V skratke: (ccarok som trpela anorexiou- neviem ako dlho..mozno od tych 16rokov do 17/18..postupne sa striedali u mna dni do 500kcal za den vs 1200kcal vs cely den o paradajke , nebola som na kost vychudnuta no moja normalna vaha byvala okolo 60kg (+-2kg), A ked som vpadla do anorexie,ostala som na 51kg, stratila menzes,vlasy, kamaratov,zdravy rozum a okrem jednej "kamaratky"na ramene mi pribudla druha "kamaratka" na druhom ramene-bulimia. Vyhladovane telo si pytalo jedlo. Zacala som sa prejedat a skoncila v kruhu prejedanie-kompenzacia v podobe cvicenia/hladovly/laxativ. Nikdy som negrcala, lebo som vedela,ze som extremista a skoncila by som asi kazdy den s hlavou v zachode. No u psychologicky som bola - 1x u takej co je zamerana na PPP a 1x u vseobecnej. Vseobecna ma hned odpinkala s odpovedou ze mam tazku depresiu a chcela mi dat lieky. Odmietla som, nechcem zit na liekoch a nejak neverim tomu,ze lieky ma zachrania z bulimie. No teraz k veci..dostala som sa ku knihe Binge over brain. Autorka v nej vysvetluje, ze prejedanie nie je dosledok psychic.choroby ale je to automaticka cinnost a kazdy sa z toho moze vyliecit, len treba chciet a pracovat so sebou a hlavne s hlavou.Tiez to tak vnimam,lenze uz to ani neratam kolko krat sa snazim a stale sa mi nedari. Den dva je to OK a na treti den som v tom znova. Uz fakt nevladzem a neviem ako s tym bojovat,nechcem takto zit..je to nechutne, vycerpavajuce,unavne, mam dojem ze bojujem s veternymi mlynmi. Tie hlasy v mojej hlave nezvladam vzdy ovplyvnit. Raz mi to vravi nejedz si tucna potom ved dlho si nejedla tak sa prejedz, alebo daj si len kusok a zajtra zacnes znova. Niekedy to dokazem ignorovat no napriklad momentalne studujem na VS mam skusky a tak akosik venujem viac casu mojim dvom "kamaratkam" ako uceniu,pretoze zrazu dostanem stres a uz letim vyzierat..fakt nevirm co robit. Moj sen je dokoncit VS a mat pracu, rodinu, normalne fungovat,no namiesto toho zabijam svoj zivot. Ubehla mi cela puberta ani neviem ako lebo som ju stravila bud prejedanim kompenzaciou spanim a podob. Jasne ze boli aj svetle chvile..no momentalne mi to pripada ze nikdy nenajdem cestu von..najhorsie je to ze prestavam zvladat skolu.
Ako by ste to vy riesili?
Snazim sa, no stale padam
Ahoj,
som na tom rovnako, aj čo sa školy týka.
Tiež už nemám silu.