Snazim sa, no stale padam

Príspevok v téme: Snazim sa, no stale padam
Anaamia

V skratke: (ccarok som trpela anorexiou- neviem ako dlho..mozno od tych 16rokov do 17/18..postupne sa striedali u mna dni do 500kcal za den vs 1200kcal vs cely den o paradajke , nebola som na kost vychudnuta no moja normalna vaha byvala okolo 60kg (+-2kg), A ked som vpadla do anorexie,ostala som na 51kg, stratila menzes,vlasy, kamaratov,zdravy rozum a okrem jednej "kamaratky"na ramene mi pribudla druha "kamaratka" na druhom ramene-bulimia. Vyhladovane telo si pytalo jedlo. Zacala som sa prejedat a skoncila v kruhu prejedanie-kompenzacia v podobe cvicenia/hladovly/laxativ. Nikdy som negrcala, lebo som vedela,ze som extremista a skoncila by som asi kazdy den s hlavou v zachode. No u psychologicky som bola - 1x u takej co je zamerana na PPP a 1x u vseobecnej. Vseobecna ma hned odpinkala s odpovedou ze mam tazku depresiu a chcela mi dat lieky. Odmietla som, nechcem zit na liekoch a nejak neverim tomu,ze lieky ma zachrania z bulimie. No teraz k veci..dostala som sa ku knihe Binge over brain. Autorka v nej vysvetluje, ze prejedanie nie je dosledok psychic.choroby ale je to automaticka cinnost a kazdy sa z toho moze vyliecit, len treba chciet a pracovat so sebou a hlavne s hlavou.Tiez to tak vnimam,lenze uz to ani neratam kolko krat sa snazim a stale sa mi nedari. Den dva je to OK a na treti den som v tom znova. Uz fakt nevladzem a neviem ako s tym bojovat,nechcem takto zit..je to nechutne, vycerpavajuce,unavne, mam dojem ze bojujem s veternymi mlynmi. Tie hlasy v mojej hlave nezvladam vzdy ovplyvnit. Raz mi to vravi nejedz si tucna potom ved dlho si nejedla tak sa prejedz, alebo daj si len kusok a zajtra zacnes znova. Niekedy to dokazem ignorovat no napriklad momentalne studujem na VS mam skusky a tak akosik venujem viac casu mojim dvom "kamaratkam" ako uceniu,pretoze zrazu dostanem stres a uz letim vyzierat..fakt nevirm co robit. Moj sen je dokoncit VS a mat pracu, rodinu, normalne fungovat,no namiesto toho zabijam svoj zivot. Ubehla mi cela puberta ani neviem ako lebo som ju stravila bud prejedanim kompenzaciou spanim a podob. Jasne ze boli aj svetle chvile..no momentalne mi to pripada ze nikdy nenajdem cestu von..najhorsie je to ze prestavam zvladat skolu.
Ako by ste to vy riesili?