Bojím sa niekoho milovať

Tak sa vykasli na to a bodka. Ten chalan by sa pri tebe aj tak necitil dobre keby zisti aka si. Nevedela by si mu prejavit ani lasku ako to sama pises.

Palo 9 - Zlatko, ty by si ma nevytočil, ani keby traktory padali. Choď si svoje komplexy vybíjať inde.

Tak sa boj aj ďalej, ale aby si sa nespamätala a neoľutovala tento svoj prístup, ked už bude neskoro a budeš stará rachetľa, o ktorú nikto nezakopne. Sa stavím, že keby mal miliony na účtoch, tak by si prekonála aj svoj obrovský strach. No opakujem, roky utekajú a čakanie na zázrak sa nemusí vyplatiť..

Anonymka, musis sa vyrovnat so svojou minulostou a so sebou a az tak budes schopna mat niekoho ozaj rada.

7.- či sa cítiš unavená, akoby bez energie

tak asi tam bude problem. Snivas, a pritom dobre vies, ze realita je ina. Milujes niekoho, a snivas ako sa s nim radujes, aka si s nim stastna, a vsetko krasne. No realne je to ine, zrazu okrem tych krasnych veci, je aj dalsich milion, a aj zle veci. Najprv z toho ide strach, ale potom si postupne zvyknes :). Tiez aj inak napisane, este niesi zrela na vztah. To ale nevadi, pri niekom predsa vyzriet musi kazdy :). Spoluziaka neries. Zacni sa trochu zoznamovat. Nemusi to byt hned s umyslom zacat s dotycnym randit. Len ist na kavu a napr do kina, len sa zoznamit, aby si sa dostala do reality so vztahmi.

A co sa sklamania tyka, bohuzial, patri to k vztahom, kym nenajdes toho praveho. drzim prsty

Ďalšie otázky
-1. tak neviem, ale depresiu nemáš, že? Také niečo, že stále ti cez deň idú do hlavy negatívne myšlienky a nevieš sa ich zbaviť a je to vyčerpavajuce (?). Ja predpokladám, že asi nie.
-2. čo ma ale zaujíma je to, či keď sa o niečo zaujímaš, tak či si taká nadšená zo začiatku a potom to opadne a už to nedokončíš - napr. ak si na niečom pracovala
-3. keď ideš po ulici, či si pripadáš taká bez života (alebo ani nemusíš ísť po ulici)
-4. čo sa týka tvojej komunikácie s ľuďmi, tak ich väčšinou pozoruješ a sama sa rdšej nezapojíš do debaty, lebo SA NEVIEŠ ZAPOJIŤ DO DEBATY. Jednoducho máš pocit, ako keby si nemala tú schopnosť. AJ KEBY SI SA CHCELA ZAPOJIŤ. Je tak?
-5. Keď si nastúpila na ZŠ- do 1. triedy- určite si z toho ešte niečo pamätáš- ako si na tom bola, keď si sa chcela rozprávať so spolužiakmi a zapojiť sa do debaty- pamätáš si ešte samú seba, ako si sa videla, vedela by si to opísať tú situáciu -"Idem k nim (asi 2-3 osoby), chcem s nimi hovoriť.... A ČO BOLO ĎALEJ AKÉ TO BOLO (ako si reagovala/ako reagovalo telo?)?- TO MA ZAUJÍMA."
Ja si to ešte pamätám.

Cliattsi - Oddelenosť od ľudí pociťujem a snívam stále. Mám neprestávajúci tok všeliakých myšlienok.
V škôlke som mala kamaráta. Potom sme sa nevideli, až do strednej školy, kde som s ním bola spolužiačka. Tam sa so mnou nerozprával a ohováral ma. Takže tak.

"celých 20 rokov som nemala ani jednu kamarátku/kamaráta, nikomu som sa nepáčila, nikto ma nemal rád (som stráášna introvertka). "
......nie je to podľa mňa tým, že si introvert. Introverti sú aj spoločenskí. Bude tam čosi iné.
Pýtam sa ťa preto, lebo sa snažím orísť, prečo to tak je.
Mne keď povedalo jedno dievča, že sa jej páčim, som sa normálne zľakol. :)
Boli tam aj ibé baby a ja som neveril tomu, že sa jej páčim a normálne ma presviedčali o tom, že to tak je. A potom som sa s tou babou dal nejak do reči. Z mojej stramy to bola katastrofa-ona pohodový extrovert, ja hanblivý introvert. :). Ale nejako som to dal.

Je to proste stres (z ľudí). Ty sa bojíš aj iným ľuďom prihovoriť, lebo si myslíš, že si nezaujímavá.
To že si nezaujímavá je výsledkom toho, čo si zažila od ľudí v detstve a ako to tvoj mozog vyhodnotil. Bojíš sa zblížiť, lebo to môže byť ore teba nebezpečné. Keď si bola malá, veľa ľudí ťa pre niečo (na tebe) odmietli. Bola si pre nich nezaujímavá - pre teba ako introverta to bola asi skupina lľudí. Nadobudla si postuone pocit, že nikam nepatríš, lebo "ťa nikto nechce". To sa s tebou nesie až doteraz.
Ja mávam aj taký pocit, že sa keď so mnou aj dá niekto do reči, tak sa čudujem tomu človeku, že sa so mnou dal do reči(keď sa napr. zaujímal o mňa). Poradiť ti ale neviem, jedine psychológ. Je tam možno ešte iná možnosť, ale to chcem najprv otestovať na sebe.
Ale ako môžeš napísať, že si v živote nemala kamošku? To ani keď si chodila do škôlky?

A mňa by zaujíamlo, či pociťuješ aj takú oddelenosť od ľudí-to je 1. otázka
A 2.-či veľa snívaš(?)