Zdravím,
potrebovala by som poradiť. Mám 24r, tento rok končím výšku a pred 3 mesiacmi som spoznala chalana, s ktorým to vyzerá perspektívne.
Problém sú však moji rodičia, resp. moja povaha.
Som taký typ (a neviem to proste prekonať), že keď som raz za niečo dostala vynadané, alebo sa dostala do konfliktu, zatnem sa a nedokážem o tom už hovoriť.
Uvediem to práve na tejto situácii. Keď som bola mladšia, nemohla som mať žiadneho frajera, pred 18 som ani nikoho nemala a keď som končila strednú alebo bola na výške a čokolvek som doma povedala, vždy som dostala strašného zdr*a s prepáčením, raz už som mala 22 som chcela prespať u jedného chalana, s ktorým sa mama nevedela zmieriť, a vtedy mi spravila takú scénu, že som sa v noci musela vrátiť domov a mesiac sme sa nebavili.
No a vlastne teraz sa dostávam k tej podstate problému, môžete si o mne myslieť, že som divná, ale ja proste o tomto terajšom priateľovi nedokážem našim povedať. Otec je taký, že jemu to nevadí, ale nebude sa s mamou pre to hadať a mama je strašne histerická. Minule som to už chcela povedať, pretože je to dosť tažké takto na tajnáša viesť vzťah, hlavne keď bývam u starých rodičov (tí o tom tiež nevedia, lebo sú rovnako stará škola), ale proste mám panický strach. Na jednej strane viem, že sa môžem postaviť a odporovať však mám 24 ale,...ja tak nehorázne nemám chuť sa púšťať do tej hádky, ktorá príde :(
Ako by ste to riešili? ĎAKUJEM.
PS: Ešte by som chcela dodať, že jeho rodičia sú uplne super pokojné flegmatické typy, vždy som u nich vítaná...a neviem ako mu to mám ani povedať, že u nás veľmi vítaný nebude, ale nie je to nič osobné, len proste moja mama nenávidí každého chalana, čo sa motá okolo jej dcery (zažili sme to už aj na sestre).
