Ahojte....chcem sa spýtať či mã niekto skúsenosti s bolestivým rozchodom... zhruba pred mesiacom som sa rozišla s priateľom po dvoch rokoch. Dôvod bol že si ma nevážil , klamal mi , pil... mám 18 a on 21 , študovali sme v iných mestách a keď sme neboli spolu robil si čo sa mu uráčilo aj keď som mu vyslovene prizvukovala že má boli jeho správanie a nechcem aby sa tak správal. Pred mesiacom po ďalšom klamstve som si povedala že stačilo... rozišla som sa s ním , napriek tomu ho ešte stále milujem.... neuveriteľným spôsobom ho milujem a neviem si ani len predstaviť aby som taký hlboký cit cítila ešte pri niekom inom... on sa o mňa stále snaží ale viem že už by nebolo správne sa k nemu vrátiť... bojím sa však že mu zase neodolam a pocuvnem svoje srdce... viete mi niekto poradíť ako sa cez neho preniesť? Viem že to bude znieť divné ale ako ho prestať milovať? Čo vám pomohlo keď ste sa rozišli s človekom , resp. ako reagovať v takejto situácii?
Bolestivý rozchod
Kafe tlieskam. Najlepší názor aký som tu čítal za dlhú dobu :) Ďakujem.
For you - hedviga1884
Kiezby to bolo cele take jednoduche rozchod boli. Pa
Za tymto treba spravit hrubu ciaru a ist za lepsim zivotom
Ahoj, pred pol rokom som sa rozišla s priateľom boli sme spolu 6 rokov a myslela som si ,že sním budem navždy. Nebudem rozoberať prečo sme sa rozišli bolo v tom veľa vecí. Chcem ti poradiť ako sa stým vysporiadať respektíve čo som robila ja aby som na to nemyslela. Začala som sa venovať tomu na čo som popri vzťahu nemala čas, maľovala som. Napísala som kamarátom z detstva aby som mala na každý deň nejaký plán. Chodila som na výplaty a hlavne som začala viac času tráviť so svojimi rodičmi a zvyškom rodiny.
---------------------------------------------------------------------------
Moto: Pokiaľ chceš niečo dosiahnuť musíš tvrdo pracovať. Som profesionál na grafické práce napr. www.ocity.net a fitnes stravu. Pokiaľ potrebuje niekto pomôcť napíšte.
Dalo mi to do života to, že som zistil, že nie som obľúbený u ľudí a preto mi je lepšie samému.
..to sa stava treba skor sa pozerat na to co ti to do zivota dalo..
Kafe je pekné, že mi radíš a chceš mi pomôcť a že si si našiel / našla vôbec čas na mňa aby som nemal taký postoj k vzťahu ako teraz mám ale ja to nejak meniť nechcem a na to je dôvodov viacej. Nikdy som nebol extra obľúbený a taktiež ma pár ľudí nemalo rado a to nemalo ani dôvod ma mať nerád pretože som im ten dôvod žiadny nedal. Jednoducho viem čo hovorili v mojej prítomnosti na moju osobu a taktiež som zistil asi po desiatich rokoch, že kamaráti ktorí sa tvárili ako moji kamaráti nimi nikdy neboli.
Taktiež som nikdy nemal zrelý vzťah ako moji rovesníci a nikdy som si neužil život ako oni, že chodili po dovolenkách, chatách, zájazdoch, víkendoch jednoducho nič. Nikdy som nezažil ten pocit, že by som mal kamarátku u ktorej by som cítil, že ma má naozaj rada a osobu, ktorá by ma milovala. Nikdy som od žiadneho dievčaťa nepočul mám ťa rada alebo si pre mňa všetko. Riešil som to a ver tomu, že mi nebolo všetko jedno ale zmenil som postoj k životu. Hľadal som si nových kamarátov, vzťah ale asi som chcel od života až príliš veľa.
Za posledné cca 3-4 mesiace sa to v mojej hlavne zmenilo. Nepotrebujem nikoho ! Žiadnych nových kamarátov a taktiež žiadny vzťah. Chcem ostať sám ako v podstate aj sám som od doby ako som skončil strednú školu. Sedím len celé dni doma pretože nemám komu zavolať, napísať a vyrozprávať sa. Teraz riešim robotu a možno nastupujem od prvého Marca a to mi stačí. Budem si zarábať peniaze a ak budem chcieť, tak pôjdem do kina sám alebo sa pôjdem sám najesť niekde do mesta alebo budem chodiť len z roboty domov a tak to pôjde každý deň po celý rok. Zvykol som si na to už za tak dlhý čas.
Je mi až smutno keď to čítam :/
Tuty, ideš na to trošku zle. Je fajn, že v momentálnej nálade akú máš si nehľadáš kočku. To je dobre. Ale odmietať vzťah, je ako odmietať všetko jedlo a byť len na suchých rožkoch len kvôli tomu, aby si náhodou nezjedol pokazené jedlo. Akože... dobre, je to tvoje rozhodnutie, môžeš žiť aj takto... a byť spokojný v akom úžasnom bezpečí a pohodlí žiješ. Naozaj ti takto nik neublíži. Ale na druhej strane to ani neni život, ked nič nezažiješ. AJ ked vzťah nemá šťastný koniec - naučíš sa toľko veľa o sebe samom. Netreba mať prehnané nároky - chcem jednu jedinú až do konca života. Dobre, rád by si niečo trvalé, dlhodobé, krásne. Čo tak sa pozerať na baby triezvo a radšej spoznávať, priateliť sa, veľa sa s babami rozprávať. NIČ VIAC. Ked sa z priateľstva vyvŕbi niečo hlbšie, nemať veľké oči, že to bude nadosmrti, proste vám bude spolu fajn, budete 2-3 roky ako pár - bude to klapať, budete spolu riešiť bývanie - nebude to klapať, pôjdete od seba. Mať na seba nároky ako na profesionálneho športovca - musím trafiť do čierneho na prvý pokus - je hlúposť. Proste niekto je tak spokojný, vyrovnaný, že nájde skvelú partnerku na prvý pokus. Ale je to o tom človeku, že taký JE. A niekto si holt prejde niekoľkými vzťahmi, aby si našiel takého partnera čo mu sedí. Ani jedno neni lepšie či horšie. Niekto zas je 20 rokov spokojne zadaný a príde do bodu, kedy sa on chce posúvať, rásť, napredovať, objavovať nové veci a partner nie. Bol aktívny 20 rokov ale viac sa mu "žiť" nechce, "vybil sa" a vzťah zakapal. Zase to netreba brať dramaticky. Proste stalo sa, to sa pred 20 rokmi vyveštiť nedalo, že to takto dopadne, bolí to jak sviňa odpútavať sa, ale tých 20 rokov alebo xy pekných okamihov za to určite stojí - byť vo vzťahu a zdieľať svoj život s niekym.
Na tejto dobe neni nič na grcanie. Je krásna. Je skôr smutné ako MÁLO si ľudia vážia SAMI SEBA. Lebo mať rád druhých, pomáhať, je celkom bežné, ale mať úctu aj k sebe samému zas až tak nie. Je smutné ako málo ľudia využívajú svoj potenciál a žijú svoj život tak na 5-10%. Na suchých rožkoch. Veď dobre. Aj tak sa to dá. Ale život je tak nááádherný, farebný, svieži a chutný... prišli sme si ho tu vychutnať. Nie dietovať. A ak zistím - toto nemám rád, nechutí mi to - tak nebudem stále dookola chodiť tam, kde sa necítim dobre. Nájdem si to čo mi pasuje (ženu, prácu, spoločnosť ľudí, spôsob ako tráviť voľný čas). A vyberám si to, čo mi pasuje, kde mi je dobre. To neni dobou. To je tým, čo si ľudia vyberajú a akí priamy, otvorení sú k sebe.
