Smutny pribeh. Ja som mala malo ludi, ktori mi ublizili a neriesila som to nikdy pomstychtivostou, ale som to riesila tak, ze som odpalila prec zo zivota svojho toho kto si to zasluzil a prestal pre mna ako clovek existovat, cize: vymazat z mobilu cislo, zablokovat na FB, vyhnut sa na ulici - ako sa len da, napriklad ked uz je velmi blizko a niet kam odbocit, tak zajst do najblizsieho obchodu alebo nech by hoci do moslimskej mesity :) Nehovorim ze v tom obchode alebo v tej mesite nemozu byt tiez zli ludia, ale pre mna je najhorsi ten, kto ublizil mne a ostatni zli ublizili moznoze inym a nie mne, tak ma nezaujimaju ale ze vobec a su mi ukradnuti, popravde povedane. Ze ta nemali radi nikdy v ziadnom kolektive, to vyplyva z nizkeho sebavedomia. Treba chodit vzpriamene s hlavou hore, nepozerat do zeme, ale priamo do oci, nacvicit si smely a odvazny pohlad pred zrkadlolom, rezku a rychlu vzpriamenu chodzu a namyslene sa tvariaci ksicht, potom si uz nebudu na teba dovolovat - zvladnes. Ked nemas doma dobre podmienky a brat je hajzel a agresor, tak urobit si plan ako v 18 vypadnes z domu. Potom uz obmedzit kontakt s bratom na minimum, to znamena stretnut sa na svadbach a pohreboch, kde sa stretava sirsia rodina. Mimo toho nevolat, nepisat, zablokovat na FB, nestarat sa, nezaujimat sa a srat nanho, nech sa onho staraju ti ku ktorym sa pekne chova/choval, ty sa nemas preco. Ked chces ist na vysoku skolu, tak do ineho mesta na intrak. Ked nechces ist na vysoku, tak normalne do fabriky do takej co dava ubytko a v robote ta uz nebudu sikanovat, lebo tam budu ludia rozneho veku, ktori uz maju vlastne rodiny a ine starosti a ked mas problem vyjst s vekovo primeranymi, tak so starsimi budes mat lepsie vztahy. Ale do noveho kolektivu uz musis prist ako novy clovek. Ked ma niekto blbe reci tak bud ignorovat, alebo ho odpalit slovne...a ked intriguje, odpalit nadobro zo zivota. Ked sa to neda, lebo je sucastou kolektivu, tak pretrpiet ho, ignorovat, nestretavat sa mimo pracoviska, neprihovarat sa mu, tvarit sa akoby bol vzduch, a tak - zvladnes. Ked si pomstychtiva, tak asi je to otazka povahy a nic s tym nespravis a nezmenis to uz. Mne sa stalo, ze ked mi niekto velmi vela a opakovane ublizoval (takych ludi ale bolo nastastie malo), tak vzdy som sa nakoniec neskor dozvedela, ze sa tym ludom stalo nieco velmi zle, proste ze sa im akoby osud pomstil namiesto mna :) Raz som mala kolegu hajzla zasrateho, ktory sikanoval cely kolektiv. Na zaciatku bol super kolektiv, vsetko bolo uzasne, dobra praca, velmi mili a zlati ludia, kamosky, vsetko a zrazu prisiel on - velavazeny pan intrigan, namyslenec a nafukanec. Neubehli tri mesiace a na tom pracovisku sa komplet vymenila partia. Vsetci co dali vypoved vratane mna, povedali, ze je to kvoli nemu a vedenie to nebralo na vedomie, sefstvo mu verilo debilovi kazde slovo. Boli sme predavacky a ten hajzel dostal vypoved az vtedy, ked sa v pracovnej uniforme pocas pracovnej doby pobil so zakaznikom :), neskor mu zomrel jeden velmi blizky clen rodiny, hoci vekovo nebol z tych, co by umierali. A vela dalsich zlych veci sa mu este stalo, nedostalo sa mu pomsty od nas, co nam ublizil, ale sa mu dostalo pomsty od osudu a stale sa dostava. Zasluzene.
