Všetko je naprd

nič ma nebaví v poslednej dobe, nič, nebaví ma žiť, nemám dôvod tu žiť, prečo existovať ? Prečo keď ma nikto nemá rád. Nemám nikoho kto by mi povedal ľúbim ťa, nemám nikoho lebo som škaredá. Nik ma nemá rád, otec ani matka. Nikdy si nenájdem priateľa lebo nikoho nepriťajem. Tak veľmi chcem prestať existovať. Keby bolo možné nežiť hneď by som súhlasila. Nemám dôvod tu zostať. Nikomu by som ani nechýbala. Nikdy nebudem mať frajera lebo žiadnému mužovi sa nepáčim, som tučná, mám malé prsia a škaredú tvár. Nech robím čo robím stále sa nikomu nepáčim. Bola som tučná, schudla som isté obdobie som bola štíhla ako prútik ale čo z toho keď muži idú po ceckatých ženách a ricatých. A aj keď sombola štíhla aj tak ma nik nechcel, a tak som opäť začala jesť a jesť a zase som pribrala ale ako na potvoru prsia nenarástli. Priberám tam kde nechcem a kde treba nepriberiem.
Nechcem žiť, načo? Navždy zostanem sama, a teraz pred sviatkami mám tottálnu depku že nemám síl ani len niečo urobiť, nemám chuť na sviatky, na nejaké darčeky, stromček, jedlo, na rozprávky debilné, naivné. Nemám chuť na toto obdobie, nechcem žiť. Nič sa nezmenilo za tie roky čo som sa snažila, nič, som tam kde som bola v riti. Mám 29 rokov a život mám v pi*i. Sory za výraz ale totálna depka na mňa ide. Nik mi nikdy nepovie vážne, milujem ťa. Prečo? To nieje vyžarovaním to mi netvrdte. Lebo som sa v minulosti snažila, nahodila sa keď som šla von, bavila sa a nič. Či niečo robím alebo nerobím stále som tam kde som. Vpi*i. Veď mne sa ani len jesť už nechce. Prečo o mňa muži nejavia záujem? Prečo niektorí ľudia majú problém nájsť si niekoho? Prečo o niektorých ľudí nieje zaujem? Prečo? Existuje vôbec Boh? Ak existuje prečo sa díva na to ako veľmi túžim po láske ale nič s tým neurobí? Teší ho keď trpím a trápim sa? A existuje vôbec? Ak by existoval neposlal by mi už niekoho schopného do cesty? Nie také nepodarky ktoré sa o mňa zo zúfalstva snažili. Teraz budete útočiť že ahá, tak tam je problém u teba! Nie, takto si to nevysvetľujte. Ak hovorím o nepodarkoch tak to boli muži zakomplexovaní ktorí mali problém poskladať jednu celú vetu, strašne tichí a muž ma byť muž a nie socha, boli to muži alkoholici a ženy mi dáte za pravdu že také individua ste už v živote stretli aj vy že vás začali baliť pod vplyvom alkoholu nejaký vychnutí notorickí alkoholici s chýbajúcimi zubami, boli to muži ktorí nemali všetko v poriadku v hlave, taký ako to napísať osprosteli dedinský mamkiny synáčikovia, takí tí čo chodia v svetroch z osemdesiatich rokoch a vlasy majú učesané na ofinu cez čelo a pod.
Ach ja neviem čo ešte napísať lebo sa mi nechce, neviem čo ďalej s mojím životom, onedlho bude silvester a nový rok a ja budem mať za sebou ďalší nanič rok kde sa nič nezmenilo a som tam stále kde som bola, čiže v pi*i.
dovidenia ak chcete reagujte prečítam, možno podľa nálady ak nie, nereagujte
môžte mi aj ponadávať aká som, mne je to jedno, mne je už všetko jedno. Či niečo robím alebo nerobím, stále je to to isté a nič sa nemení. A aj keď už situácia vyzerá nádejde stále pride studená facka či sprcha ktorá ma vráti to stavu, hele holka zbytočne sa snažíš ty nikdy nebudeš mať v láske šťastie ako iné ženy a zmier sa s tým. Muži sú hovädá...