Zistila som, že mám asi problém a ďakujem každému, kto dočíta do konca.
Začala by som tým, že mám 26 rokov a začínajúci vzťah. Dlhšie som nebola vo vzťahu, cestovala som, bola som rozbehaná (predtým som mala zopár známostí, ale nebolo to nejaké vážne, keď som bola vo veku 18-21,ale nejako to nevyšlo v tej dobe).
A teda teraz som sa už usadila a myslela som si, že vzťah je to, čo potrebujem. Po dlhšej dobe v zahraničí som už aj trochu stratila kamarátky, partiu, každý už má buď rodinu, vážny vzťah a tak klasicky ako to býva u 25-30 ročných, prípadne sa stretávam s pár kamoškami sporadicky, nie je to to, čo predtým.
No ako teda mám ten začínajúci vzťah, prvé 2 mesiace boli pekné stretávali sme sa vonku, chodili do divadla, kina, na koncert, bola som hrozne rada,že mám niekoho na trávenie času a vedela som si ho predbežne predstaviť ako vhodného partnera. Posledný mesiac sa to akosi ale zmenilo. Stalo sa to po tom, ako som ho začala viac volať aj k sebe, lebo vravím si, že nemusíme stále vysedávať v podnikoch, stojí to jednak peniaze a bývam sama takže film sme si mohli pozrieť aj u mňa. Lenže začal u mňa prespávať..k nemu sa ísť nedá, lebo ešte žije s rodinou a nie sú uplne ústretoví v tomto a ...toto je ten problém, v podstate sa každý deň spýta, či môže ku mne prísť, automaticky ostane na noc, a ono to nie je také, že by tu bol ako doma, je to pre mňa hosť. Často mám aj veľa vecí urobiť do práce ale nemôžem ho nechať samého a budem si robiť svoje, stojí ma to veľa času a mám pocit, že ma to úplne obralo o moje súkromie.
Neviem, či som urobila chybu, že sme sa začali stretávať u mňa a on teraz automaticky to berie tak že vždy sa musí isť sem. V podstate už ani veľmi nechodíme von, po práci príde sme tu, pozeráme film a podobne. Zistila som však, že mi to už pekne začína liezť na nervy. Príde mi to, že sme spolu veľmi krátko a že som asi urobila chybu s tým pozvaním a uponáhľala to ale a druhej strane neviem či som je divná.
Bola som dlhšie jedináčik a mala som vždy svoju izbu, svoje súkromie, aj keď som cestovala..milujem spoločnosť, vždy som išla medzi ľudí, ale večer som sa vrátila k sebe domov, mala som svoje súkromie svoj pokoj, a teraz mám pocit, že som oň prišla a chýba mi to.
Som vôbec s takýmto prístupom schopná viesť vzťah? Robím niečo zle? Neviem, či sa mám s priateľom porozprávať, nechcem ho nejako odradiť, ale neviem si na to zvyknúť aby bol stále tu u mňa
Vzťah ma obral o súkromie - stratený prípad?
Ja som sa tak nejako v tomto tvojom príbehu našla. Mne sa stalo niečo podobné. Stretávala som sa s chalanom - najskôr sme tiež chodievali vonku,do kina, sadnúť si do podniku, až kým som ho nezavolala k sebe... presne rovnaká story ako u teba. Prvých pár dní som sa tešila že sme vlastne spolu a potom mi to začalo neskutočne vadiť a liezť na nervy, čo sa odzrkadlilo na mojom správaní voči nemu, a dopadlo to tak že som ho nakoniec nechala. Samozrejme som mu povedala kde nastal problém a čo mi vadilo a že to bolo proste celé také narýchlo. Osobne si však ale teraz s odstupom času uvedomujem, že chyba vôbec nebola v tom, že sme boli vlastne každý deň u mňa, ale skôr v tom, že ja som proste pravdepodobne nevedela zdielať ten svoj priestor s ním, resp.som si nedokázala toto naše ,,spolužitie,, premietnuť aj do budúcnosti práve s ním. Bola to pre mňa naozaj veľmi nepríjemná situácia,nakoľko to nebol zlý chlapec, no nedokázala som s ním ďalej tráviť viac času, lebo sa mi to sprotivilo./na to daj preto veľký pozor, lebo sa to môže stať aj tebe/.Čiže si proste myslím,že mi ako osoba -potencionálny partner do života-proste nesadol. Potom však ale o niekoľko mesiacov sa situácia zopakovala/veď však nešliapni dvakrát do tej istej jamy :D/ ale už s novým potencionálnym priateľom. Story takmer rovnaká-ale teraz už so štastnejším koncom. Rovnako sme spolu boli každý deň, nonstop po práci spolu od samého začiatku vzťahu/samozrejme stále u mňa/, že som sama navrhla aby sa ku mne priateľ nasťahoval a bývali sme spolu./ S rozdielom ale, že my si už teraz s odstupom nejakého toho času samozrejme navzájom poznáme rodiny a navštevujeme sa./ Osobne mi v tvojom prípade pripadajú do úvahy len tieto varianty: Buď ti prekáža,že ťa priateľ nevzal a nepredstavil u nich doma,a berieš si to-aj keď si to možno nepripúšťaš- moc k srdcu a prekáža ti preto celá táto situácia, alebo ti vadí že nemáš proste priestor na vlastnú sebarealizáciu-čo je podľa mňa len vec rozumnej komunikácie medzi dvoma ľuďmi a určením si hraníc osobnej slobody a voľnosti v ,,spoločnej,, domácnosti, alebo to proste nie je ten pravý. Naše začiatky tiež neboli ružové v spoločnej domácnosti-čo je samozrejme prirodzené kedže každý žil dovtedy iným štýlom. Jediné čo tu pomôže je rozumná a hlavne úprimná komunikácia medzi vami dvoma a určenie si hraníc. Pretože ak priateľa naozaj ľúbiš a je vám dobre aj napriek tomuto problému, treba to určite vyriešiť. Ak chceš, nechaj mi na seba mail alebo nejaký kontakt a ja sa ti ozvem a môžme pokecať :)
Lady Dianka.
Este si sa s Nim neporozpravala?
Vies muzi nam nevidi do hlavy, on nevie, ze nieco Robi zle. Ty to v sebe Len drzis a riesis to s nami na fore, ale tak mi ti do bytu nechodime kazdy den :)
Pisala som ti myslim ze aj viaceri, komunikacia je zaklad a nie si divna Ani nic. Na Tvojom mieste by som sa citila uplne rovnako.
Verim, ze on to pochopi a vsetko bude okej, Len opakujem chalan ti nevidi do hlavicky a nevie citat tvoje myslienky. Takze co najskor Sa s Nim porozpravaj :)
Lollka asi máš uplnú pravdu, ako som si čítala tie riadky, že sme spolu randili príliš málo a už žijeme ako manželia..je to úplná pravda :/ ako som už písala v predchádzajúcej odpovedi...čo sa týka peňazí, s týmto nie je problém...kupujeme veci cca na polovicu ale napr on viac jazdí autom, pozval ma vždy všade, malokedy ma nechal zaplatiť (ja nie som z tých čo sa nechám extra pozývať..ale niekedy fakt trval, že on zaplatí..kino, večeru, atd.) ...ja mám skôr pocit ale takého nátlaku, že už to berie automaticky...že dnes budeme spolu, či JA pridem k TEBE a budeme tam až dokym nepojdem zas do práce...proste štve ma to, ja prídem z práce som unavená treba tu aj upratať a on napr. príde s tým že už sa ani nezastavil u nich doma a došiel rovno sem...neviem ako hodiť spiatočku..či to fakt na rovinu povedať...nechcem oňho prísť v iných ohľadoch je to dobrý chalan..len toto sa nejako nezvládlo...
Pravdadooci to ma mrzí, že si to mala takto :/ ...ja nemám velké skúsenosti s vážnymi vzťahmi, nikdy som toto neriešila...problém tu nie sú peniaze..veci kupujeme spoločne, často príde s veľkým nákupom...čo sa týka peňazí možno aj on dá viac ako ja, lebo tiež zarába...len mne skôr ide o to narušenie súkromia...inak drogériu kupujem ja, jedlo on, jazdí on vždy autom...keď sme ešte chodievali niekam platil on, ja len občas keď som už povedala,že fakt chcem zaplatiť a nenechala som sa odbiť..v tomto nie je problém.
nicollette12 myslím, že rodina o mne vie, raz sme stretli v meste jeho babku, a niekedy volá domov a povie, že je u mňa a nepríde, takže vedieť o mne vedia, ale ísť sa tam nedá.
len ja neviem napr. ja keby nemám takto možnosť, aspoň by som sa spýtala, že či mu nevadí že som stále u neho, ale on sa nikdy nespýta, on hneď povie: večer teda pridem dobre? alebo keď poviem, že niečo mám do práce tak povie, veď môžem prísť aj tak neskôr....ale nikdy žiadny návrh akože by sme mohli aj niečo iné vymyslieť, lebo fakt sme tu stále zavretí...neviem.
Nie si divna a ani to neznamena ze nedokazes fungovat vo vztahu. Vztah by sa mal rozvijat inak ale vy ste chvilovku randili a teraz uz zijete ako manzelia ktori su spolu dlhe roky. Proste obrosky skok a nemala si cas na to prisposobit sa zmene. Uz ani nikam von nechodite a to je cele zle. Aspon par mesiacov - rok ste mali randit, chodit na vylety, tak aj ty by si si nanho viac zvykla a mala cas prisposobit sa zmene ktora by skor ci neskor prisla. Keby sa to vyvijali takto, neskor by si sa tesila na spolocne byvanie. Mna by zaujimalo ked u teba prakticky byva ci ti prispieva na najom, na elektrinu, vodu. Kto z vas vari, kto kupuje potraviny. Kto kupuje drogeriu do domacnosti ako mydlo, sampon, praci prasok, toaletny papier, prostriedok na riady a na cistenie. A kto upratuje, pere.
lady_dianka:....počúvajte, čo Vám intuícia hovorí, ak pôjdete proti nej ocitnete sa vo vzťahu s mužom, ktorý u Vás býva a hovie si pri filme, ale Vy sa budete trápiť...
Pokojne zaraďte spiatočku, s priateľom sa porozprávajte, že potrebujete mať aj dni pre seba, pomôže Vám to...a možno si počas tých dní aj priateľ uvedomí, že na rozvíjaní vzťahu je potrebné pracovať naďalej (neustále) a nesklznuť do pohodlnosti (full servisu)...a možno si to neuvedomí..."spomalením" tak dáte vzťahu príležitosť viac dozrieť a možno si uvedomíte, že tento vzťah nie je pre Vás to pravé....
nic sa neda robit, je to stratene
Tak mu povedz nech si zriesi nejaký podnájom aby si aj ty k nemu mohla chodiť. Toto je čisté využívanie ťa, samé výhovorky a neschopnost.... a narúšanie súkromia, poprípade s tým človekom nezostanes, keď už teraz tam je takýto problém. Ak by si ho skutočne milovala tak by to pre teba nebol až taký problém, zažila som podobne, partner bol vždy u mňa už sa ku mne nasťahoval, a mne začal prekážať čím ďalej viac. Nakoniec som sa dozvedela od jedného jeho kamoša že bol so mnou len kvôli bývaniu, pretože doma v malom byte nemal s rodinou dobre vzťahy.. u mňa mal pohodlie, navarené upratané vždy vyprate robil si jednoducho čo chcel. To by mi až tak nevadilo keby mi občas s domácimi prácami pomohol a občas prispel na byvanie. bola som sprostá že som sa nechala takto využiť, ale mám ponaučenie do života a radšej sama ako si niekoho takého zavesiť na krk...Keď som mu nadhodila tému spoločne bývanie, ísť niekam do podnájmu, poprípade kúpiť spoločný byt tak to sa vždy vedel vykrutit,Ten tvoj mi iný nepríde, bude z rovnakého cesta. Toto sú u vás len začiatky, bude sa to stupňovať ak to s ním neskoncis
lady_dianka - zaujimave je, ze u teba travi skoro vsetok volny cas, ty ho do svojho sukromia pustat mozes a on akoze nie? To su len vyhovorky, aj tak raz pride na zoznamovanie teba s jejo rodicmi, takze neviem comu sa tak vyhyba... a to je sranda ze vie, ze su neprivetivi a este ta ani neskusil k sebe zavolat... otazne je, ci im vobec povedal ze nejaku priatelku ma..... a ak to nie je tajne, kolko ma ten tvoj rokov? Preco vlastne este byva s rodicmi?
