vedieť, že ten pomáha v tom, tamten v onom a pod. Na ten si môžeš ..., na onen v žiadnom prípade.
Ďakujem za povzbudenie Pohladmuza ;) pekne si to povedal, tak to aj vnímam, každý je výnimočný, a tak ako sme my pre mužov jedinečné takisto aj vy muži ste pre nás jedineční :) myslím že sa skvelo dopĺňame, aj keď niekedy sú tie vzťahy horor či dráma. No všetko je ponaučenie, všetci sa týmto niekam posúvame a napredujeme. Nehazdem chlapov do jedného vreca, nezatrpkla som na muzov. Možno po rozchode, pár mesiacov. Ale časom som prišla na to že sú omnoho zaujimavejsi muži ako všetci moji ex. Týmto ich nechcem nejako súdiť. Každý máme svoju cestu.Každý vztah mi niečo dal, a veľa sa zamýšľam nad sebou, snažím sa byť lepším človekom. Som vďačná za každú skúsenosť v mojom živote.
Ženy, to, že vám v minulosti nejaké vzťahy nevyšli neznamená, že nie ste stvorené pre vzťah. Buďte vďačné za to, čo ste sa od svojich bývalých partnerov naučili, poprípade sa poučte z chýb, ktoré ste urobili, napravte ich, ak sa dá a pokračujte ďalej. Možno sa ešte k sebe vrátite. Snažte sa byť samy sebou, venujte sa veciam, ktoré vás bavia, buďte prirodzené. To, že ste v niečom odlišné, to je v poriadku, každý jeden z nás je jedinečný. Možno to znie ako ďalšia sada motivačných drístov. Neviem. No chcem vás povzbudiť aby ste nezúfali a aby ste aj naďalej robili tento svet krajším. Možno, že tie rozchody sú signálom k tomu, aby ste niečo na sebe zmenili. Poprípade v niečom dozreli. Stretávajte sa so ženami, nájdite si dobré kamarátky, zdieľajte sa, pomáhajte si posúvať sa k lepším verziám samých seba. Ženskosť je pre muža príťažlivá. Žena je pre nás neskutočný dar. A my taktiež potrebujeme neustále rásť v mužskosti, učiť sa robiť veci lepšie a byť lepšími :)
Prajem vám, aby sa vám splnili všetky vaše túžby.
Ahoj tak ja mám 30 a tiež nemám rodinu ani partnera. Niekedy sa cítim menejcenna, a mám pocit že ma nikto nechce. Teda na dlhodobejší vzťah, rodinu a pod. Bez partnera som dva roky, medzitým som nemala nikoho. Mám pocit že sama sa obávam ďalšieho vzťahu, lebo predchádzajúce vzťahy tiež boli dosť komplikované a väčšinou moji ex nechceli rodinu a tak. Ale z toho čo viem tak sú naďalej sami, bezdetní, bez partnerky. Myslím že chyba nieje ani moc v tých partneroch ale aj v nás samotných. Niekedy si v tých chvíľach samoty aj poviem že mi je lepšie ako mojim spoluziackam, nemám toľko starosti s deťmi, celkovo s rodinou a tak. Už som sa s tým aj tak nejak zmierila, že s deťmi už nerátam, a partnera možno ešte nejakého nájdem. Jedno viem isto, že nič nieje trvalé, a takisto nás tí naši partneri učia, ako sa naučiť mať sa rada. Takže ak má ten partner niečomu naučí, a aj ja jeho, naše cesty sa rozchádzajú.. aspoň tak to teraz všetko vnímam. A aj tu samotu, mnoho mi to dáva.
Ahoj,som priblizne v tvojom veku a chapem ta,tiez sa mi to stalo a nejaky pocit menejcennosti az teraz pomaly u mna zacina.to bude asi tym,ze ked sa ti viackrat opakuje zly scenar uz nemas chut verit v dobry.ja som sice vela vztahov nemala,ale uplne mi to staci na to,ze sa zamyslam nad tym,preco nas ti muzi beru ako nieco docasne,cim to bude.ak by niekto vedel odpoved,myslim,ze by to nam obom pomohlo sa pohnut dalej.
možno na to príliš tlačíš a chceš mať rodinu s každým, ktorý prejaví aspoň trošku záujem takže by si si mala začať trochu vyberať