Som ako prázdna schránka bez duše

anjelik*:
Vo svojich komentároch sa nesnažím prezentovať názor („čo si myslím“), ale realitu, tj. to, čo je, čo sa reálne deje.

Duša človeka je fenomén, ktorý ovplyvňuje všetko, naše telo je jej podriadené a v našich životoch sa aj prejavuje prostredníctvom emócií, ktoré sa zrkadlia v tele. Tj. ak v nás nejaká udalosť vyvolá emóciu, cítime ju aj na našom tele. Keď ju prejavíme odznejú aj fyzické príznaky (ako napr. tlak na hrudi, stúpajúcu horúčavu alebo chlad, slzy, stuhnutosť..), ak ju neprejavíme, začne sa v nás „dusiť“ a stáva sa pôvodom rôznych fyzických ochorení, ako aj toho, čo vnímame ako „psychické problémy“.

Emócie v nás vyvolávajú rôznorodé udalosti, kľudne to môže byť aj komentár na tomto fóre. U niekoho môže vyvolať takú emóciu, u niekoho inakú, u niekoho žiadnu, tj. nie je to o tom akú emóciu, by MAL človek cítiť, ale o tom, čo SKUTOČNE cíti..

Vo svojom komentári popisujete 2 rozdielne javy alebo procesy, ktoré sa v človeku odohrávajú:

- Spomienka je obraz, návrat do udalosti, ktorá sa v minulosti odohrala. Buď sa mimovoľne vnorí do našej pozornosti (napr. aj na základe asociácie s niečim), alebo si ju sami vyvoláme. Súčasťou problému sa stáva vtedy, ak emóciu, ktorú v nás situácia, ktorú sme prežili, neprejavíme. Niekedy sa snažíme držať spomienok (tj. neustále si ich prehrávame), aby sme pred nepríjemnou emóciou unikli, niekedy naopak sa snažíme pred spomienkami uniknúť, aby sme unikli aj pred emóciou.

- Sugescia je obraz, umelá predstava, ktorá nemá základ v realite, je to fantázia, prezlečená „falošná“ emócia, ktorá sa vydáva za skutočnú (rozdiel medzi ňou a skutočnou emóciou môžeme vnímať iba na základe vlastného zážitku - vlastnej skúsenosti pri prejavení emócií, tj. nedá sa popísať slovami). Sugescia je jednou z foriem manipulácie, kedy sa v niekom snažíme cielene, kontrolovane vyvolať určitý stav alebo sa snažíme tento stav vyvolať v sebe, napr. „som úžasná/ý, sebavedomá/ý, atď." Túto sugesciu „potrebujeme“ preto, lebo v realite sa cítime presne opačne, čo je symptómom potlačovaných emócií v našej duši... To, že je sugescia umelá bublina (ktorá sa používa dnes často ako nástroj na poli osobného rozvoja) človek zistí väčšinou, až keď prežíva ťažkú životnú situáciu, kedy mu môže ktokoľvek alebo aj on sám hovoriť, aký je božský, úžasný, šťastný, nebude to pomáhať, pretože vo vnútri v ňom vrú emócie, ktoré sa derú na povrch..

...ahoj....tvoj problém je zaujímavý,,,a v podstate mne blízky....ja tom mám tak, že keď nie som z ľuďmi na spoločnej vlne čo často nie som...tak pocítim úzkosť z komunikácie....ZO SVOJEJ SKÚSENOSTI....mne pomohlo prijatie seba taký, aký som....potom aj ked som bol ticho cítil som sa báječne....MÁŠ ZREJME aj nejaké komunikačné bloky prameniace z detstva....ale to nie som si istý či sa chceš v tom vŕtať...

Žien sa nemusíš báť , čím viac budeš s nimi komunikovať tým viac sa budeš osmeľovať , ak ťa baví cvičenie skús na sebe pracovať a budovať sa aj to ti posilní sebavedomie. Na koniec ma napadá že niekedy hold musíme prijať to aký sme aj chyby ktoré máme , niekto má sociálnu fóbiu niekto iné problémy , hlavne nestrácaj nádej všetko sa dá vyriešiť. Mimochodom ak máš strach hlavne s komunikáciou tak si povedz v hlave ... ak spravím chybu poučím sa z nej a nabudúce to zvládnem lepšie a tak ďalej. Veľa šťastia a pekný večer prajem.

Máš 23 rokov a to nie je celý život, takže vyliečiť sa môžeš ak na sebe zapracuješ. Ale iste sa sociálnej fóbie nezbavíš emóciami. Ja chcem len na príspevok Jany Lukacovej napísať.
Neviem si predstaviť, že ako dospelý človek budem reagovať emociálne ako malé dieťa. Iste existuje nejaká múdra kniha o tomto spôsobe liečby, ale nie vždy je účinná.

Strachu sa snažím postaviť, ale nejako to nelieči strach úplne, len ho trošku utlmí a už potom sa drží na určitej úrovni ktorá závisí tiež od toho ako sa práve cítim.

Napríklad v práci sa za dva roky cítim stále blbo ak mám ísť niečo vybaviť medzi určité kolegyne alebo nadriadených. A nemení to nič na tom že prekonávam strach často a idem tam. Niekedy je úzkosť a strach menšia inokedy ak sa cítim psychický zle je väčšia.

Ale napríklad strach zo žien ten aj keď som skúšal s nimi komunikovať, nikdy som sa neodvážil viac osobnejšie.

Lenže strachu sa musíš len postaviť , neexistuje nijaká iná možnosť. Väčšinou to spravíš keď už nechceš s tým strachom žiť. Dá sa v pohode zvládnuť a šťastie hľadaj , som si istý že ho nájdeš. Prajem veľa šťastia.

Mám 23 rokov, pracujem ako IT technik.

V podstate koníčky mám a celkom pekne, rád cestujem, venujem sa turistike, trochu leziem po skalách a fotím pre zábavu. Pri týchto aktivitách som spoznal kopec zaujímavých ľudí.

Môj problém je, že keď som medzi nimi nedokážem cítiť to čo oni.
Jedna vec ma v odpovediach zaujala, že mi chýba šťastie. Niečo na tom bude. Lebo aj keď ma akokoľvek moje koníčky bavia, len veľmi málo kedy som skutočne šťastný. Víkend trvá 2 dni a následuje 5 dní reality. 2 dni nestačia aby som sa dal do poriadku.Aj keď sa venujem niektorému koníčku, stále na mňa doľahne nedostatok financií a proste pocit, že aj tak nemôžem robiť úplne čo ma baví.

Celé je to postavené na mojom strachu. Niektorý strach nedokážem prekonať "napríklad preto som nikdy nemal dievča, alebo nerozvíjal svoj potenciál".

V dôsledku toho sa mi do ničoho niekedy nechce, a zanedbávam aj seba a veci čo ma bavia a ľudí ktorých som spoznal .

kontrOlor, je super, ze chodis medzi ludi. Verim, ze aj tam ta niekto
pozoruje, ktoby si rad pokecal a na to staci len jeden clovek. Musis sa odvazit,
povedat cosi svoje. So ziadnym davom suhlast a ist nie je potrebne.
Budem na teba mysliet.

Janka, ak ti teraz napíšem, že si sprostá a vymletá krava...čo sa v tebe udeje? Podľa tvojej rady by si sa mala nahnevať, prejaviť v sebe emóciu hnevu, začať nadávať. V tvojom tele by som to prirovnala k výbuchu sopky..poznáš predsa pojem: vzplanutie spravodlivým hnevom, nie? To kľúčové je to vzplanutie. ktoré zasiahne teba..mňa nie. preto ti opakovane píšem, že emócie nie sú problém, problémom je myšlienka, spomienka, predstava..a to sa deje v mysli. Duša je už len priestor, kde to exploduje..a presne tá duša, ktorá je napevno prepojená s telom..a to si poškodíš.
Ale..ak ti napíšem..že si úžasná , priam božská bytosť a ja cítim, že si stelesnený anjel, .ako sa teraz cítiš?? Ak by som dala do toho správny dôraz..tak sa budeš cítiť šťastná a blažená..a opäť to začalo slovom, predstavou,myšlienkou. :o)
Ono to už vlastne ani nepatrí toto vysvetlenie tebe..ty už svoje presvedčenie máš. Len by nezaškodilo aj trochu pouvažovať a nie sa len vybíjať v náladach, emóciách a citoch, naivne si myslieť, že práve to naše problémy vyrieši. Pokiaľ tebe emócie dávajú ten správny návod..nuž, drž sa ich ďalej. :o)

Nesúhlasím so všetkým, čo si napísala, ale s týmto z tvojej odpovedi áno : "samozrejme každý človek je "jedinečný", prežil odlišné udalosti v živote", a preto potrebuje radu presne ušitú na jeho konkrétny problém!