Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

nič v živote neni dobré, všetko sa syp,ako z toho von?

Príspevok v téme: nič v živote neni dobré, všetko sa syp,ako z toho von?
krasnaakomotyl

Zdravím vás,
ani neviem, čo týmto príspevkom chcem, možno iba vyliať srdce, ak je tu niekto kto by ma vypočul,prípadne má podobné problémy ako ja. že by sme si vymenili aspoň maily a pokecali o živote, lebo mám chvíľami stavy, že to nezvládnem som hrozne smutná.Podotýkam, že tonie je iba depka.

Lebo ja si už neviem rady,a psychológa mi neraďte prosím, potrebujem sa iba vykecať a nejaké nápady ako to prekonať, vieru mi tiež neradte, verila som v Boha a nič sa nezmenilo. Nič nerieši moje problémy. Prosím preto aby ste ma neutápali ešte viac dole, lebo som už na tom beztak zle.

Mám ťažkú životnú situáciu, hoci mám iba 26 rokov. Skončila som/17 VŠ v júni a nemôžem sa zamestnať, nevybrala som si lukratívny odbor čo už,aj som mala nejaké brigády, ale krachli mi, nie mojou vinou, kebyže nemám rodinu, tak neviem z čoho žijem. Nedarí sa mi zamestnať sa, je to ťažké a najmä v malom meste, kde žijem. Do toho všetkého sa mi nič nedarí, ani len nájsť si prácu z domu, inú momentálne ani nemôžem, lebo som vážne chorá. Bola mi diagnostikovaná vážna a prakticky nevyliečiteľná choroba,/ zámerne nepíšem čo/, ale žiaľ nedáva sa na ňu ani len polovičný dôchodok, resp. zatiaľ ju nemám v takom stave aby som oň mohla požiadať.
Zo zdravej ženy sa postupne rokmi zo mňa stala troska. Nebaví ma nič, táto diagnóza je peklo ako sa cítim plus mám ešte aj iné autoimunitné choroby. Mám rozbitú imunitu na cimpr campr. a nejde to dať dokopy, kebyže nemám rodinu neviem za čo by som si kupovala jedlo/ lieky a pod.
Hľadám si aktívne prácu, aj z domu trebárs, to by som aj viac preferovala nakoľko som stále doma, lebo som chorá a na Pn.
Nemám sestru, ani brata, kamošky žijú inde, všetci sa niekam rozliezli po svete a ja som zostala sama. Úplne ako prst.
Vždy som bola krásna mladá dáma , vzdelaná, každý ma obdivoval, všetci ma mali radi. Teraz pomaly neviem ani čo je život.

Do tohto celého kolotoča, keď som si vybrala zlú VŠ, sa neviem logicky zamestnať, hoci som mala možno aj na lepšiu školu,lebo vždy som sa učila na jedničky a na dvoječky, tak som mohla mať dačo lepšie, ale nemám. Moja smola. dala som sa však na robenie externého doktorátu od leta, čo tiež neviem ako ma napadlo, ale už som zaň aj zaplatila, musím ho dorobiť. Do toho všetkého som sa dala aj na robenie kurz angličtiny, aby som si spravila aspoň štátnicu, ktorú ako asi vidím nedám,lebo som 4 roky ju ani nevidela.:( nejde mi to, a všetko sa na mňa kopí a sype. Z každého roha a každý mi rozpráva, že však čo,to je malina to dám. pritom ako sa zle hrozne cítim zdravotne :( Nikto ma nechápe, lebo doma rodičia sú zdraví a nič im nie je. Nahánajú ma do roboty a mne ráno sa nedá ani vstať z postele. Nechcem sa ľutovať, ale.. nie som na tom dobre. A vlastne ani neviem ,kebyže si nájdem robotu stálu, že či stihnem aj doktorát aj štátnicu z angličtiny, lebo už teraz nezvládam, kvôli zdraviu, výkonnosť mi klesá.
CHodím na pohovory, na rôzne výberká a nechcú ma. Bola som na troch pohovoroch, čo ani len z iného sa mi neozvali,čo si zasielam CV. A nechceli ma tam. Vraj nemám prax, ale kde mám mať prax, keď som študovala?
Začala som s doučovaním cez leto, že som ja odučovala a privyrábala si, ale nači mi to nechceli povoliť, a vôbec, prestali ku mne chodiť po asi cca 5 hodinách, zarábala som si prispievaním do rôznych rubrík ako externá prispievateľka, ale iba cez dva mesiace a z raka nohu som zarobila, fakt 10 e viac nie, a ja už nemám na to silu :(
Cítim sa akoby prekliata
aby som mohla aspoň z domu prekladať, tak chcem si spraviť tú štátnicu, ale nevidím to ružovo, asi ju nedám:( Je toho na mraky hrozne veľa a fest ťažké, nebola som ani v cudzine, tak zle sa mi to učí. Chcela som písať články do novín, magazínov, ale nemám žurnalistiku ukončenú. Som proste stratená. A môj odbor, tam ma nechcú zobrať a a ni ponuky v ňom nie sú. No hrôza. Nečakala som, že to takto dopadne.

Na to všetko sa ešte aj motám v bludnom kruhu s priateľom, ktorý je väčšinu času odo mňa preč, lebo robí preč v rakúsku a ja som doma sama, vidíme sa iba v sobotu a nedeľu, viac nie. Už tak robí 3 roky, ani ten ma nechápe , cítim sa sama a odstrčená, nemáme veľmi spoločnú reč.
Prosím ako sa nevzdať, ako bojovať? A čo mám robiť, keď ma takto všetko pritláča k zemi? Prosím Vás, povzbudte ma nejako,

Mesačný princ

Lekári ti nepomôžu.

Mám to podobne ako ty. Zlé nastavenie osobnostných predpokladov na pohyb v dnešnej dobe. Buď sa človek zmení a pôjde s dobou, alebo bude chcieť byť sám sebou, ale v tom prípade to bude veľmi zložitá cesta.

bu´d odmietneš systém ako taký, alebo si z neho napriek všetkému vezmeš to dobré pre teba vzhľadom k tvojej situácii.

krasnaakomotyl

Mesačný princ aj ty si nemôžeš nájsť prácu, nemáš peniaze, máš nahovno vzťah a si ťažko chorý?
potrebujem sa z toho celého vyrozprávať, už to takto nesmie ísť ďalej. Čo má človek robiť v takejto zúfalej situácii?Najviac ma hnevá, že nie som ani blbá ani nevzdelaná, veľa som sa v živote učila a nemám z toho nič. Veľmi som túžila po krásnej láske, byť úspešná v živote, mať dobrú prácu, mať priateľov, a najmä strašne šialene túžim po zdraví. Ale nič v živote nevychádza. Neviem z toho vonku, nutne potrebujem aspon nejakú prácu na doma, aby som mohla robiť, lebo mi nič nevychádza. Psychológ by mi nepomohol ani psychiater, liekov mám už dosť.

krasnaakomotyl

Alessandra Vďaka za radu, ved sa aj snažím každý deň poctivo aspoň hodinu tomu venovať, ale mne nerobí problém speaking, ale skôr gramatika, world building, to čo je proste v prvej, písomnej časti na skúške:( Ja sa viem plynule dohovoriť, len tá gramatika ma ťaží.
Ale mojím problémom nie je iba angličtina, ale celkovo celý život posledné mesiace, aký mám.
V odbore už viem naisto, že nebudem robiť. Aj tak som chcela študovať dačo iné, ale vybrala som sa zlou cestou, 5 rokov zabitých a mám po nálade, keď vidím, ako ma nikde nechcú zobrať:(

Alessandra99

Ahoj krasna,

chcem TI poradit ohladom tej anglictiny :) nakolko sa jej tiez teraz venujem. Nemaj obavy, ze by si ju nezvladla. Zvladnes, ak budes mat spravny system ucenia a ucenie ta bude bavit. Ucenie sa jazykov klasickym skolskym systemom je neefektivne. Treba si najst vlastne metody a ucit sa (takmer) kazdy den hoci len 20 - 30 min. Material, ktory pouzivas ta musi bavit & zaujimat, to znamena citaj SI clanky, knihy, ktore ta bavia su o teme, ktora ta zaujima, napr. cestovanie :) to iste s videami, filmami.
Slovicka sa mozes ucit pomocou metody Goldlist - vygoogli si viac.
Vela vela si !!! NAHLAS ROZPRAVAJ!!! Doma po anglicky , aby SI trenovala speaking :)

Tolko trosku z mojich skusenosti :) :) :)

S vyberom "zleho" odboru by som sa netrapila. Dnes Vela ludi pracuje v inych oblastiach nez vustudovali. Podla mna ak vies cudzi jazyk(y) nestratis sa.

Nevesaj hlavu !! :) :) Prajem vela siil :)

krasnaakomotyl

Mesačn princ
ďakujem, za koment, ale už som naozaj pritlačená k zemi, nič mi nevychádza tak ao by som si priala, ako je možné, že juž aj moje kamošky, prácu majú, dzravie pevné, manžela, deti, rodinu. Ja nemám nič, cítim sa preto hrozne a už aj tá posledná viera v Boha, ktorú som mala tak aj tá sa pomaly vytráca. Najviac zo všetkého platím za zlé rozhodnutia v živote, vybralasom si zlú výšku, akože ale to som dopredu nemohl všakže vedieť, že dneska uspeje iba Mudr. alebo Judr.vo svete, alebo IT.
S priateľom je to tiež celé nahouby, nevidíme sa ani, akeď tak na malé chvíľky. Nie sme ani vlastne pri sebe, ke´d sa potrebujeme. ROzmýšľam aj nad tou zmenou.
Najhrošie je zdravie, ktoré ma trápi, a nemôžem ho ovplyvniť, vždy som sa modlila za to, aby som bola zdravá a dopadlo to tak, že mám nevyliečiteľné choroby( nie jednu ale viac).
Vždy zdravá som bola, usmiata..:(
aj teraz oslovím hrstku tých kamošov, čo mám, nech mi dohodia nejakú prácu, aspoň na doma, faktúry, alebo dačo, neuspejem nikdy, vraj neni práce.:(
Neozývajú sa mi z robôt, urad práce na mňa tlačí,že nech si hľadám robotu, lebo inak pôjdem na prax povinnú, alebo ma vyradia, ale ako môžem praxovať a pracovať niekde keď ráno ani nemôžem vstať z postele?Prekonávam sa furt ked vstanem.
Tlačia na mňa aj oni, som pod veľkým stresom, teraz sa mordujem s angličtinou, ktorá mi ani ktovieako nejde, a potom aj snažím sa každý deň, hodiny trávim na nete zhánanám práce, každý mi vraví doma, je to dočasné, neboj sa, ale našim nechcem byť na príťaž..a chcem aj vlastnú korunu
.Snažím sa vidieť svetlo na konci tunela,ale je strašná tma. Nič mi nevychádza, ako by som si priala.Trápi ma tá práca, preto kebyže o niečom viete, dajte vedieť,prosím.

Mesačný princ

Von sa nedostaneš. Skôr sa zameraj na to, ako to všetko pochopiť a následne cez pochopenie uvidieť tie farby v tom tvojom šedom svete :)