Odmalička som bola "tá dobrá". Milá, ústretová, citlivá k ľuďom... Keď odo mňa ľudia pýtali radu, v škole opísať úlohu, poznámky, potrebovali pomôcť, vždy som tu pre nich bola.
Vždy povedali len prázdne ďakujem a naozaj sa mi poďakovali falošou, ohováraním, intrigánstvom, vysmievaním sa zo mňa.
Naposledy tak urobilo dievča, ktorému som verila.
Robila som toho pre ňu veľa, veľa láskavostí. Aj ona pre mňa, ale bolo toho výrazne menej.
Nedávno som zistila, čo je zač. Ako sa správa ku mne, aj k iným ľuďom. Je mi z nej na grc.
Až teraz som si všimla, že mi všetci skákajú po hlave.
Ľudia sú nevďačné svine, ktoré si nevážia dobro (česť výnimkám), preto si myslím, že sa neoplatí byť dobrým. Asi pre mňa bude lepšie byť bezcitným, drzým človekom, ktorý myslí len na seba a ktorému nikto po hlave skákať nebude.
