Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Snazim sa, no stale padam

Príspevok v téme: Snazim sa, no stale padam
Anaamia

V skratke: (ccarok som trpela anorexiou- neviem ako dlho..mozno od tych 16rokov do 17/18..postupne sa striedali u mna dni do 500kcal za den vs 1200kcal vs cely den o paradajke , nebola som na kost vychudnuta no moja normalna vaha byvala okolo 60kg (+-2kg), A ked som vpadla do anorexie,ostala som na 51kg, stratila menzes,vlasy, kamaratov,zdravy rozum a okrem jednej "kamaratky"na ramene mi pribudla druha "kamaratka" na druhom ramene-bulimia. Vyhladovane telo si pytalo jedlo. Zacala som sa prejedat a skoncila v kruhu prejedanie-kompenzacia v podobe cvicenia/hladovly/laxativ. Nikdy som negrcala, lebo som vedela,ze som extremista a skoncila by som asi kazdy den s hlavou v zachode. No u psychologicky som bola - 1x u takej co je zamerana na PPP a 1x u vseobecnej. Vseobecna ma hned odpinkala s odpovedou ze mam tazku depresiu a chcela mi dat lieky. Odmietla som, nechcem zit na liekoch a nejak neverim tomu,ze lieky ma zachrania z bulimie. No teraz k veci..dostala som sa ku knihe Binge over brain. Autorka v nej vysvetluje, ze prejedanie nie je dosledok psychic.choroby ale je to automaticka cinnost a kazdy sa z toho moze vyliecit, len treba chciet a pracovat so sebou a hlavne s hlavou.Tiez to tak vnimam,lenze uz to ani neratam kolko krat sa snazim a stale sa mi nedari. Den dva je to OK a na treti den som v tom znova. Uz fakt nevladzem a neviem ako s tym bojovat,nechcem takto zit..je to nechutne, vycerpavajuce,unavne, mam dojem ze bojujem s veternymi mlynmi. Tie hlasy v mojej hlave nezvladam vzdy ovplyvnit. Raz mi to vravi nejedz si tucna potom ved dlho si nejedla tak sa prejedz, alebo daj si len kusok a zajtra zacnes znova. Niekedy to dokazem ignorovat no napriklad momentalne studujem na VS mam skusky a tak akosik venujem viac casu mojim dvom "kamaratkam" ako uceniu,pretoze zrazu dostanem stres a uz letim vyzierat..fakt nevirm co robit. Moj sen je dokoncit VS a mat pracu, rodinu, normalne fungovat,no namiesto toho zabijam svoj zivot. Ubehla mi cela puberta ani neviem ako lebo som ju stravila bud prejedanim kompenzaciou spanim a podob. Jasne ze boli aj svetle chvile..no momentalne mi to pripada ze nikdy nenajdem cestu von..najhorsie je to ze prestavam zvladat skolu.
Ako by ste to vy riesili?

Anaamia

Orchid
Dakujem ti za rady. No som velmi proti liekom,nejak neverim, ze mi pomozu. Verila by som kebyze som napriklad alkoholicka alebo na drogach a kebyze od toho abstinujem tak viem ze vtedy by mi to pomohlo,lenze od jedla sa neda abstinovat, podla mna tento boj si sama musim nejak vyriesit naucit sa ho ovladat a nejak s nim zit, nejak nevidim zmysel v brani liekov proti bulimii. A bola som aj u psychologicky aj psychiatricky a tam som skor mala pocit ze sme sa len furt vrtali v minulosti alebo ci nemam depresiu a podobne. Nemala som pocit zeby som tam nieco vyriesila..
Hospitalizacia mi pripada zatial nerealne riesenie ..byvam u rodicov o probleme vedia no tvarim sa ze to je uz OK a za mnou,predsa oni maju svoj zivot a svoje problemy,moj problem mi oni nepomozu vyriesit..nechcem ich s tym trapit,lebo aj tak mam pocit ze taky obycajny clovek si vobec nevie predstavit co to vlastne bulimia/anorexia je. Ovplyvnuje to absolutne vsetko v mojom zivote.
A ta hospitalizacia myslim ze po navrate by som bola na zaciatku. Par krat za moje anorex/bulimicke obdobia som mozno 2x stravila dva tyzdne v nemocnici nie kvoli tomuto ale kvoli stitnej zlaze,no a v nemocnici som dodrziavala stravu ..jedla som len to co som dostala no ked som sa vratila domov prve co som spravila som sa prejedla...takisto kazdy rok chodime na dovolenku do zahranicia a raz sme boli 2 tyzdne v zahranici a hned potom tyzden na slovensku..cez tie tri tyzdne to bolo OK a krd sme sa vratili domov tak zas znova kolotoc.
Aj na vyske na intraku som schopna vyuzit kazdu prilezitost. Vnikne mi myslienka do hlavy a som v tom zas kazdy den.
Inak na vahe to je zatial take ze mam 162 cm a 66kg..asi pred dvoma rokmi to bolo 56kg..ide to dolu vodou ale to mi je uz jedno. Je rozdiel byt tucny ,prejedat sa a neznazasat sa a rozdiel byt tucny a uzivat si jedlo. Rozdiel ci cvcim pre radost alebo ako kompenzacia prejedenia a nenavist k sebe.apon ja to tak vnimam.
Inak u mna to nie je take ze prejedam sa napr sladkostami a tak nie ja som schopna sa prejedat brokolicou ovsenymi vlockami ryzou pecivom zeleninou a takymito zvlastnymi vecami
Inak aj vam v rodine prajem vela sil..dajte dotycnej osobe co najviac podpory..urcite to potrebuje.

Kubo11

Skúsili ste hypnoterapiu ? Pomocou regresnej hypnózy sa dá zistiť príčina vašich problémov a ďalšími hypnotickými technikami sa dá aj odstrániť. Niečo na prečítanie:
www.krajskelisty.cz
Ak máte nejaké otázky napíšte mi.

Orchid

Tak rada by som ti pomohla, viem ako tazke to musi pre teba byt, mam v rodine pripad PPP a je to fakt neuveritelny boj. Neviem, ci ti budem vediet dobre poradit, rada by som aj ja vedela, co pri tejto diagnoze skutocne pomaha, ale pokusim sa poskytnut aspon par rad. Odporucala by som ti navstivit okrem psychologicky aj psychiatricku/psychiatra (hoci je fakt tazke najst vyhovujuceho), najlepsie takeho, ktory ti bude moct davat castejsie terminy, aby to malo zmysel (nielen raz za mesiac ako niektori). Liekov sa netreba az tak bat, ak su spravne zvolene psychiatrom, mozu naozaj pomoct aspon trochu sa upokojit a presmerovat myslienky spravnym smerom. Takisto mozes zvazit aj hospitalizaciu. Kedze studujes a ak nebudes chciet prerusit studium, mozes to skusit cez letne prazdniny. Hospitalizacia sa vybavuje dost tazko na oddeleniach mimo Pezinka, kedze ten je jediny specializovany na PPP. Podla mna to tam nie je ziadna slava, ale su ludia, ktorym to pomohlo. Navyse mam pocit, ze rezim maju nastaveny akoby skor pre bulimicky nez anorekticky. Viem, vyzaduje si to velku davku sebazaporu a, odhodlania ist do nemocnice, ale podla mna by ti ten rezim a staly dohlad mohol pomoct. Najdolezitejsia zo vsetkeho je motivacia. Podla toho, co pises, je ju v tebe vidiet, kedze sa snazis najst si sama pomoc na fore ci v knihach, prvy krok uz mas za sebou, no je naozaj tazke pri tomto ochoreni vytrvat, preto je casto nevyhnutne zaradit aj vyssie spomenute pomocne prostriedky. Drzim palce tebe aj vsetkym ludom trpiacim PPP na ceste k vylieceniu :)

matthiola

som na tom rovnako...uz 8 rokov..mam 28...skusala som striktny jedalnicek..zvladnem jeden den druhy som v tom zas...

Anaamia

Tomas a ty si vies predstavit ked jeden den zjes okolo 3 000-4 000kcal a na druhy den mas s plnym bruchom zacat zmova jest? Ja to nedokazem. Ako je zas pravda,ze nakoniec sa aj tak vzdy poobede prejem zas,ale neviem si predstavit zeby som sa rano normalne najedla.

Anaamia

Zalub nemam prave najviac no dokazem si vyplnit den. Najtazsie to je ale vtedy, ked som sama alebo ked mam sediet na zadku a ucit sa. Vtedy su tie myslienky strasne dotierave! Ale zas aj ked sa snazim tomu vyhnut napr idem von alebo upratujem a podobne tak aj tak to na mna dolahne.
Striktny jedalny rezim, o ten sa snazim uz 6 rokov kazdy den..kazdy vecer zaspavam s pocitom, ze zajtra to uz zvladnem a nepodlahnem a hadajte co sa mi stane kazdy den? Aj tak tomu podlahnem. Jedine kde to nerobim je ked som na dovolenke. Uz mi aj napadlo,ze zmenim skolu, stanem sa sestrickou a budem sa starat o ludi,mozno potom by som mala iny pocit naplnenia/uspokojenia ako sa len prejedat... inak myslite ze lieky na bulimiu pomozu?
Mimo ine aj ked kazdy den padam, snazim sa to nejak vnutorne prijat zmierit sa s tym. Uz sa napriklad ani nevyhybam socialnemu kontaktku - chodim medzi ludi,kedysi som sa vsetkym ludom stranila , cvicim no niekedy je to skor kompenzacne cvicenie, rada sa prechadzam,mala som aj priatela,bola som zalubena,no kvoli tomuto som sa s nim radsej rozisla,pretoze sa za to vsetko hanbim. Neviem co by mi pomohlo ked uz ani vztah nie.
A ten jedalnicek,mala som aj vypracovany od nutricnej specialistky na PPP,lebo predsa po anorexii a bulimii nemam prehlad co a kolko jest, co je normalne,no nepomohlo mi to, lebo moje podvedomie to nejak vnimalo ako nieco dovolene a zakazane a zase nejake obmedzenie..
A mam riadne znicenu psychiku no stale sa snazim bojovat a mysliet pozitivne.
Inak som skusala aj nahradit jeden zlozvyk inym zlozvykom - vzdy ked to na mna prislo tak som si skusila zapalit, no nepomaha to. Vzdy tam je nejaka ta vnutorna tuzba sa prejest. Jedna cast mna to chce a druha nechce, brani sa,no vzdy prehra.

Defcon

Nastav si pravidla. Prvym by mohlo byt vytvorenie striktneho jedalneho listka, ktory budes tvrdo dodrziavat. Ziadne extremy, len to co si myslis, ze zvladnes, ale musis ho do bodky dodrziavat.
V sucasnosti sa stravujes impulzivne, to musis zmenit. Impulzivnost zmen na system.

LienockaLenka

Skus si najst nieco co ta bude tesit viac ako jedlo, nejaku zalubu, nieco co ta pohlti, cim zaneprazdnis svoju mysel. A vycap si niekde na viditelne miesto poucku: Nezijeme preto aby sme jedli, jeme preto aby sme zili...