Zistila som, že mám asi problém a ďakujem každému, kto dočíta do konca.
Začala by som tým, že mám 26 rokov a začínajúci vzťah. Dlhšie som nebola vo vzťahu, cestovala som, bola som rozbehaná (predtým som mala zopár známostí, ale nebolo to nejaké vážne, keď som bola vo veku 18-21,ale nejako to nevyšlo v tej dobe).
A teda teraz som sa už usadila a myslela som si, že vzťah je to, čo potrebujem. Po dlhšej dobe v zahraničí som už aj trochu stratila kamarátky, partiu, každý už má buď rodinu, vážny vzťah a tak klasicky ako to býva u 25-30 ročných, prípadne sa stretávam s pár kamoškami sporadicky, nie je to to, čo predtým.
No ako teda mám ten začínajúci vzťah, prvé 2 mesiace boli pekné stretávali sme sa vonku, chodili do divadla, kina, na koncert, bola som hrozne rada,že mám niekoho na trávenie času a vedela som si ho predbežne predstaviť ako vhodného partnera. Posledný mesiac sa to akosi ale zmenilo. Stalo sa to po tom, ako som ho začala viac volať aj k sebe, lebo vravím si, že nemusíme stále vysedávať v podnikoch, stojí to jednak peniaze a bývam sama takže film sme si mohli pozrieť aj u mňa. Lenže začal u mňa prespávať..k nemu sa ísť nedá, lebo ešte žije s rodinou a nie sú uplne ústretoví v tomto a ...toto je ten problém, v podstate sa každý deň spýta, či môže ku mne prísť, automaticky ostane na noc, a ono to nie je také, že by tu bol ako doma, je to pre mňa hosť. Často mám aj veľa vecí urobiť do práce ale nemôžem ho nechať samého a budem si robiť svoje, stojí ma to veľa času a mám pocit, že ma to úplne obralo o moje súkromie.
Neviem, či som urobila chybu, že sme sa začali stretávať u mňa a on teraz automaticky to berie tak že vždy sa musí isť sem. V podstate už ani veľmi nechodíme von, po práci príde sme tu, pozeráme film a podobne. Zistila som však, že mi to už pekne začína liezť na nervy. Príde mi to, že sme spolu veľmi krátko a že som asi urobila chybu s tým pozvaním a uponáhľala to ale a druhej strane neviem či som je divná.
Bola som dlhšie jedináčik a mala som vždy svoju izbu, svoje súkromie, aj keď som cestovala..milujem spoločnosť, vždy som išla medzi ľudí, ale večer som sa vrátila k sebe domov, mala som svoje súkromie svoj pokoj, a teraz mám pocit, že som oň prišla a chýba mi to.
Som vôbec s takýmto prístupom schopná viesť vzťah? Robím niečo zle? Neviem, či sa mám s priateľom porozprávať, nechcem ho nejako odradiť, ale neviem si na to zvyknúť aby bol stále tu u mňa
Vzťah ma obral o súkromie - stratený prípad?
Ďakujem Vám pekne za odpovede. Naozaj som nevedela, či je chyba vo mne, lebo už dlhšie som sama, a vlastne celý život som taká samostatná jednotka, nepotrebujem byť obskakovaná a obklopená ľuďmi...alebo či je to normálne, že človek si chce ponechať nejaké súkromie.
Salamistka no odkedy je so mnou akosi obmedzil kamarátov, aj keď párkrát išiel s nimi, večer už mi volal, či nemože prísť že mu chýbam a tak.
Andy565656 spoločné bývanie som ešte nezačala zvažovať, lebo sme spolu krátko, a keď vidím, že už toto mi uberá zo súkromia a znervornuje ma to..tak sa bojim spoločneho byvania.
dalsi: ved práve, to som si uvedomila, keď som nad tým niekedy rozmýšlala, že teraz to cítim takto, čo bude potom keby mám s nim bývat...aj keby nie s ním, ale s niekym iným..preto ma napadla v zufalstve aj tá otázka, či som schopná vzťahu...v spoločnenskej rovine áno, čo sa týka spoločného trávenia času atď...ale či dokážem s niekym byť 24/7
lady_dianka: ja som zazil nieco podobne (tiez mam rad svoj priestor, stale by bola iba u mna, ku nej sa nedalo chodit z viacerych dovodov)
toto musis odkomunikovat velmi taktne, lebo si to moze partner vysvetlit, ze stracas zaujem alebo sa nieco deje. ja som to riesil velmi elegantne. ked sa opytala, kedy moze prist, tak som jej povedal, ze mam vela prace, ale urcite ju rad uvidim a chcem ju vidiet, ale nech pride uz hned po praci o piatej, aby o osmej som ju mohol odprevadit na elektricku a este si potom stihol pred spanim porobit svoje veci.
vyskusaj a napis ako ti to funguje. mne to fungovalo skvele. ked som to takto rovno urcil dopredu, tak sa ani raz nestalo, ze by ostala cez noc.
Ludia ti tu dobre radia, rozumne.
Clovek, ked je dlhsiu dobu sam a je samostatny, zvykne si na to. Potom je trochu tazke naucit sa fungovat vo dvojici.
Tiez mam rada vecer pre seba. Je to prirodzene, byt niekedy sam so sebou, nemusiet sa prisposobovat druhemu, robit si svoje veci. Jednoducho mat cas pre seba. Je to potrebne aj v partnerstve, manzelstve.
Za to sa nemusis citit vinna. Je to prirodzena potreba cloveka, o to viac, ked si introvert. Rovnako ako je prirodzene tuzit byt s niekym.
Uz ti to tu pisali, komunikacia a najst kompromis.
Ahoj lady dianka. Uplne TI rozumiem :)
Normalne mu povedz, ze dnes sa ti to nehodi, mas povinnosti do prace a nech k tebe nechodi... A celkovo mu povedz, ze ste este Len na zaciatku a chces mat svoje sukromie pre seba, a to chodenie k tebe nech sa obmedzi.
Komunikacia :)
Tiez chapem, ze ta to otravuje, no ale pri kazdom vztahu, ked bude napredovat, skor ci neskor budete vzdy len spolu. Predsa nebudete partneri, manzelia, a kazdy by mal vlastnu izbu, chapes...
Ale tiez nevravim, ze to mas tolerovat. Je to na tebe.
A prečo neskúsite spolu bývať? Aspoň zistíte, či to funguje, ak nie, nemusíte spolu strácať čas.
No mala by si mu to povedat. Tiez to nie je bohvieco aby sa ti kazdy den natlacil domov, mne by to tiez vadilo, este ked mas aj svoje povinnosti a potrebujes si nieco robit do prace, tak by to mal respektovat a najst si iny program nez stale trcat u teba. Nech si zajde s kamosmi na pivo alebo co.
