Mám taký pocit, že sa bojím ľudí, neviem sa uvoľniť, som tichšia

Strašne si vyčítam to, že som v škole tichá... neustále ma to ničí deň za dňom... čoraz viac a viac. Nechápem to. Keď idem napríklad odpovedať pre tabuľou tak strach vtedy vôbec nemám a nehanbím sa (divné nie ?) Ale zase cez prestávku v škole sa vôbec neviem uvoľniť. A v poslednom čase som si uvedomila, že sa málokedy smejem, lenže ja by som sa aj chcela smiať a byť veselá ako ostatní ale tá úzkosť mi to nedovolí. A akonáhle prídem domov, tak som hneď uvoľnená. Mám pocit, akokeby som sa bála mojich spolužiakov a moje myšlienky vždy smerujú k tomu, že sú niečo viac ako ja.
Čo mám s tým robiť ? Strašne ma to trápi. Už ma určite všetci majú za "podivína" keďže málo rozprávam a tak.
Nemáte nejakú radu ako sa uvoľniť a ako sa cítiť v škole ako doma ?
A takisto chodím domov na autobusovú zastávku. A keď vidím tých ľudí na tej zastávke (je to taká veľká autobusová stanica) tak pociťujem taký strach a neviem ako sa mám tváriť. Taktiež niekedy mojím autobusom chodí aj jeden taký pekný chalan (ktorého ináč vôbec nepoznám) a všimla som si, že ani ja jemu nie som ľahostajná. Lenže zatiaľ sme spolu neprehodili ani slovko. Vždy keď ho uvidím tak pociťujem zase taký stres, úzkosť a neviem ako sa tváriť.
Mám pocit, že mi to pomaly ale postupne začína ničiť život a neviem čo robiť... Ako sa mám uvoľniť ? Prosím poraďte mi, lebo ja už neviem ako ďalej
Keby sa niekto pýtal, mám 16 a chodím teraz 1. rok na strednú. A prosím, nepíšte mi, že byť tichá a taká hanblivejšia je dobré, lebo ja taká nechcem byť, lebo keď vidím niektoré divné pohľady, ktoré smwrujú na mňa tak mám dosť :(