Ahojte.Mam asi psychický problem.Mam 19 rokov a problem velmi zvlaštny.Nedokážem nadviazať vztah.Vyzorom som aj pekna mnohi mi to povedali.Ide oto že vždy sa platonicky zaľubim do niekoho kto na 100% viem že moju lasku neopätuje,Takeho ktory ani poriadne nevie že existujem.Potom nanho neustale myslim a nedokažem prestat myslieť.Neviem či je to láska alebo ošiaľ ale potom sa nedokažem už s nikym zoznamit lebo mam v hlave nezmyselnu osobu.Už sa mi to stalo asi tretíkrát..Som psychopatka viem..Ach...čo mam robiť? :( ako prestať myslieť na nezmysly? pomaly prestavam veriť tomu žeby som našla niekoho skym prebehne vzájomná iskra,,
Asi niesom normálna
ale dopadnut tak ze budes v 25 rozvedena s 2 detmi rodicom na krku tiez nie je výhra... (ako moja známa) ale ona sa nevydala ale kazde decko s inym chlapom...
čo má prísť to príde a netreba to znásilnovať..
treba si hlavne zabezpečiť vlastne aby ta odtial nikto nemohol vyhodit, ked aj najdes muza a budes mat deti a nedajboh to nevyjde tak neskonciš na ulici s detmi... budes mat vlastne byvanie - to je priorita..
si este mladá... ja ružove okuliare už dávno nemám...
človek sa musí spoliehať hlavne sám na seba, stáť nohami pevne na zemi, nelietať príliš v oblakoch, lebo pád na zem je prudký a tvrdý potom..
učiť sa na chybách iných , nie na svojich...
treba sledovat čo sa deje okolo ,
..akurat vcera som citala prispevok na fb kde ziadaju pravnu radu, žena svoje našetrene peniaze vrazila do bytu, dovolila aby jej frajer byt napisal iba na seba... no a čo mysliš že sa stalo? rozisli sa.. a ona teraz nevie ako tych 10 000€ od neho vymôcť.. nechce jej dobrovolne vratit tak chce riesit sudom..
-pre toto je najlepsie mať vlastne byvanie..
Diverengia Človek je tvor spoločenský a potrebuje mať vedľa seba niekoho..O chvíľu budem maturovať a hneď idem do práce a niečo mám našetrené z brigád. Diverengia...ľahko sa to povie že nerieš vzťahy..ale človek sa potom cíti taký prazdny..Nechcem v 40-tich rokoch dopadnúť tak že všetci budú ženatí a ženy vydaté a ja ostanem sama ako taký kôl v plote..
šťastie je podla teba závislosť na niekom inom...?
podla mna to stastie nie je...
máš 19 rieš si život, aby si nebola na nikoho odkázaná, vlastne byvanie, stabilná práca-ktorá ta bude baviť... - to sú priority na ktorých sa dá stavať budúcnosť...
vzťahy dnes nestoja za nič...! nedá sa na ne spoliehať a spoliehať sa na to, že iba nejaky vták ta spraví šťastnou, šťastnou sa musíš urobiť sama....!
na čo chceš vzťah? len preto aby si niekoho mala? aby si mohla davať na FB trapne statusy ako kámošky? ze nevedia frajerovi do oči povedat ze ho lubia, musia si lasku vyznavat prostrednictvom fasaboku, no a po mesiaci je ten fasabuk plny nenavistnych komentov, o tom ako sa neda veriť nikomu, ze chlapi su svine,..a blaaa blaaaa, lebo jej láska s ktorou chcela byt na vzdy kym ich smrt nerozdeli ako princezna z rozpravky - hups princ ju podviedol... a rozpravky o kráásnej láske aký su ini na naj stastnejsi na celom svete je koniec....
je to trápne...a scenar sa dookola opakuje, princezná je tá ista len princ je stale niekto iny...
Ako keby som čítala vlastný problém... Až nato že nemám v povahe prisudzovať si vymyslené diagnózy... že psychopat, vieš čo to vlastne je do kelu??
Samozrejme lahšie sa to hovorí ako robí je to dlhý proces a vobec nie lahky skúšaj naozaj hoci co od kreslenia cez sport umenie varenie a ukáz ze si šťastna sama so sebou a vieš čo v živote chceš potom casom pride nejaky typek a laska pride aj z jeho strany pretože sa zamiluje do vyspelej ženy s ambiciou nie do dievčatka čo za každu cenu hlada lasku. A nauč sa čitať ludi. Good luck
Je to absolutne normalne u vačsiny tvojich rovesnikov pretože 19 rokov je vek kedy máš rozvijať svoju osobnosť a zalubi a pomaly sa stávaš dospelou .. ak sa naučis svoje hodnoty a rešpektovať samú seba casom najdes aj tu druhu polku .. mladi ludia iba poriadne nevedia čo chcú treba začať od seba
pre presne .....
nie si chora, pacia sa ti zeny. Najdes svoje stasticko, neboj.
chora, skus si vyhliadnut nejakeho dostupneho fesaka a aplikuj to na nom.
Ev5ac3-nieje natom nič dobre..mna len velmi mrzi to že nikdy nespoznam niekoho skym by prebehla vzajomna iskra teda niekoho kto by ma ľubil
Nič si z toho nerob. Tvoj problém nie je až taký zriedkavý (nie si sama). Robíš pre seba samú iba to najlepšie, čo ti je dovolené urobiť. Veď dá sa žiť úplne bez lásky? Asi nie.