Strašne si vyčítam to, že som v škole tichá... neustále ma to ničí deň za dňom... čoraz viac a viac. Nechápem to. Keď idem napríklad odpovedať pre tabuľou tak strach vtedy vôbec nemám a nehanbím sa (divné nie ?) Ale zase cez prestávku v škole sa vôbec neviem uvoľniť. A v poslednom čase som si uvedomila, že sa málokedy smejem, lenže ja by som sa aj chcela smiať a byť veselá ako ostatní ale tá úzkosť mi to nedovolí. A akonáhle prídem domov, tak som hneď uvoľnená. Mám pocit, akokeby som sa bála mojich spolužiakov a moje myšlienky vždy smerujú k tomu, že sú niečo viac ako ja.
Čo mám s tým robiť ? Strašne ma to trápi. Už ma určite všetci majú za "podivína" keďže málo rozprávam a tak.
Nemáte nejakú radu ako sa uvoľniť a ako sa cítiť v škole ako doma ?
A takisto chodím domov na autobusovú zastávku. A keď vidím tých ľudí na tej zastávke (je to taká veľká autobusová stanica) tak pociťujem taký strach a neviem ako sa mám tváriť. Taktiež niekedy mojím autobusom chodí aj jeden taký pekný chalan (ktorého ináč vôbec nepoznám) a všimla som si, že ani ja jemu nie som ľahostajná. Lenže zatiaľ sme spolu neprehodili ani slovko. Vždy keď ho uvidím tak pociťujem zase taký stres, úzkosť a neviem ako sa tváriť.
Mám pocit, že mi to pomaly ale postupne začína ničiť život a neviem čo robiť... Ako sa mám uvoľniť ? Prosím poraďte mi, lebo ja už neviem ako ďalej
Keby sa niekto pýtal, mám 16 a chodím teraz 1. rok na strednú. A prosím, nepíšte mi, že byť tichá a taká hanblivejšia je dobré, lebo ja taká nechcem byť, lebo keď vidím niektoré divné pohľady, ktoré smwrujú na mňa tak mám dosť :(
Mám taký pocit, že sa bojím ľudí, neviem sa uvoľniť, som tichšia
petterre - Dala som na teba a objednala som si ju. Uvidíme, čo je to za zázrak.
zmenila mi život tým, že mi otvorila oči a mnoho vecí som si vďaka nej uvedomil. Prečítaj si ju a potom píš sarkastické poznámky. Samo sa to nezmení, informácie a uvedomenie si súvislosti sú len impulzom..
Môžes upadať do depky a ľutovať sa alebo sa snažiť pochopiť samú seba a hľadať informácie, ktoré ti minimálne zodpovedajú všetky tvoje otázky, hlavne v takomto veku, keď "byť iný" znamená niečo zlé..
Mám to presne tak isto, ako ty, okrem toho chalana. Máš v triede nejaké kamarátky ? Ja nie.
Tiež sa s tým neviem zmieriť a som už zúfalá.
petterre - Takže tvoj život zmenila len kniha ? To sa dá ? Zaujímavé. Kiežby to bolo tak, aj v mojom prípade.
ahoj si introvert a čím skôr sa s tým zmieriš a akceptuješ to tým lepšie. Nedá sa to zmeniť, určite nie z dlhodobého hľadiska. Odporúčam ti prečítať si knihu Ticho od Susan Cainovej alebo si niečo naštuduj na internete...
sám to poznám na vlastnom príklade a ničilo ma to až do výšky, kým mi nezmenila život práve tá kniha a uvedomenie si..koniec koncov aj moja sociálna fóbia zmizla a žijem si teraz relatívne v pohode
To je dobre ze skolu beries zodpovedne, ale neviem co by ti mohlo pomoct na tvoje stavy... no proste si hamblivejsia, takich je vela ludi, nemozes to brat ako nevyhodu... musis sa s tym zmierit... a ak mas stres a uzkosti tak si rano urob ukludnujuci caj (je ich velmi vela, pozri na nete) do 2l flasky a pi to cely den, moc sa neries, neries myslienky druhych a mysli na dobre veci, popripade nieco jedz(to ludia vacsinou pri strese robia) a uvidis ze sa to zlepsi....
NGN no na základke som akože tiež bola taký tichší typ ale bola som tam uvoľnená, bolo aj tým, že som na základku chodila do našej dediny (teraz chodím do mesta) tam sa každý s každým akokeby pozná a tak
Neviem či ti moje slová pomôžu ale pokúsim sa aspoň niečo vykúzliť.
Keď si bola na základnej škole, tak tam si sa vedela uvolniť? Tam si si vedela prdnúť(ale nie, prepáč, to bolo trápne). Na zš si ako vychádzala so spolužiakmi? Bolo to iné ako teraz na strednej?
Myslíš si, že si bola iná pred tým ako si prišla na strednú?
Vlastne som ešte nič nevykúzlil ale ešte trošku trpezlivosti
Tomas12345 v genetike to pravdepodobne asi nebude, keďže moji rodičia taký neboli :)
Strašne to chcem zmeniť, čo by ste si Vy mysleli o takej spolužiačke ? Ale učím sa na veľmi dobré známky no ;) aspoň niečo pozitívne
Prihlás sa na debatny kruzok, tam by sa mohlo na teba nieco nalepit.
Inak niektori ludia to maju skratka v genetike ze su skor taky introverty, takze niekedy to je naozaj tazke zmenit.
Ja som dakedy chodieval na tenis a bola tam taka skupina, a tej som sa vzdy nejako hambil a bolo mi trapne pred nimi nieco povedat.
