Ahojte, mali ste niekto niekedy pocit ze ste uplne nanic, ze ste hlupy ako tago, ze nic nedokazete? Ze si nenajdete fungujuci vztah, nebudete vediet samostatne byvat a fungovat bez rodicov, ze si nebudete vediet najst normalnu robotu?? Ale nie len taky chvilkovy pocit ze joj ja som ale blba..ked sa nieco nepodari ale ja to mam uz pomerne dlho tieto presvedcenia..
Prekonala som jednu psychicku chorobu a pred tym som nikdy taketo myslienky nemala, no teraz neustale, aj obcas myslienky sa zabit... mam depresiu?
Som hlupa?
Potrebujes chlapca,nie len takeho obycajneho,ale spriaznenu dusu.
Aby si vypadla s domu a riesila ine veci. Potrebujes sa zalubit.
Tak si kúp nejakú knihu, nadrv sa to a potom môžeš machrovať. Riešiš tu veci, o ktorých radšej pomlčím:-(
Benedick ty si si tie vajcia vysedel :D
Ja som až tak múdri že presedím celé dni doma a roky rokúce nič keby som aspoň vajcia vysedel ale to by som bol sprostý ako byvol.
Vieš, ono to je tak, že ani veľmi múdrym sa neoplatí byť. Ja si niekedy aj želám, že byť tak, áno, sprostý ako tágo, len tak si žijem, zo dňa na deň, ale nedá sa to. A čo sa týka rodičov, ono ide niekedy aj o to, kedy sa už oni konečne osamostatnia, to nemusí byť vždy len jednosmerná záležitosť. P.S: Intelekt by som až tak nerozvíjal, it is crazy.
Ja to mám tiež podobne. Soc. fóbia, nikde nezapadám, tak budem aj nemožná. Ja keď mám strach, nedokážem fyzicky pracovať, všetko pokašlem. Preto keď počujem slovo práca, tak ma prepadne strach, že niečo pokazím a čuduj sa svetu, aj sa to stane.
Hah to mám aj ja podobne, no sociálna fóbia dá zabrať. nech robím čo robím.