Zistila som, že mám asi problém a ďakujem každému, kto dočíta do konca.
Začala by som tým, že mám 26 rokov a začínajúci vzťah. Dlhšie som nebola vo vzťahu, cestovala som, bola som rozbehaná (predtým som mala zopár známostí, ale nebolo to nejaké vážne, keď som bola vo veku 18-21,ale nejako to nevyšlo v tej dobe).
A teda teraz som sa už usadila a myslela som si, že vzťah je to, čo potrebujem. Po dlhšej dobe v zahraničí som už aj trochu stratila kamarátky, partiu, každý už má buď rodinu, vážny vzťah a tak klasicky ako to býva u 25-30 ročných, prípadne sa stretávam s pár kamoškami sporadicky, nie je to to, čo predtým.
No ako teda mám ten začínajúci vzťah, prvé 2 mesiace boli pekné stretávali sme sa vonku, chodili do divadla, kina, na koncert, bola som hrozne rada,že mám niekoho na trávenie času a vedela som si ho predbežne predstaviť ako vhodného partnera. Posledný mesiac sa to akosi ale zmenilo. Stalo sa to po tom, ako som ho začala viac volať aj k sebe, lebo vravím si, že nemusíme stále vysedávať v podnikoch, stojí to jednak peniaze a bývam sama takže film sme si mohli pozrieť aj u mňa. Lenže začal u mňa prespávať..k nemu sa ísť nedá, lebo ešte žije s rodinou a nie sú uplne ústretoví v tomto a ...toto je ten problém, v podstate sa každý deň spýta, či môže ku mne prísť, automaticky ostane na noc, a ono to nie je také, že by tu bol ako doma, je to pre mňa hosť. Často mám aj veľa vecí urobiť do práce ale nemôžem ho nechať samého a budem si robiť svoje, stojí ma to veľa času a mám pocit, že ma to úplne obralo o moje súkromie.
Neviem, či som urobila chybu, že sme sa začali stretávať u mňa a on teraz automaticky to berie tak že vždy sa musí isť sem. V podstate už ani veľmi nechodíme von, po práci príde sme tu, pozeráme film a podobne. Zistila som však, že mi to už pekne začína liezť na nervy. Príde mi to, že sme spolu veľmi krátko a že som asi urobila chybu s tým pozvaním a uponáhľala to ale a druhej strane neviem či som je divná.
Bola som dlhšie jedináčik a mala som vždy svoju izbu, svoje súkromie, aj keď som cestovala..milujem spoločnosť, vždy som išla medzi ľudí, ale večer som sa vrátila k sebe domov, mala som svoje súkromie svoj pokoj, a teraz mám pocit, že som oň prišla a chýba mi to.
Som vôbec s takýmto prístupom schopná viesť vzťah? Robím niečo zle? Neviem, či sa mám s priateľom porozprávať, nechcem ho nejako odradiť, ale neviem si na to zvyknúť aby bol stále tu u mňa
Vzťah ma obral o súkromie - stratený prípad?
hovorí, že k nim ísť je nevhodné, lebo žijú tam 3 generácie pokope, ešte tam majú aj starých rodičov a údajne jeho rodičia nemajú takú prívetivú povahu, žeby som sa tam necítila dobre...ono by sa to asi aj dalo teoreticky, ale možno on sám nechce, že mu to nevyhovuje aby som tam s nimi bola...z rozprávania nemajú ideálne vzťahy.
otázne je, či je ale vždy vhodné ísť ku mne...on neobetuje svoj komfort, ktorý doma asi má (myslím komfort v zmysle, že tiež by sa asi necítil uplne príjemne keby tam som tak tú možnosť odmieta ) ale ja ho mám obetovať v podstate celý ...nechala som si úplne naburať svoj režim týmto...je to celé také nové pre mňa.
lady_dianka - a preco sa vyhovara na rodicov? Ved je snad dospely, tak aj on ma urcite doma nejake svoje sukromie kam ta moze pozvat... mi nevrav ze nie.... mne sa len zda, ze mu to takto vyhovuje a zrejme si mysli ze aj tebe a prave preto by si mu mala dat najavo, ze to tak nie je a ze to citis inak ako on.. a stoj si za svojim, nenehaj sa ovplyvnit jeho recami co ti potom pise typu ze je smutny ze nie je u teba atd.... stoj si za svojim slovom a daj mu patricne najavo svoj nazor, potom uvidis ako to pojde dalej, ale ak bude ofucany a bude ta usvedcovat z toho ze ho asi uz nechces alebo podobne, tak potom stoji za nic
nicollette12 ďakujem veľmi pekne za názor..presne to ma často napadne, lebo sú také situácie že začnem tak jemne naznačovať že noo potrebovala by som teraz trochu kľud večer pozrieť sa na nejaké veci do práce..a on povie: ale ved mne to nevadí kludne si to tu pri mne pozri ja si pozriem film (realita je že mi v pozadí hučí film, rozprávame sa do toho, neobsluži sa sám lebo sa necití vo všetkom tu doma, tak čaká než ja) a niekedy už mám fakt také jemné nervy a citim sa obmedzovaná vo vlastnom...nevravím o tom, že potom sa rozlučime rano ideme do práce, v byte mám výbuch, ktorý musím zas poobede upratovať...
ako je mi jasné že ludia takto asi často fungujú, len akosi si na to neviem zvyknuť...už som mu aj hovorila že by som bola radšej keby sa aj striedame že aspoň občas u nich...ale teda vraj to nejde kvoli rodičom atd :/
a_dr1a Kludne napíš aj v suvislosti s tebou, mne to rozhodne vadiť nebude :) som rada, ked si môžem vypočuť aj iných, ako to vnímajú a ako žijú vo vzťahoch, lebo nemám už tak dobre kamarátky, ktorým by som sa mohla zveriť.
Ja bývam v 1,5izb. byte, čiže mám aj taký malý kútik svoj pracovný, kde sa viem odseparovať, len práve ako si to potom aj napísala, že nie sme ešte vo fáze takého vzťahu, žeby tu bol ako doma...on mi niekedy aj povie že rob si svoje a pozriem si zatial film, lenže realita je taká že po chvili vidim že len sedí a pozerá a nezoberie si ani jesť ani vodu a len čaká..a to zas ja neviem takto v klude pracovať, lebo vidím, že tu nie je udomacnený...na druhej strane ani neviem, či chcem aby úplne bol lebo spoločným bývaním si stále nie som istá...hlavne je to tým, že som nemala dlho vážny vzťah a niekedy sa bojim že všetko robim naruby...
ďakujem za názor, budem musieť najsť cestu ako a o tom porozprávať diplomaticky a citlivo...viem že on už bol vo vzťahu, kde s tou expriateľkou spolu bývali tak to asi berie inak trochu..ja bývam už 6 rokov sama.
Len jedna vec ma trápi, čo v buducnosti, keby napr. chcem mať už naozaj rodinu a deti...verím že to uberie ešte oveľa viac súkromia...neviem či som na to vobec stavaná.
lady_dianka: nie, nikdy sa neurazila. tak bola vzdy rada, ze som si nasiel cas. lebo ja mam toho fakt vela, taham kolkokrat i do noci a ked jej vopred poviem, ze si cas najdem, ale len do osmej, tak uz ku mne s tym ide, ze tu spat nebude. potom ked sa o osmej zdvihneme, tak to je vopred dohodnute a nema sa preco citit zle, lebo uz sem s tym sla.
keby som jej nic vopred nepovedal, prisla by ku mne a ja by som sa zdvihol no a ideme, tak to by bolo ine.
skus to vyskusat a daj vediet ako to fungovalo. mozno som mal len ja stastie :)
A este chcem dodat, ze ked bude nabuduce u teba a bude chciet zas ostat spat, tak zakroc a povedz mu ze si to neprajes... a hotovo... ak by sa urazil alebo sa nebodaj s tebou hadal, tak kasli na neho, je to idiot
Urcite sa s nim o tom porozpravaj, povedz mu, ze ti to nevadi ze chodite k tebe, ze si naopak rada, ze niekde nevysedavate kazdy den, ze si mozete pozriet film a byt spolu v sukromi, ale povedz mu, ze mas pocit ze on sa tu uz citi viac menej ako doma a ze chces mat aj svoje sukromie, porobit si veci sama v pokoji, oddychnut si a mat cas aj pre seba... on by to mal pochopit ak je zrely, ze clovek potrebuje byt niekedy iba sam so sebou a aj tak, je to tvoj byt, rozhodujes v nom ty, nie on.... keby ste spolu byvali to je ine, ale nenehaj sa kvoli nemu obmedzovat....
Ahoj. Chcela som ti napisat o sebe v spojitosti s tymto, lebo sme na tom podobne, ale aby mi tu zas nevytykali, ze tocim o sebe, tak skusim to aj bez toho)) Neviem, ake mas velke byvanie. Lebo sa to da riesit aj oddelenenym spolocnym byvanim, proste, aby si mala ty sama svoj vlastny priestor, svet - iba sama pre seba, okrem uz spolocneho priestranstva. Cize ak mas hostovsku ci obyvacku, tam nech priatel travi casu kolko len chce, ale napr. spalna nech je a ostane iba tvoje "reritorium". Proste nech to mas ako spalnu pracovnu oddychovnu ale sama pre seba, kde sa budes vzdy moct utiahnut ujst, najst svoje utocisko ked budes chciet byt iba ty sama so sebou, alebo, ak ten priestor budes chciet vyuzit kvoli praci spanku odpocinku relaxu ai. Ale ak nie ste este vo faze trvaleho vztahu (partneri snubenci manzelia), tak to vyries jedine rozhovorom. Musis byt vsak diplomaticka, aby to priatel nevzal vztahovacne ze ho nechces, ze ho odmietas, alebo aby ti nezacal vycitat ze ho nemas rada ai. Ale bolo by dobre dohodnut si spolu jasne pravidla. Toto si premysli vopred, ako by ti to co najviac, najlepsie vyhovovalo (povedz mu, ze mas v praci toho vela a musis si pocas tyzdna nosievat pracu aj domov a urobit dokoncit co treba a preto by si uvitala, keby u teba travieval iba vikendy, napr. piatok a sobotu, alebo len soboty, kedze uz vopred vies, ze u teba ostane aj prespat. A cez tyzden sa mozete dohodnut, ze sa napr. 2x do tyzdna mozete stretnut spolu vonku - ze niekam mozete spolu zajst: kino divadlo koncert bar restika ai, proste kam ste zvykli aj predtym spolu chodievat a potom sa kazdy vrati k sebe domov za svojimi povinnostami oddychom
Proste si premysli, ako by to tebe najviac vyhovovalo, navrhni mu to, dohodnite sa prediskutujte to spolu
kiwi ďakujem za odpoveď presne tak to cítim..ked niečo spolu naplánujeme, nejaký program, teším sa, som rada, že spolu trávime čas ale toto že vlastne prídem domov a nie som tam ani moc sama, večne mi potom píše a pýta sa či môže dojsť, niekedy už príde a povie že už sa ani nezastavoval doma a hneď došiel ku mne...proste neviem sa s tým vysporiadať...budem musieť nadhodiť nejako reč na to
Ernesto a neurazí sa ked jej potom povieš že už ju chceš odprevadiť..ja som to inak ešte na začiatku urobila že som povedala, že možno to dnes neni uplne vhodne aby prespal..lebo ja som nevstavala tak skoro a on ano ..a bola by som celý deň na nič, ospalá o 5 vstavať ...a vtedy mi večer vypisoval ako je mu smutno samemu že by chcel byť tu a ...neviem cítim sa občas tak nejak pod tlakom z toho všetkeho..asi som bola pridlho sama
Alessandra99 ja som zvažovala nejako taktne mu to povedať, že nech to trochu obmedzíme, napr. nie som uplne stotožnená s tým večným prespávaním u mňa a podobne....obávam sa že som urobila chybu, keď som ho prvý raz zavolala..lebo býva asi 20km v inej dedine, busy už nešli a chcela som nech si otvoríme víno na moje narodeniny..a tak som navrhla aby prespal, nech si môžeme to víno dať...lenže o pár dní sa znovu spýtal či môže a tak som nejak bola na vážkach a hovorím si že dobre...a nejak to dospelo až tam kde som chcela...a teraz neviem ako mu povedať, že to takto nechcem :/
