Zdravím vás,
ani neviem, čo týmto príspevkom chcem, možno iba vyliať srdce, ak je tu niekto kto by ma vypočul,prípadne má podobné problémy ako ja. že by sme si vymenili aspoň maily a pokecali o živote, lebo mám chvíľami stavy, že to nezvládnem som hrozne smutná.Podotýkam, že tonie je iba depka.
Lebo ja si už neviem rady,a psychológa mi neraďte prosím, potrebujem sa iba vykecať a nejaké nápady ako to prekonať, vieru mi tiež neradte, verila som v Boha a nič sa nezmenilo. Nič nerieši moje problémy. Prosím preto aby ste ma neutápali ešte viac dole, lebo som už na tom beztak zle.
Mám ťažkú životnú situáciu, hoci mám iba 26 rokov. Skončila som/17 VŠ v júni a nemôžem sa zamestnať, nevybrala som si lukratívny odbor čo už,aj som mala nejaké brigády, ale krachli mi, nie mojou vinou, kebyže nemám rodinu, tak neviem z čoho žijem. Nedarí sa mi zamestnať sa, je to ťažké a najmä v malom meste, kde žijem. Do toho všetkého sa mi nič nedarí, ani len nájsť si prácu z domu, inú momentálne ani nemôžem, lebo som vážne chorá. Bola mi diagnostikovaná vážna a prakticky nevyliečiteľná choroba,/ zámerne nepíšem čo/, ale žiaľ nedáva sa na ňu ani len polovičný dôchodok, resp. zatiaľ ju nemám v takom stave aby som oň mohla požiadať.
Zo zdravej ženy sa postupne rokmi zo mňa stala troska. Nebaví ma nič, táto diagnóza je peklo ako sa cítim plus mám ešte aj iné autoimunitné choroby. Mám rozbitú imunitu na cimpr campr. a nejde to dať dokopy, kebyže nemám rodinu neviem za čo by som si kupovala jedlo/ lieky a pod.
Hľadám si aktívne prácu, aj z domu trebárs, to by som aj viac preferovala nakoľko som stále doma, lebo som chorá a na Pn.
Nemám sestru, ani brata, kamošky žijú inde, všetci sa niekam rozliezli po svete a ja som zostala sama. Úplne ako prst.
Vždy som bola krásna mladá dáma , vzdelaná, každý ma obdivoval, všetci ma mali radi. Teraz pomaly neviem ani čo je život.
Do tohto celého kolotoča, keď som si vybrala zlú VŠ, sa neviem logicky zamestnať, hoci som mala možno aj na lepšiu školu,lebo vždy som sa učila na jedničky a na dvoječky, tak som mohla mať dačo lepšie, ale nemám. Moja smola. dala som sa však na robenie externého doktorátu od leta, čo tiež neviem ako ma napadlo, ale už som zaň aj zaplatila, musím ho dorobiť. Do toho všetkého som sa dala aj na robenie kurz angličtiny, aby som si spravila aspoň štátnicu, ktorú ako asi vidím nedám,lebo som 4 roky ju ani nevidela.:( nejde mi to, a všetko sa na mňa kopí a sype. Z každého roha a každý mi rozpráva, že však čo,to je malina to dám. pritom ako sa zle hrozne cítim zdravotne :( Nikto ma nechápe, lebo doma rodičia sú zdraví a nič im nie je. Nahánajú ma do roboty a mne ráno sa nedá ani vstať z postele. Nechcem sa ľutovať, ale.. nie som na tom dobre. A vlastne ani neviem ,kebyže si nájdem robotu stálu, že či stihnem aj doktorát aj štátnicu z angličtiny, lebo už teraz nezvládam, kvôli zdraviu, výkonnosť mi klesá.
CHodím na pohovory, na rôzne výberká a nechcú ma. Bola som na troch pohovoroch, čo ani len z iného sa mi neozvali,čo si zasielam CV. A nechceli ma tam. Vraj nemám prax, ale kde mám mať prax, keď som študovala?
Začala som s doučovaním cez leto, že som ja odučovala a privyrábala si, ale nači mi to nechceli povoliť, a vôbec, prestali ku mne chodiť po asi cca 5 hodinách, zarábala som si prispievaním do rôznych rubrík ako externá prispievateľka, ale iba cez dva mesiace a z raka nohu som zarobila, fakt 10 e viac nie, a ja už nemám na to silu :(
Cítim sa akoby prekliata
aby som mohla aspoň z domu prekladať, tak chcem si spraviť tú štátnicu, ale nevidím to ružovo, asi ju nedám:( Je toho na mraky hrozne veľa a fest ťažké, nebola som ani v cudzine, tak zle sa mi to učí. Chcela som písať články do novín, magazínov, ale nemám žurnalistiku ukončenú. Som proste stratená. A môj odbor, tam ma nechcú zobrať a a ni ponuky v ňom nie sú. No hrôza. Nečakala som, že to takto dopadne.
Na to všetko sa ešte aj motám v bludnom kruhu s priateľom, ktorý je väčšinu času odo mňa preč, lebo robí preč v rakúsku a ja som doma sama, vidíme sa iba v sobotu a nedeľu, viac nie. Už tak robí 3 roky, ani ten ma nechápe , cítim sa sama a odstrčená, nemáme veľmi spoločnú reč.
Prosím ako sa nevzdať, ako bojovať? A čo mám robiť, keď ma takto všetko pritláča k zemi? Prosím Vás, povzbudte ma nejako,
