Som ako prázdna schránka bez duše

Ono problém je aj malé sebavedomie, čo spôsobila šikana v detstve, prepadnutý hrudník a podoben :/

Celkovo strácam motiváciu aj do vecí čo ma napĺňajú :/

Mala by si zacat viac citat knih a potom o nich hovorit obsah, zlepsi sa ti tak slovna zasoba.

nemas dostatok komunikacie priamo s ludmi, preto si sa uchylila do virtualneho sveta, zakladas a vymyslas rozne temy , komunikujes sama so sebou . Ked ti aj niekto iny napiše iba kratko odpovies a jedes daleeeeej......sama..

anjelik *:..je na každom z nás, ako sa rozhodne, to je pravda, každý má možnosť voľby...prejavenie emócií prinavráca životnú silu, samé o sebe ich však neprejavíme ani slzením, trieskaním do vreca alebo nadávaním v krčme (to sú práve symptómy toho, že sme ich neprejavili)..nemôžeme ich ani kontrolovať - ktorú emóciu, kedy budeme cítiť, či je pre nás žiadúca alebo nie. Jednoducho je tu, potrebujeme ju prijať a prejaviť (keď sme sami). Práve snaha držať ich pod kontrolou, kedy by sme mali čo cítiť a čo nie nám berie energiu, vedie nás k strate životnej sily a k začarovanému kruhu, v ktorom sa točíme.

Ezopovu bajku o vrane a labuti si cital vsak?

Tak si tu schranku vypln hudbou, čítaním alebo varením.

Janka, asi by som doplnila len jedno. písala som to už v prvom príspevku. Je nutné si uvedomiť, že na všetko treba silu, na všetko treba energiu..aj na emócie. A je len na nás, či sa rozhodneme svoju silu investovať do prejavovania sa emočne, alebo ju investujeme do chápania. Každý má určený nejaký ten objem životnej sily a kľudne ju môže vyplytvať slzením nad dobrými skutkami nemenovaného moderátora, trieskaním do boxovacieho vreca, nadávaním pri krčmovom stole.. Máš pravdu, ak nás niekto vytočí a v nás už to vzdutie hnevu nastalo, je lepšie to dostať von. Ale to žiaduce je, aby k tomu vzdutiu ani nedošlo. Ak to učíš a radíš svojim nasledovníkom, tak je to správne. :o)
Na fantáziu a sugesciu mám tiež podstatne odlišný názor, kde pri správnom nazeraní na jedno a druhé sú pre človeka viac ako potrebné. A opäť nejde ani náhodou o niečo, čo by súviselo s emóciami. :o)

Strach sa nedá zničiť, strach sa nedá potlačiť. Pretože v danom momente si to ty sám..zabil by si sám seba. Jediné, čo môžeš urobiť, je proti strachu postaviť odvahu. Stvoriť ju v sebe postupne a keď prídeš do situácie, že máš niekoho osloviť, oprieť sa o túto v tebe vytvorenú spomienku, ktorá ti bude jasne a neochvejne ukazovať, ako sa máš správať, ako nemáš váhať, ako,keď sa aj trebárs začervenáš a zakokceš, obrátiť to na srandu, pousmiať sa nad sebou. Ukázať istú mieru zraniteľnosti je veľmi príťažlivé, najmä pre ženy..zase netreba to preháňať. :o) Odvahu v sebe buduj postupne..novými a novými skúsenosťami. Vzdaj sa svojho komplexu vážnosti..že ťa tí druhí musia brať vážne...tento svet je dosť tragické miesto, nezaškodí, keď sa v ňom práve ty prejavíš veselo a s radosťou. Treba sa zamyslieť a položiť si otázku, či chceš takto fungovať aj ďalej? Alebo svoj život radšej naplniť dobrodružstvom poznávania nového, ale najmä, spoznávaniu samého seba. Skúmania svojich vlastných reakcií na tých druhých, zamýšľaniu sa nad tým, prečo je to tak alebo onak. To dáva tvojmu životu zmysel. Pochopiť seba, svoj strach a iba keď ho pochopíš, iba vtedy ho, obrazne povedané, ovládneš. Darmo by si ho prejavoval, problém by sa nikdy nevyriešil.:o)

haha mne tu niektoré témy s výnimkou keď niekto hladá konkrétnu pomoc ci radu pripadajú samopisateľné, samoodpovedajúce a samodiskutujúce, ale bavit sa treba, aj nudu zahnať. Co tak piecť medovníky, pomaháť mamkám a prázdna schránka by znovu nadobudla chuť do zivota.

Sonie: prejavovať emócie ako dieťa, neznamená správať sa ako dieťa.