Bojím sa niekoho milovať

Ahoj no mne sa stalo to isté s tým rozdielom že mám o desať rokov viac ako ty :) strašne sa mi niekto páčil, a bola som doňho zamilovaná dá sa povedať, ale keď ma oslovil, tak už som spanikárila, začala o sebe pochybovať, a celkovo som sa toho zľakla. Tak pokračujem vo svojom single živote. Nedopadni ako ja

To, ze sa bojis niecoho, co si este ani nezazila a nevies ani ako to moze dopadnut, moze odzrkadlovat tvoje vnutro. Preco si myslis, ze lasky nie si hodna a budes sklamana? Nemas ziadne dokazy :D Avsak kym si to v hlave neupraces, skutocne stastna nebudes, aj keby ste sa dali dokopy. Lebo si to budes kazit svojimi myslienkami. Vies co najviac brzdi cloveka pred uskutocnenim svojich snov? Strach a vlastne nahovorene myslienky. Pritom staci tak malo. Zmenit ich za ine, pozitivnejsie (nemyslim teraz falosny pozitivizmus). Ak premyslam nad tym, ako budem sklamana v laske, tak zacnem premyslat nad tym, ako budem stastna vo vztahu :)

Ahoj, a to že si nudná a nezaujímavá si myslia iba ostatný ? či si to o sebe myslíš aj ty ? Máš sa rada ? Si na seba za niečo hrdá ? Podľa mňa platí príslovie: na to aby si mohla mať niekoho rada musíš mať najprv rada sama seba. Aby si si uvedomila že si hodná lásky. Čítala som článok v ktorom bolo napísané že vlastne všetci máme o sebe vytvorenú mienku. A keď si myslíš o sebe že si nezaujímavá, nudná, a nevieš prečo by niekto chcel byť práve s tebou....a príde niekto kto ti začne rozprávať opak že si pre neho zábavná a má ťa rád ..nezapadá to do škatuľky ktorú si si o sebe vytvorila v hlave a je ti to nepríjemné. Na tvojom mieste by som začala pracovať na sebe. Dosiahnúť nejaké vlastné úspechy na ktoré budeš hrdá.

dalsi - Nie že len cudzích ľudí. Nejde o to, že sa niekoho bojím niekam pozvať. Ide o to, že sa bojím vzťahu, sklamania. Aj keby ma pozval, tak je pravdepodobné, že by som ho zo strachu odmietla a radšej bola sama.
Nejde tu o odvahu, kto koho pozve, ale čisto o tú lásku, ktorú nie som schopná prijať. Možno mám nejaký blok alebo čo. Proste nie som schopná prijať lásku alebo, že ma má niekto rád. Cítim sa pri tom nepríjemne.

Podla toho co pises, nebojis sa milovat, ale cudzich ludi. Zrejme nemas odvahu ho niekam pozvat, no ked ju on ma, tak proste urcite nepovedz nie. Ak ma menej odvahy, tak to bude horsie, a ked ty s tym nic nespravis, odijde.

Aj keď niekto radí najlepšie ako vie, tak to ešte neznamená, že ti radí dobre. To, čo platí na väčšinu, nemusí platiť na teba. Dobrá rada nad zlato, ale tá, na ktorú prídeš sama.

kašli na strach a obavy a choď do toho!

Určite sa ten strach dá prekonať, musí sa dať. Ja mám tiež 20 a mám podobné pocity (pritom v mojom prípade ani nenachádzam nejakú racionálnu príčinu), ale keď sa niekedy naskytne vzájomná láska (a verím, že raz sa naskytne), tak pôjdem do toho, lebo samozrejme chcem zažívať tú najkrajšiu vec na svete. :) V prvom rade zabudni na to, čo bolo v minulosti, už si dospelá a už budeš isto spoznávať lepších ľudí. Že sa k tebe doteraz nepekne správali NEZNAMENÁ, že si bezcenná a nudná, len si nemala šťastie spoznať priateľskejších ľudí, ktorí by stáli za to. Ak ste obaja do seba zamilovaní, tak sa neboj, choď do toho a ten strach postupne vymizne. A neboj sa lásku prijímať a prejavovať.

Budeš to mať ťažké, tvoje návody a strach ťa budú brzdiť, ale ak naozaj niečo chceš, tak to budeš musieť zvládnuť.