Prečo majú ľudia vzťahy, keď sa v nich väčšinou len trápia?

Príspevok v téme: Prečo majú ľudia vzťahy, keď sa v nich väčšinou len trápia?
Djdjdkdjdbdb

Nehovorim o tych prvych vztahov, ved aj ja som taky mala, kedy nevieme co vztah vsetko prinasa.
Len ma to zaujima ked vidim co vsetko tu ludia riesia ako napr tema Manzelka ma uz nevzrusuje. A ona chúďa o tom ani nevie a zije v klamstve. Alebo nevery, hádky. Podla mna je viacej vztahov kde je aspon jeden partner v nich nestastny a nakoniec aj tak skončí. Nie ako kedysi za cias mojej babky kedy vztah fakt mal zmysel.
Naco vlastne doň idete ? Také nazory ze aby ma niekto miloval, podporoval a tak, ved to mozu aj kamarati, rodina,...
Ja som mala vztah a ako asi v kazdom, nazaciatku to bolo vstko ruzové a zrazu bum koniec.
Tolko tém co je tu a tolkí nestastni ludia, stojí vám za to nejaky vztah mat ?
Cest vynimkam kedy sa ten vztah fakt podarí ale tých je málo

Ja jednoznacne suhlasim s uzivatelom Matusisko

kafe

BJ_2, vieš, ja stále tvrdím, že prvé 2 roky (slovom DVA roky) sa ľudia vo vzťahu spoznávajú. Vždy sa pozerám na seba do zrkadla - aká som, čo viem ponúknuť a čo sú moje slabé stránky. Ak existuje tak skvelý človek ako JA, musí existovať aj mne podobný chlap. A všímam si to čo sa mi páči/čo hľadám na partnerovi na druhých ľuďoch. Načo je to dobré? To, čomu venujem pozornosť, posiňujem, to do svojho života priťahujem. Tiež, ked som mala komplexi a depky, mala som vzťah ktorý mi priniesol strašne veľa bolesti - to je tiež celkom dôležité, naučiť sa byť najprv šťastná a spokojná sama aspoň na 51%, lebo vzťah vždy ukazuje, čo nosím vo svojom vnútri. Ak smútok, strach, neistotu - potom rovnaký je aj vzťah. Ak je veľa rozchodov v dnešnej dobe, je to skôr o tom, že ľudia sú neistí sami sebou, majú v sebe chaos, strach, komplexi, nevedia poriadne čo chcú, alebo sa venujú povrchným, nepodstatným veciam.. taký človek nedokáže vybudovať pevný vzťah lebo je slabý.
"pustiť si k telu hovado" znamená, že niečo v tebe zanechalo tak hlbokú stopu (zranenie), niečo nemáš zahojené v sebe a vzťah ti to ukazuje ALEBO vyslovene venuješ viac pozornosti "hovadám", o nich sa bavíš s priateľmi, o nich premýšľaš, oni ťa rozčuľujú a takých ľudí aj stretávaš. Neviem.

Djdj... veľa ľudí má pekný vzťah, máme také v rodine, medzi priateľmi, najlepšia kámoška si našla až v 40-tke úžasného chlapa (už je druhýkrát vydatá, obaja majú deti z prvého manželstva... ani im to nevyšlo na prvý pokus). Ja sama som momentálne sigl, a ked sa pozriem na ten môj posledný vzťah - bol fajn, len mu chýbala šťava. Boli detaily s ktorými som sa nevedela zmieriť, že ich nemám a stále trvám na tom, že chcem všetko to, čo mám vo vzťahu rada, nie len časť. A aby som to dosiahla, pracujem NA SEBE, nehľadám úžasného chlapa, radšej som úžasnou ženou a ono to príde samo. Dúfam :D

Djdjdkdjdbdb

Kafe, to si ale jedna z mála ktorá ma taky pekny vztah. Aj ja by som sla do vztahu keby ho mám mať taký ako ty. Len co ked sa nazaciatku kazdy správa dobre a potom zacne ukazovat svoju pravú tvár? A zacne sa v tom vztahu snazit uz iba jeden a potom príde na fb a uvidí tam svojho vo vztahu s inou ...

Djdjdkdjdbdb

BJ_2 to je ale divný dovod. Ved si predsa muz moze najst kamaratku s vyhodami a mat sex. Staci ist na pokec do sexzoznamky. Je tam milion chlapov. A poznam aj chlapov ktori majú 30 a srx nikdy nemali

BJ_2

kafe, to je pekne co pises, je to prirodzena intimita a tuzba. Ale... pustit si kvoli tomu k telu hovadu, to je cesta do pekiel. Ti ludia vlastne skusaju... ci sa im nepodari, ale takto to nejde. Zjavne, ked je tolko rozchodov, robia nieco zle, a skusat nahodne sa neoplati. 90% ludi sa sklame.

kafe

"Naco vlastne doň idete?" lebo mám rada ľudské teplo, blízkosť, rada sa zobúdzam a zaspávam vedľa niekoho, rada sa dotýkam, vyslovene trpím ak nemôžem objať, hladkať niekoho... Cítiť súlad, radosť, nadšenie, zdieľať to s niekym je asi tak 100x "farebnejšie" ako ked som sama. S priateľmi, rodinou, ani s deťmi v jednej posteli nespím. Deti nie sú rovnecený partner, od nich si nemôžem "brať" čo potrebujem a nemôžem im dávať to, čo dávam partnerovi. Rodinu a priateľov vidím občas a nerozumiem si s nimi na takej úrovni, tak blízko a intenzívne ako s partnerom.
Samota je fajn. Ja som extrémny introvert a užijem si jej dosť aj vo vzťahu. Takže vlastne, ja si berem všetko to pekné aj zo samoty aj zo vzťahu :D lebo sa mi to tak páči.

BJ_2

Dovodom je sex. Sexualne zavisly clovek nedokaze byt sam, a masturbovat cely zivot. Este zeny to casto vydrzia, lebo su v tomto masochistky, viem, ze pre zenu nieje tazke vydrzat aj mesiac bez masturbacie. Muz potrebuje sex stale, masturbuje aj niekolkokrat do tyzdna. Proste ako roky plynu, po 20, po 25tke, proste bez vztahu muz nevydrzi. Potrebuje si zasukat. Takze, nech by boli vztahy akokolvek zle, muz si vzdy hlada "frajerku" "babu", aby mal sex. Alebo myslite si, ze muz vydrzi bez toho mat zenu na sex? Takze si ju najde a oklame ju, a neraz aj seba, vztahom, len aby niekoho mal. Potom sa "hra" na vztah, dokym to vydrzi, neskor vymeni starsiu za mladsiu, a opakuje to.

Jedina vynimka je stara veriaca generacia, takzvana stara skola. Vtedy sa hladala manzelka, nepraktikoval sa predmanzelsky sex, zilo sa pre zivot a pre Boha. Boh chcel, aby muz a zena boli spolu, aby sa milovali, ale aby nemali sex. Takze oni to dodrziavali a boli svati cely zivot. Potom na dochodku ich bolo vidiet spolu, drzali sa za ruky, a bol na nich pekny pohlad. Nemali na tele tetovania a neboli od sexu zavisli. Tak to ma byt.

4WD

Pridám svoj subjektívny pohľad tak ako všetci podomnou. Jedna tu napíše,že človek je ako zvieratko, lebo mu nestačí jeden partner. Ďalší zase iné. Vzťah treba budovať od základov, lebo nič nevznikne len tak samé od seba. Ľudia čo sú nešťastní sú hlavne nároční na partnera ale nie na seba. Všetko chcú ako na tácke a sami sa na utváraní šťastia a pohody nepodieľajú. Vzťah sa buduje ako dom, musí mať pevné základy od začiatku tj približne rovnaké hodnoty, pohľad na svet atď. Potom sa na tých pevných základoch dá stavať, rozvíjať. Ako každý dom po čase aj vzťah potrebuje rekonštrukciu, je to beh na dlhú trať skoro ako maratón. Lenže v dnešnej dobe väčšina ľudí beží len rýchle šprinty, ktoré majú od dlhého a náročného maratónu veľmi ďaleko. Nie je nič krajšie ako vidieť svojich rodičov, ktorí sú už na 40kilometri stále spolu, spokojní, posilnení krízami atď. Keď to človek vidí ako príklad má motiváciu pokračovať, budovať, rekonštruovať.