Dobrý deň,som s frajerkou 9 mesiacov a bol som stale ten typ čo neustale naňu myslel stale jej vypisoval jak veľmi ju ľubi atď a v poslednom čase keď niesom sňou tak mam pocit že ma to nudi a že možno ani nechcem vzťah ale keď pride kumne tak stale si uvedomim že je zmysel mojho života a že nikoho nikdy tak nebudem lubit ako ju lubim,je to normalne čo si ´´namyšľam´´ a je to len tým že sme už dlho spolu ? Ja nechcem aby to skončilo lebo veľmi ju milujem ale nechcem mať taký pocit lebo som také nikdy nemal,je to len tým že sme dlho spolu a neberem to až tak za nove a si nanu zvykam ? Ďakujem za normalne odpovede
Namýšlane si
azgez
azgez
Ďakujem,veľmi si mi pomohol/pomohla uvedomil som si že máš pravdu a mam pocit že ta ´´laska´´ prichadza :) Ďakujem všetkym
natalia-7
Neviem koľko máš rokov, ale podľa toho čo si napísal skôr usudzujem, že sa jedná ešte o takú detinskú/pubertálnu lásku. Dokonca mi to príde ako keby si ešte nebol zrelý na plnohodnotný vzťah....
9 mesiacov vzťahu skutočne nie je dlho.. naopak, je to dosť krátko.. ešte sa naplno nepoznáte.
Tvoj problém vidím v tom, že sa nad tým príliš zamýšľaš + asi očakaváš podľa vzoru filmov srdiečkovú lásku. Ale láska nie je o tom, že na toho človeka neustále myslíš, že sa ti zdá dokonalý, pomaly sa nevieš na nič iné sústrediť atď .. to láska nie je, je to zamilovanosť... Láska prichádza až časom a už to nie je také búrlivé, .. nemyslíš na ňu stále, nezdá sa ti ako bezchybné stvorenie - dobre vieš aké má ten človek chyby, občas máš chuť dotyčnú "prizabiť" (hádky sú bežná vec), už to nie je nikdynekončiaca zábava, ale aj trochu stereotyp... atď... ale toto všetko nahradí niečo iné - silnejšie a krajšie - láska - pocit bezpečia, pocit súladu, pocit, že máš pri sebe skutočne svoju druhú polovičku (aj keď s kopcom chýb, ale predsa je tvoja :-) ), že sa môžeš na ňu naplno spoľahnúť atď....
Je normálne, že časom už to nie je v hlave také WAUUU... síce po 9 mesiacoch sa podľa mňa ešte nedá hovoriť o tom, že to nie je zamilovanosť. napriek tomu je to už čas kedy sa hormóny pomaly začínajú ukludňovať, atď :-)
Na tvojom mieste si naďalej užívam vzťah, ktorý máš a prestanem sa takto v tom pitvať. Nechaj to plynúť. Usudzujem, že máš taký vek, že buď spolu vyzriete a už si budeš istý tým čo cítiš atď, alebo sa vaše cesty rozdielia... ktovie... v každom prípade viac ži a menej analyzuj :-)
samozrejme
9 mesiacov a ste spolu "dlho" ??? nepoznaš jej návyky, zlozvyky..
ked s nou budeš žiť v jednej domácnosti, budete spolu 5 rokov,..potom mozes niečo tvrdiť... možno spolu ziť v jednej domacnosti nevydržite ani polroka...
azgez
Tým že som povedal Zmysel mojho života som myslel že ju veľmi ľubim a neustale naňu myslim až priliš a neviem pochopiť že prečo mam také pocity keď niesom sňou a viem že so ti namyšľam (veľmi veľa nadňou rozmyšľam) a viem na 100% že ma nenudi lebo hocikoľko som sňou hodiny letia veľmy rýchlo keď sme spolu,stále sa zabáváme,rozprávame,bozkáváme sa atď. a keď som sňou tak stale sa berem za debila že prečo som to ešte pred 2 hodinami myslel že ma nudi a pritom ma vôbec nenudí...Čo si otom myslite ? Prejde ma to ? Veľmi dufam že jj
azgez: prvotná zamilovanosť, ktorá Vám brala všetku pozornosť trochu vyprchala a Vy čelíte tomu, ako sa vo svojom vnútri naozaj cítite (nemá to nič spoločné s tým, či svoju priateľku ľúbite alebo nie)...ak si z priateľky spravíte "zmysel Vášho života" nikdy šťastný nebudete...šťastie potrebujete nájsť v prvom rade v sebe (tým, že budete čeliť tomu, čo Vás v skutočnosti trápi).
dalsi
Podla mna len niesi dozrety na vztah. Co ale je v pohode, len nerob ziadne rozhodnutia na zaklade pochybnosti. O par rokov urcite uz pochybovat nebudes, Niekedy treba proste do toho skocit...
