Tak tu sedím , s červenými očami a slzami stekajúcimi po tvári , tento nový rok začal úspešne , otcovi ktorý ma nikdy nepodporoval , nikdy sa neospravedlnil za chyby , nikdy ho nezaujímalo moje pravé ja som po tom čo sa urazil na prkotine povedal že prišiel o syna .. odvetil len dobre a ďalej sa zabával na filme ... O matke je škoda sa rozprávať .. Ja len neviem kde už mám brať silu ísť vlastne ďalej , každý deň neustála bolesť ktorá bude trvať do konca života , akonáhle sa vzchopím život ma znova nakope do brucha a hodí o zem. Pred pár rokmi som si tak moc prial aby som umrel , bezbolestne a rýchlo avšak namiesto toho žijem a mám bolesti , toľko depresií , pádov na dno a stále akoby to nestačilo , nemôžete sa ani posťažovať lebo ihneď by ste boli za zlého , psychológ vás ešte viac zničí a neviete už kde hľadať pomoc. Chudáčik .. tak ma nazval otec , asi som len chudáčik , aj keď nechcem aby zo mňa ostala prázdna schránka asi to k tomu smeruje. Nikto nevidí vašu bolesť a ani ju nechce vidieť , nechýba vám predsa noha tak si ešte viacej kopnú. Jediné po čom túžim v tomto živote je láska , jediné čo mi chýba. Je to to čo má človek zažiť ? Byť vlastne sám a nemať sa ani komu vyplakať na ramene ? Asi áno , nazvite ma slabochom , kludne ale nech mi to povie človek čo zažíva to isté pretože len od neho si to vezmem k srdcu. Tak som sa tu aspoň vypísal , na záver chcem len dodať že vlastne len tento rok dosiahnem plnoletosti , hovorím to len preto aby ste chápali že nemám kam ísť a nemám moc možností. Hold ďakujem a budem rád za každú dobrú radu. Šťastný nový rok vám prajem , veľa šťastia , zdravia a lásky.
Úplne sám aneb. úspešný štart do nového roka
Je to jednoducho o skúsenosti , keď máš negatívnu skúsenosť s ľuďmi zo svojho okolia tak potom vychádzaš z tejto skúsenosti , možno poznáš skvelých ľudí ktorý radi pomôžu lenže ja som takých moc nespoznal. Pomohol som pár ľuďom čo boli v depresii kedže viem aké to je vlastne nemať nikoho. Nesieš si toho veľa v srdci a v sebe a keď to nedokážeš zvládnuť sám hľadáš pomoc u ostatných ľudí a skôr častejšie nájdeš ľudí u ktorých si len zničíš dôveru a depresii prepadneš ešte viacej.
Vo veku 12-17 som to mala v rodine podobne, sice nemala som ziadnu chorobu, ani neviem, co mas Ty. Ale coskoro budes dospely a s dospelostou sa ti zmeni styl zivota, okruh znamych, pohlad na vela veci. Pre mna koniec puberty priniesol nove moznosti, bolo to lepsie. Aj u teba to bude lepsie. Len sa nikdy nevzdavaj, padnut mozes, mozes byt aj na dne, ale pamataj si, ze to je len docasne a tebe sa podari nakoniec najst svoju cestu nahor.
Adden lenže je to tak , prial by som asi aby som bol len tvrdohlavý idiot ktorý neocení pomoc ľudí lenže takto to bohužiaľ nie je , jediný vďaka komu stále žijem je kamarát ktorý avšak žije ďaleko a aspoň sa mu môžem vypísať a povzbudí ma lenže to je všetko , rodičia prehliadajú moju chorobu a ja sa s ňou potrebujem naučiť žiť lenže je to ťažké keď ťa ľudia a hlavne keď ťa rodičia zrazia k zemi. Ono je to to že žiješ v bolesti deň čo deň a vlastne nie je nik na svete komu by na tebe záležalo. Viem že to vyznie že sa len sťažujem , dlhú dobu som to zvládal avšak zase som padol a nedokážem to len dusiť v sebe , takto keď sa vyrozprávam aspoň uvoľním trocha negatívne emócie.
..vieš čo, fakt ti rozumiem.. ozvi sa mi na mail prosim
london.sisi@post.sk
Niekedy to, co ty vnimas, ze si do teba ktosi kopne, je iba to, ze ti ktosi povie, co robis nespravne. A povie ti to s umyslom pomoct ti, lebo ti chce vysvetlit, otvorit oci, aby si pochopil, co robis zle a aby si to mohol robit lepsie, a byt tak stastnejsi. Z tvojho popisu "vsetci do mna len kopu a ja iba potrebujem vyplakat sa niekomu" sa mi zda, ze vsetkych vnimas ako ze ti len ublizuju. Dokonca aj psycholog. Myslim, ze to tak celkom nebude pravda.
