nič v živote neni dobré, všetko sa syp,ako z toho von?

V tomto svete sa každý chváli, aký má super job, ako všetko zvláda, je nad vecou, je pozitívne naladený, plat tiež perfektný, sama sa stretávam s takými ľudmi, čo stále toto hovoria.
Zhodnotila som, že nič nestíham a nezvládam, asi som hlúpa, ale nespravím aani štátnicu z angliny, na ktorej mi najviac záleží,a to sa stále učím. Nedokážem sa učiť všetky tie gramatické javy, frzové slovká, mám z toho guláš a nikdy si nič nezapamätám.Mám iba nervy. Teraz si do toho celého hľadám aj aspoň daký part time nemám nič, ešte aj so dzravím mám problémy, aj dneska som bola na krvi zas a na vyšetreniach. No hrôza. Som strašne unavená, nezvládam to. *Sen mjôj je vedieť anglicky ako native speaker,ale pokiaľ nebudem v tej krajine( čo ani nebudem nikdy, kedže nemôžemd o zahraničia kvôli zdraviu),tak som v riti...ďalšia vec, že z úradu práce ma vkuse nútia chodiť kade kde na kadejaké blbosti a výberká a aj tak ma nikam nechcú, začínajú ma už posielať všade, na čašníčky, kuchárky, a kadečo:( čo nesúvisí s mojím vzdelaním vôbec:( som z toho smutná, ale musia ma posielať lebo nemám ztp. Musia ma posielať, ale pomaly všetko upadá, a stráca sa mi. Doma si myslia, že váľam šunky, ja už neviem ako im mám vysvetliť a dať najavo že naozaj mám čo robi,ť že som strašne unavená, neviem nič pomaly robiť, nemám prax, už nemám čo stratiť. Všetko je stratené. Ja nič nemám.
Na druhej strane, doktorát asi dám,ale ten mi je nariť, keďže v odbore asi ani robiť nikdy nebudem. No môj život vážne stráca všetok zmysel.
neviem sa už ani na nič sústrediť, mám zlú hlavu, nepamätám si nič,asi z tej choroby. aj si to opakujem a nič dokopy neviem. je to pre mňa príliš ťažké. Som v očiach blízkych aj frajera neschopná.lebo to nedám, ja sa bojím všetkého

neľutujem sa a nikdy som to ani nerobila, keby som to robila, nepíšem sem a neprosím onejakú pomoc a nádej, nech mi dáte, ale rovno by som si hodila lano a zabila sa. Neľutujem sa, ani jedno moje slovo nie je sebaľútosť, skôr sa snažím nájsť riešenie môjho problému, ako môžem žiť, keď je to takto so mnou? Len viem asom realistka, viem,že niektoré veci proste nedosiahnem a nebudem mať, vidím reálne svoje možnosti. Nežijem v oblakoch, tak ako viem, že nemá cenu ani môj vzťah. Všetko pôjde skrôr či neskôr do rite.
Nechcem aby ma rodičia stále živili,chcem stáť hrozne na vlastných nohách, nechcem byť príživník, ja chcem mať vlastné peniažky a kúpim si kadečo, ale takto musím byť iba odkázaná na to, čo mi dajú rodičia, a je to hrozné!
Takýto život nemá cenu. v IT sektore robiť ?bláznite ? nikdy to by som nedokázala, to mi je úplne odporné , radšej budem robiť upratovačku ako IT, nemám s pc dobré vzťahy a nemám na to ani školu a nejaký rekvalifikačný mi nepomôže.

Krásna,
kafe ti to super napísala. Aj ja sama som sa v tých počiatočných riadkoch našla  Ďakujem kafe za skvelý príspevok.
Ver, či nie, nie si jediná, ktorá má 26 a ešte nie je finančne samostatná. Takých mladých ľudí je veľa a samozrejme je to DOČASNÉ. Neber si na hlavu toho veľa, sústreď sa tak max. na 2 veci viac nie. Si silná a skvelá a všetko zvládneš, len prestaň myslieť sebadeštruktívne. Svoje zdravie si tým iste nevylepšíš. Prestaň sa porovnávať s inými, s kamoškami, so sesternicami, ony majú svoju životnú cestu, ty máš svoju. Po zlom odbobí príde zas dobrééé. Zmákneš aj angličtinu a štátnice, nájdi si svoj vlastný spôsob učenia, ktorý je pre teba efektívny a pôjde to. Uvidíš :)

he-he, ako by som sa cítila? Zabúdaš dievča na jedno - rodičia splodia dieťa, aby sa oň STARALI, nie aby decko bolo od 10r samostatné, schopné si zarobiť na seba. To je predsa nezmysel. Že ťa živili 20 rokov je NORMÁLNE, bežné, je to ICH psia POVINNOSŤ!! A VŠETKY DETI tak vyrastajú. Že ťa živili ďalších 5 rokov kým si študovala, aby si niečo dosiahla a mala sa lepšie - ty si nesedela na riti s prstom v nose, ty si v tej škole tiež musela podávať nejaké výkony. Venovala si sa škole v domnení, že ti bude lepšie. PRETO ťa podporovali aj rodičia, PRETO si ty makala a učila sa naskúšky. Žiaľ, nevyšlo to a škola je ti naprd. To sa máš teraz zabiť či čo? No nie, ideš ďalej. Ty dokonca máš aj predstavu ČO ďalej, nie si retard, hlava ti funguje, máš dobré, vhodné nápady... ale mierne sa mení situácia, hapruje ti zdravie. Potrebuješ pribrzdiť, držať sa ako tak v neutrálnej nálade a sústrediť sa na MENEJ vecí. Ty nemáš ani na základné prežitie, a tu spomínaš, že si chceš nasporiť na svadbu... wtf??? Ti je..e? Na to sa vyser, napreduje sa krok po kroku a nie že všetko a hneď. Vyselektuj si, čo je MOMENTÁLNE tvoja priorita. Byť samostatná? Cítiť sa lepšie? Ked budeš robiť nekvalifikované práce, zvládneš to fyzicky? Čo ťa k tej samostatnosti dovedie skôr - štátnica z angličtiny alebo nájdenie si práce? Plánuje partner vlastné bývanie? Cítila by si sa lepšie pri ňom? Tak sa rozprávajte spolu. Ono aj keby to bolo možné až o rok, aspoň sa máš na čo tešiť a máš čo rodičom otrepávať o hlavu - nebojte sa o rok odchádzam bývať k priateľovi.

Nechcem aby si sa smiala jak blázon, ale aby si sa aj napriek situácii v akej si cítila fajn. Si schopná baba - toto si hovor a opakuj v hlave. Prečo? Lebo si toho veľa dokázala a dokážeš zvládnuť a prekonať aj TOTO. Nie že je hanba aby ťa rodičia živili, to ťa ťahá ku dnu. Chceš sa dobrovoľne, pomaly a hnusne zabíjať? Tak to nerob! Myšlienky a pocity ktoré v sebe nosíš majú silu. Ale je to presne v tomto spojení myšlienka + pocit. To všetko čo robíš (nákup, hroby, angličtina, upratovanie podklady) robíš dobre. Jediné čo k tomu pridaj - vychutnaj si to trochu, uži, uznaj aj svoju námahu, že si toto a toto urobila dobre, pochváľ sa, teš sa z toho že si pokročila a práca na doktoráte ti ide hladko. Uznaj že ano, toto a toto mi v živote ide dobre. A poďakuj za to. Často. A usmej sa pri tom.
Keď tá doktorka pôjde sedieť, lebo spraví jednu jedinú chybu a niekto zomrie, to už nikto vychvaľovať nebude, neboj. A keď sa učiteľka rozvedie po pár rokoch, taky tak. Ano, teraz sesterky vyzerajú chrumkavo a na výslní, nech im to vydrží. No a čo že tvoj čas ešte neprišiel. Alebo už bol? Aj tebou sa rodičia pýšili, ked si bola krásna a na VŠ, takže svoju chvíľku slávy a pýchy na svoju dcéru si určite užili aj rodičia a ty tiež. O nič si ich nepripravila, ani nesklamala, neboj. Vždy môže prísť nejaký ďalší úspech, alebo aj niečo menšie, len nejaký dôvod pre radosť. Nemusia sa rodičia, či ty, tešiť len z úspechov.

Máš bolesti a nie si fit. A teba to hnevá. Hm. Vieš, si predstaviť, aké to je, ked niekto druhý ti musí utierať zadok (lebo ty to nedokážeš), musí ťa kŕmiť, poškrabať, otáčať stránky na knihe čo čítaš a ako bonus máš k tomu bolesti? TY SI SAMOSTATNÁ, ruky aj nohy ti ešte slúžia, vďakabohu, obriadiš sa. A ano, môžeš sa hnevať, že ťa niečo bolí. Alebo môžeš byť vďačná za 1.000 ďalších vecí, ktoré fungujú tak ako majú, že ráno vstaneš sama z postele, sama sa naješ, dokonca dokážeš navariť... Spomínaš si, aké to bolo, ked si bolesti nemala? Cítila si sa vtedy šťastná, uvedomovala si si ako nesmierne bohatá si bola, že ťa nič nebolí, že je tvoje telo v poriadku? Vtedy ťa zas trápili iné "sračky", tipnem si, že dosť nepodstatné. A bolesť prišla do tvojho života možno preto, aby si trochu prehodnotila, čo je dôležité.

Tak a teraz skús či by si chcela byť radšej v mojej koži. Vieš si predstaviť, že by si mala 40r, dve decká na krku a stále ťa sem - tam živili rodičia? :D Tiež nemám s rodičmi dobrý vzťah, ale hanba nehanba, ak potrebujem zaplatiť nájom zvesím hlavu a idem pýtať k rodičom alebo k priateľom. Žobrem. Vyzerá to hrozne ale vďaka bohu, že aspoň mám u koho žobrať a má mi kto pomôcť. Nechodím po centrách, kde žijú týrané ženy, zatiaľ žijem "normálne" v podnájme. Vlastné je lepšie, viem, raz aj to bude. Po 20 rokoch som si našla úúúžasnú prácu (nevyžijem z nej), finančne som závislá na ex a sem tam sa pohádame. Bola som si zarobiť vonku a príležitostí robiť za pekné peniaze je dosť ale nedokážem sa vysrať na deti, žiaľ, ked som s nimi zas mi prepína z toho že nemáme dosť peňazí a ničím ich. Tiež mám začarovaný kruh z ktorého sa chcem dostať. ALE som aspoň sem tam spokojná, uvedomujem si čo mám - zdravie, šťastné deti, aj schopný chlap sa črtá (aj ked aj z toho mám občas depku, lebo by som rada aby sa to trochu pohlo dopredu a zatiaľ to stagnuje) - držím si v hlave čo chcem dosiahnuť, starám sa o svoje vnútro aby som sa cítila AJ fajn, vytešujem sa z malých úspechov... proste žijem teraz a vychutnávam si to teraz maximálne ako sa dá. Aj ked to neni tak ako by som chcela. Lebo aj tak, ked raz dosiahnem, čo chcem, budem mať zas "vyššie" méty, ktoré chcem dosiahnuť. Je to ako s jedlom, nikdy sa nenaješ dosýta. Ale prečo si ho aspoň nevychutnať? Vyberám si čo jem, vyberám si ako sa cítim, ako sa pozerám na situáciu v ktorej som. Nepôjdem sa obesiť, lebo som socka čo sa nedokáže postarať o deti, vyrevem sa, ked mi je zle, dám si studenú sprchu a idem ďalej. Mám to tak krásne vysnívané, čo všetko by som robila, keby... strášne by som to chcela zažiť aj naozaj. Či by som naozaj bola taká ako v mojich predstavách (alebo lepšia :D ). Sny sa plnia. A za boha sa nevzdám toho presvedčenia, že aj moje sa splnia.

dievca dievca ty sa strasne lutujes najprv zmen pristup k zivotu ...ak ti idu jazyky chod robit do zahranicia a mas vystarane o dobry prijem aj zivotny standard.... na Slovensku aj ked robis mas z toho hovno daju ti tu 400 eur...ja zijem s frajerom v zahranici a bohuzial vratit sa nemozeme lebo ked si zmyslim ze by som z nasich platov ani byt ani auto neutiahla nedaj boze keby sa mi v domacnosti nieco pokazilo musela by som si brat pozicku aj na novu pracku..... je mi luto ze na sk neni dovolene aj pre obycajneho cloveka zit normalny zivot...

je kopa prac kde sa nerobia nocne... ja som umyvala riad,pomocnu silu v kuchyni som robila upratovala som.... v kazdej robote mas aj tak skusobnu dobu nikde nemusis ostava do dochodku....mozno by sa ti zapacila aj ta podcenovana menej kvalifikovana robota...a ten nazor ze nemas rodinu deti...to je take slovenske...

Ja súhlasím plne s Kafe. Ty nechceš pomoc, chceš sa len ľutovať. To, že si chorá je smutné, ale ty absolútne nehľadáš riešenia aj keď sa tak tváriš. Čokoľvek ti hocikto napíše, všetko je zlé a nič sa nedá. Takto si nepomôžeš. Vyštudovala si VŠ, robíš si doktorát, vieš plynule po anglicky, naozaj si neuvažovala nad tým, že by si si spravila cez ÚP rekvalifikačný IT kurz? Hlúpa nie si. Je množstvo IT firiem, kde nemajú problém vziať človeka bez skúseností, dokonca aj bez IT vzdelania, stačí angličtina a zvyšok ho naučia. Tých možností je dosť, len treba hľadať. IT je skvelý smer, väčšina firiem poskytuje aj možnosť pracovať z domu, takže po zaučení by si s tým nemala problém, len by si tam musela vydržať aspoň pár mesiacov.
Nad prácou v obchodoch by som v tvojom stave vôbec neuvažovala. Je to fyzicky, ale aj psychicky náročná robota, to ti nepomôže.

krasnaakomotyl - toto je super téma a ja som vďačný, že si ju založila.

Mnohí si totiž neuvedomujú, že do práce - akejkoľvek chcú fyzicky 100% zdravých ľudí a najlepšie bez záväzkov. Ktorí budú makať od nevidím do nevidím za minimálnu mzdu...

Ak keď im povieš, že nemôžeš robiť v Tescu, pretože ťa neprijali pre zdravotný stav, tak všetci otvorené ústa.

kafe neviem ako si ty na tom, ale jednu vec musim dodať...ako by si sa cítila ty, keby ťa väčšinou museli z 95% živit rodičia a rodina celých 26 rokov? máš 26, nemáš dobrý vzťah, nemáš deti nemáš prácu, do žiadnej ťa nechcú, vyštudovala si síce dobor, ktorý ťa bavil ale pre túto republiku je nepodstatný a nepotrebný, lebo nie si It ani mudr.a ešte k tomu sa nakopili aj choroby na teba? Asi by si nebola taká spokojná, ja sa nepozerám na svet čiernymi očami, kebyže áno, som v takej depke, že už ani nevyjdem z domu, a dnes som bola na nákupe, usmievala som sa, bola som v kostole na hroboch, neprišpuťam, učila som sa celý deň anglinu, upratovala som, zhánala som podklady na záverečnú prácu môjho phdr. štúdia.myslíš, že toto robí človek, ktorý ma čierny svet? ja myslím,že nie
Ale nie je mi do smiechu, no a okrem toho, rodina sa na mna škaredo pozerá, čo keď ma živia?ale ve´d to je hanba, nie je to už ani ich povinnosť, nemám s nimi ani také vynikajúce vzťahy, obíjajú mi o hlavu, že ma musia šatiť a živiť. Bola by si spokojná? necítila by si sa trápne? Ano, hrabem sa do roboty, nejakej istotne, aspoň na 4 hodiny, nech nie mám korunky aj svoje neaké. Chcem si aj na svadbu zarobiť aj na všetko, časom aj to bude. A nemám nasporené nič, iba dačo čo mi zvýšilo z exta príjmov, kedysi a štipendia som stále mala,ale to je staršne málo!
Dokonca aj tú predavačku som vydržala robiť iba dva dni, bolo mi extrémne zle, po 12 hodinách v klimatizovanom nevetranom priestore, som odpadla:( nemôžem robiť hocičo a naši iba stále vychvaľujú, ako moje sesternice, jedna doktorka, jedna učiteľka a vydali sa výborne za bohatých chlapov, a ja sa cítim úplne odstrčená sama nedocenená, proste strašné.
Mali ma jednu aj som ich sklamala. veľmi rada by som aspoň makala z domu,ale to sú všetko také odžuby hrozné, aby som si živnosť založila, pyramídové hry, a o ničom, nič poriadne. K ničomu sa neviem dostať reálne. K práci nejakej. naši sa s nikým nekamošia v našom meste, nevie ma nikto zamestnať.

Nepodarí sa mi ani tá štátnica z angličtiny, už to viem, lebo hoci viem rozprávať, neviem až tak gramatiku, aspoň preklady by som mohla robiť, kebyže ju mám, ale ani to nedám. A isto nie do roka v júni ma to čaká.:( Veľa je toho
každému sa ľahko povie, aj naši, že chod robiť tam a tam ma vyháňajú a ja mam stavy , že neviem sa pohnúť z postele, čo mám bolesti a hlava sa mi točí. Strašne však chcem veľa vecí dokázať v živote, ved aj ten doktorát si robím, ako hlúpa. Aby som sa ptoom lepšie zamestnala, ale asi aj ten mi je na dve veci.

áno, vytriezvela som, myslela som si, že aspon dakde ma príjmu robiť, ale že nemám prax a takké dristy, po výške som a šikovná baba, vždy ma každý chválil a nikde som neuspela, som z toho v miernom šoku, neviem sa preniesť cez to.
Aj som si zakladala na svojom výzore na kráse, vždy krásna, každý ma obdivoval, teraz som v dôsledku toho všetkéh očomám schudla 15kíl,som bledá, kruhy pod očami, a v hrstiach mi vypadali vlasy, mám takmer holú hlavu, mám ekzémy po rukách aj nohách,nemám už pomaly nič zo svojej krásy na ktorej som si zakladala, ale najviac ma hnevajú tie bolesti a to že nie som fit :((
a aj tak si toho na seba nakladám veľa. A moj ocino ešte povie, že však čo že mám také infekty,že to má každý, ale prečo sa potom teda tak zle cítim?
Robiť by som šla aj nekvalifikované práce, ved urad ma núti, do recepčnej a pod.Ale nmôžem ,robi sa v noci, 24 ky kadečo, a ja nesmiem toto robiť.(obrovské spánkové potiaže, nespavosť a pod) nesmie sa mi narušiť denný / nočný režim. Pripadám si akostarena.

autorka temy pokial myslis sklerozu multiplex tak da sa z nej dostat moja mama ma 51 a dostava sa z nej len je to velmi komplexna liecba ale nic nieje nemozne!!! nedaj si nakukat hovadiny