Dobrý deň.
Mám 20 rokov a som dlhšie zamilovaná do človeka, o ktorom som zistila, že je zamilovaný do mňa. Keď som o jeho zamilovanosti nevedela, priala som si, aby to vedel, aby sme boli spolu.
Keď som to zistila, prepadol ma strach a neistota.
Nemyslela som si, že by ma niekto mohol mať rád, pretože za celých 20 rokov sa to nestalo. Jasné, mám najbližšiu rodinu a máme sa radi, no sme trochu chladnejší.
Za celých 20 rokov som nemala ani jednu kamarátku/kamaráta, nikomu som sa nepáčila, nikto ma nemal rád (som stráášna introvertka). Niekto len tak povrchne. Pretvaroval sa. Nevidela som z druhej strany úprimnosť, tak som sa stiahla.
Uznávam úprimné a ozajstné priateľstvá.
Teraz neviem, čo zo sebou robiť. Láska je pre mňa niečo nepredstaviteľné a bojím sa toho. Vyústilo to až tak, že keď mi niekto povie, že ma má rád, cítim sa úzko a nepríjemne a neviem, čo povedať. Pretože si jednoducho neviem pripustiť, že ma má niekto rád. Neviem pochopiť, prečo by ma mal mať niekto rád. Podľa toho, ako sa ku mne ľudia správali som odpad. Som bezcenná a nudná.
Proste, zabudla som na to, že s tým človekom chcem byť a zatienila ma pochybnosť a strach.
Lásku neviem prijímať, no neviem ju ani prejavovať (aspoň nie slovami).
