Strašne si vyčítam to, že som v škole tichá... neustále ma to ničí deň za dňom... čoraz viac a viac. Nechápem to. Keď idem napríklad odpovedať pre tabuľou tak strach vtedy vôbec nemám a nehanbím sa (divné nie ?) Ale zase cez prestávku v škole sa vôbec neviem uvoľniť. A v poslednom čase som si uvedomila, že sa málokedy smejem, lenže ja by som sa aj chcela smiať a byť veselá ako ostatní ale tá úzkosť mi to nedovolí. A akonáhle prídem domov, tak som hneď uvoľnená. Mám pocit, akokeby som sa bála mojich spolužiakov a moje myšlienky vždy smerujú k tomu, že sú niečo viac ako ja.
Čo mám s tým robiť ? Strašne ma to trápi. Už ma určite všetci majú za "podivína" keďže málo rozprávam a tak.
Nemáte nejakú radu ako sa uvoľniť a ako sa cítiť v škole ako doma ?
A takisto chodím domov na autobusovú zastávku. A keď vidím tých ľudí na tej zastávke (je to taká veľká autobusová stanica) tak pociťujem taký strach a neviem ako sa mám tváriť. Taktiež niekedy mojím autobusom chodí aj jeden taký pekný chalan (ktorého ináč vôbec nepoznám) a všimla som si, že ani ja jemu nie som ľahostajná. Lenže zatiaľ sme spolu neprehodili ani slovko. Vždy keď ho uvidím tak pociťujem zase taký stres, úzkosť a neviem ako sa tváriť.
Mám pocit, že mi to pomaly ale postupne začína ničiť život a neviem čo robiť... Ako sa mám uvoľniť ? Prosím poraďte mi, lebo ja už neviem ako ďalej
Keby sa niekto pýtal, mám 16 a chodím teraz 1. rok na strednú. A prosím, nepíšte mi, že byť tichá a taká hanblivejšia je dobré, lebo ja taká nechcem byť, lebo keď vidím niektoré divné pohľady, ktoré smwrujú na mňa tak mám dosť :(
Mám taký pocit, že sa bojím ľudí, neviem sa uvoľniť, som tichšia
wudia ja sa nedokáže zmieriť s tým aký som. Mám nulové sebavedomie a a vidno na mne že sa tvárim všade ako ustráchaný bojko
Jednoduche to nie je, ale treba aby si sa vzal taky aky si, aby si sam seba chapal, respektoval
Mám to úplne rovnako ako ty. Až na to že som chlapec. Kiežby to bolo jednoduché zbaviť sa toho
... aj ja
Ahoj tiez som prvy rok na strednej, a mam podobný problém môžme si popísať ak chceš :)
KontrolOr u mňa je výhodou to, že po psychickej stránke som veľmi silná... to som si všimla :) A z tých troch možností by som si vybrala tú prvú... a vlastne to aj robím...pomaly a postupne. Akeď sa tak zamyslím, aká som bola na začiatku školského roka a teraz, tak to je dosť veľký pokrok a dosť veľký rozdiel. Psychologičku by som nechcela navštevovať, nemám za potrebu to niekomu rozprávať.
somtakaista a to si ako vydržala tie celé 4 roky ? máš môj obdiv
Sú len dva typy ľudí. Tí ktorí dosiahnú to čo chcú a tí ktorí svoj život prežijú v snoch čo by chceli.
A teraz medzi moje sny sa postavia prekážky, ako psychické problémy " soc. fóbia atď", zázemie, financie, povaha, lenivosť, a podobne. A je len na nás či sa cez to prenesieme. To je ten rozdiel.
Všímam si tu veľa tem o úzkostiach a soc. fóbii. Všade niekto poradí v zásade dve veci. 1. Skús sa strachu postaviť a tréningom sa naučíš danú situáciu zvládať.
2. Navštív psychológa ktorý sa ti pokúsi pomôcť
3. Možnosť, ktorú ale nik nepíše je nerobiť nič.
Ono treba si uvedomiť že vlastne ani iná možnosť neexistuje čo by sme mohli voči tomuto problému robiť. Čo iného ešte by sme mohli robiť. Každý očakáva, že mu tu niekto napíše nejakú zázračnú radu a že zajtra sa nebude napríklad báť osloviť dievča na zastávke.
Bohužiaľ taká rada neexistuje.
Dosť často tieto témy upadnú do zabudnutia, nedozvedáme sa, či ten dotyčný v riešení napreduje, alebo to proste prestal riešiť a prijal to. Veľa ľudí je príliš psychicky slabých a vzdá to, príjme sa tak ako je.
Ale píšu tu aj silní ľudia ktorí to dokázali prekonať a spoločenský život im už nerobí problém. Sú dôkazom že sa to dá.
Záver je asi taký, že jediný kto môže tento problém vyriešiť sme my sami, a len na nás záleží do akej miery budeme bojovať :)
pendrek - Chodím na strednú, posledný ročník.
Keď odpovedám, cítim úzkosť, potia sa mi dlane a asi sa červenám, no nie je to na nevydržanie.
somtakakaista a ty si koľkatáčka teraz na strednej ? Predpokladám, že už chodíš na strednú, že ? A to ako zvládaš napríklad odpovedať pred tabuľou pred všetkými, keď ťa nejaká učiteľka vyvolá ?
Predstav si, že máš rodinu, ktorá ťa má rada, no vonku si sama ako prst. Doslova sama.
