nič v živote neni dobré, všetko sa syp,ako z toho von?

Príspevok v téme: nič v živote neni dobré, všetko sa syp,ako z toho von?
krasnaakomotyl

Zdravím vás,
ani neviem, čo týmto príspevkom chcem, možno iba vyliať srdce, ak je tu niekto kto by ma vypočul,prípadne má podobné problémy ako ja. že by sme si vymenili aspoň maily a pokecali o živote, lebo mám chvíľami stavy, že to nezvládnem som hrozne smutná.Podotýkam, že tonie je iba depka.

Lebo ja si už neviem rady,a psychológa mi neraďte prosím, potrebujem sa iba vykecať a nejaké nápady ako to prekonať, vieru mi tiež neradte, verila som v Boha a nič sa nezmenilo. Nič nerieši moje problémy. Prosím preto aby ste ma neutápali ešte viac dole, lebo som už na tom beztak zle.

Mám ťažkú životnú situáciu, hoci mám iba 26 rokov. Skončila som/17 VŠ v júni a nemôžem sa zamestnať, nevybrala som si lukratívny odbor čo už,aj som mala nejaké brigády, ale krachli mi, nie mojou vinou, kebyže nemám rodinu, tak neviem z čoho žijem. Nedarí sa mi zamestnať sa, je to ťažké a najmä v malom meste, kde žijem. Do toho všetkého sa mi nič nedarí, ani len nájsť si prácu z domu, inú momentálne ani nemôžem, lebo som vážne chorá. Bola mi diagnostikovaná vážna a prakticky nevyliečiteľná choroba,/ zámerne nepíšem čo/, ale žiaľ nedáva sa na ňu ani len polovičný dôchodok, resp. zatiaľ ju nemám v takom stave aby som oň mohla požiadať.
Zo zdravej ženy sa postupne rokmi zo mňa stala troska. Nebaví ma nič, táto diagnóza je peklo ako sa cítim plus mám ešte aj iné autoimunitné choroby. Mám rozbitú imunitu na cimpr campr. a nejde to dať dokopy, kebyže nemám rodinu neviem za čo by som si kupovala jedlo/ lieky a pod.
Hľadám si aktívne prácu, aj z domu trebárs, to by som aj viac preferovala nakoľko som stále doma, lebo som chorá a na Pn.
Nemám sestru, ani brata, kamošky žijú inde, všetci sa niekam rozliezli po svete a ja som zostala sama. Úplne ako prst.
Vždy som bola krásna mladá dáma , vzdelaná, každý ma obdivoval, všetci ma mali radi. Teraz pomaly neviem ani čo je život.

Do tohto celého kolotoča, keď som si vybrala zlú VŠ, sa neviem logicky zamestnať, hoci som mala možno aj na lepšiu školu,lebo vždy som sa učila na jedničky a na dvoječky, tak som mohla mať dačo lepšie, ale nemám. Moja smola. dala som sa však na robenie externého doktorátu od leta, čo tiež neviem ako ma napadlo, ale už som zaň aj zaplatila, musím ho dorobiť. Do toho všetkého som sa dala aj na robenie kurz angličtiny, aby som si spravila aspoň štátnicu, ktorú ako asi vidím nedám,lebo som 4 roky ju ani nevidela.:( nejde mi to, a všetko sa na mňa kopí a sype. Z každého roha a každý mi rozpráva, že však čo,to je malina to dám. pritom ako sa zle hrozne cítim zdravotne :( Nikto ma nechápe, lebo doma rodičia sú zdraví a nič im nie je. Nahánajú ma do roboty a mne ráno sa nedá ani vstať z postele. Nechcem sa ľutovať, ale.. nie som na tom dobre. A vlastne ani neviem ,kebyže si nájdem robotu stálu, že či stihnem aj doktorát aj štátnicu z angličtiny, lebo už teraz nezvládam, kvôli zdraviu, výkonnosť mi klesá.
CHodím na pohovory, na rôzne výberká a nechcú ma. Bola som na troch pohovoroch, čo ani len z iného sa mi neozvali,čo si zasielam CV. A nechceli ma tam. Vraj nemám prax, ale kde mám mať prax, keď som študovala?
Začala som s doučovaním cez leto, že som ja odučovala a privyrábala si, ale nači mi to nechceli povoliť, a vôbec, prestali ku mne chodiť po asi cca 5 hodinách, zarábala som si prispievaním do rôznych rubrík ako externá prispievateľka, ale iba cez dva mesiace a z raka nohu som zarobila, fakt 10 e viac nie, a ja už nemám na to silu :(
Cítim sa akoby prekliata
aby som mohla aspoň z domu prekladať, tak chcem si spraviť tú štátnicu, ale nevidím to ružovo, asi ju nedám:( Je toho na mraky hrozne veľa a fest ťažké, nebola som ani v cudzine, tak zle sa mi to učí. Chcela som písať články do novín, magazínov, ale nemám žurnalistiku ukončenú. Som proste stratená. A môj odbor, tam ma nechcú zobrať a a ni ponuky v ňom nie sú. No hrôza. Nečakala som, že to takto dopadne.

Na to všetko sa ešte aj motám v bludnom kruhu s priateľom, ktorý je väčšinu času odo mňa preč, lebo robí preč v rakúsku a ja som doma sama, vidíme sa iba v sobotu a nedeľu, viac nie. Už tak robí 3 roky, ani ten ma nechápe , cítim sa sama a odstrčená, nemáme veľmi spoločnú reč.
Prosím ako sa nevzdať, ako bojovať? A čo mám robiť, keď ma takto všetko pritláča k zemi? Prosím Vás, povzbudte ma nejako,

Mesacny kral

Matyo - alebo chcú všade papier o zdravotnom stave? A lekár napíše a človeka nezoberú...to je realita.

Matyo

Tak v prvom rade žiadne modlenie, spovede a farári ti nepomôžu. Náboženstvo bolo vymyslené na ovládanie tupých más, žiaden Boh, nebo alebo peklo neexistujú, je to strata času a energie.
Pokiaľ si nedokážeš nájsť kvalifikovanú prácu v odbore, tak by si mala siahnuť po nejakej nekvalifikovanej, aspoň sa dostaneš na pár hodín z domu, prídeš na iné myšlienky a niečo aj zarobíš. To, čo teraz zažívaš sa volá vytriezvenie, skončila si VŠ, ale nikto o teba nemá záujem, bohužiaľ. Kvalifikovanej práce na Slovensku je veľmi málo a ešte aj to málo sa zvykne obsadzovať po známostiach, takže nájsť si normálnym spôsobom dobrý job je ťažké.
Neviem na akú chorobu trpíš alebo budeš trpieť, keďže píšeš, že raz skončíš na vozíku, ale s vysokou pravdepodobnosťou ťa toto ochorenie ťahá psychicky dole, potom máš negatívny pohľad na život a ľudia to z teba dokážu vycítiť, preto si aj neúspešná na pohovoroch do práce, lebo nikto nechce u seba kôpku nešťastia.

WHISPER

piatela ti netreba v prvom rade, kazdy ste niekde inde, tak na čo si pridávaš...

a čo sa týka roboty, idu sviatky vsade potrebuju: kaufland, tesco - do pokladne alebo dokladanie tovaru.... ? maš s tym problem...?

alebo do LIDLA hladaju stále 25hod. tyzdenne za zhruba 400€ + stravne listky 3,80 by si zvladla, nepretrhala by si sa v pokladni...

su ludia ktorí su chorí, ale kedze maju aj rodiny musia pracovat,
moj otec ma 55r. je na čiastocnom invalidnom a pracuje! a je určite horšie na tom ako ty!

ja som tiez chorá, aj autoimunne ochorenia, + dalsie diagnozy... a pracujem, žijem sama, platím hypoteku...žijem...!

tak nemaj velke oči, vysoku mienku o sebe lebo maš vš. a zober aj inu prácu, ked sa vo svojom odbore nevieš zamestntať, dočasne kym neurobiš tie statnice...

kafe

boha! Dokázala si spraviť skúšky, štátnice? DOKÁZALA! Ale pre teba nič neni dobré. Nie aby si uznala, že na učenie máš bunky a mozog ti funguje skvelo, ale pre teba je všetko zle, vôbec nevidíš čo všetko ti vyšlo, čo si zvládla a čo bolo AJ DOBRE. Máš rodinu o ktorú sa môžeš oprieť? MÁŠ!! Nie aby si to prijala, že má mi kto pomôcť, ale ty sa ideš hrať na hrdú, že pomoc rodiny nechceš, je ti trápne a musíš nájsť spôsob ako si nájsť prácu, aby si ich nezaťažovala. Hovno! Od toho tu rodina je, nechaj nech ťa živia nejaký čas, prijmi to, nič zlé na tom neni a ty sa sústreď na iné veci. Na štátnicu z angličtiny napríklad. Dokázala si si nájsť brigádu/doučovanie? DOkÁZALA!! No a čo že to bolo na pár hodín a prestali k tebe chodiť. Nájdeš niekoho iného, kto bude doučovanie potrebovať.
Len zmeň preboha tvoj jeb..ý postoj k tomuto všetkému. Tebe keby niekto dal k nohám 100.000 evri, namiesto skákania od radosti by si sa cítila trápne a neprijala by si to, LEBO na všetko, aj na dobré veci, aj na to čo si dokázala, sa dívaš že je to zléééé. Kurnik! No nie, neni. Má ťa kto živiť? Vďaka bohu za to a nepitvaj to. Robíš niečo preto, aby si bola samostatná? ANO! To je dôležité!! Nie sa pchať do roboty, keď nevládzeš ráno vstať z potele. To má aký význam? Vyser sa na robotu a ako ti tu už radili íní - sústreď sa na angličtinu. Prijmi pomoc, keď ju potrebuješ. To že sa cítiš zle, lebo ťa rodičia živia a šatia - ten pocit si si vybrala ty. Rovnako sa môžeš cítiť neutrálne (dobre na pár mesiacov ich pomoc príjmen a potom sa o seba postarám sama) alebo aj šťastne (juch, mám skvelých, zdravých rodičov, odmením sa im aspoň úsmevom a že budem dobre naladená, nech tu doma nekazím vzduch mojim kyslým ksichtom). Ešte aj to že máš priateľa je vlastne zléééééé.. Počúvaj, tebe normálne stačí len sa pozrieť na mlieko a to v momente skysne z tvojho "zlého" pohľadu.

Hlavu hore! Vezmi si papier pero a napíš 50 vecí, ktoré BOLI na tvojom živote fajn, ktoré si si užila, ktoré ťa tešili, ktoré ti vylúdia úsmev na tvári. A povinne každý večer, si napíšeš 10 a viac vecí, ktoré si zvládla/ ktoré boli v tento deň dobré/ kedy si potešila, odmenila seba alebo niekoho druhého... aby si sa naučila všímať a vidieť AJ TIE DOBRÉ veci, čo v živote máš!! Máš oči v poriadku? Máš počítač a máš možnosť byť spojená s ľudmi aspoň cez net? Prespíš celú noc? Tvoje bolesti sú mierne, ale žiadne? Rodičia sú k tebe slušní?
Tu máš pár inšpirácií, aby si pochopila o akej ZMENE POSTOJA to drííístam:
www.youtube.com
www.youtube.com

Lebo, ano, si v situácii, ktorá neni ružová. Ale v každej jednej situácii, kedy sa ti zdá, že nemôžeš nič urobiť, MÁŠ SLOBODU myslieť tak, aby si sa cítila lepšie alebo tak aby si sa cítila horšie. Ty si si vybrala, je ti na hovno a nepáči sa ti to. To je dobre, máš možnosť robiť niečo inak. Ja som ti ukázala ľudí, ktorí sú na tom 100x horšie ako ty, vybrali si iný postoj k situácii v ktorej sú (alebo ktorá sa rapídne zhoršuje) a môžeš vyskúšať hľadieť na veci inak. Pomaly, postupne... len sa nesnaž byť pozitívna, stačí ked začneš ráno s myšlienkou - čo môžem dnes urobiť inak, aby mi bolo kus lepšie? Na čo sa dnes idem tešiť? Do riti, ved si schopná baba. Prestaň si podkopávať nohy.

krasnaakomotyl

ďakujem vám za povzbudivé slová
Nechcem písať o svojich chorobách a ešte viac sa utápať, ale je ich mnoho , niektoré aj autoimunitné, mnoho infekcii, a ešte jedna tá najzákernejšia, ktorá ma raz aj tak dostihne a budem na vozíku, alebo neschopná chodiť:( Toho sa hrozne obávam, aj si vravím, načo študujem, neičo robím pre seba, vzdelávam sa ďalej, keď mi je to na houby, lebo aj ta budem raz na vozíčku neschopná nič zjesť ani prejsť. Mám obavy, lebo som veľmi mladá a takto trpieť odmlady je teda naozaj trest boží,ale neviem za čo.
Vždy som bola slušný človek, nič zákerné som nikomu neurobila, neohovárala som, poslušné dieťa som bola, stravovala som sa zdravo, aj som cvičila a prečo sú iní neni tak zle na tom ako ja? Viem, píšem z cesty, viem že to nemôžem takto hodnotiť.

Nemôžem sa však s tým zmieriť, chapete ma? mám v sebe takú horkosť hroznú, lebo iní moji rovesníci sú šťastní, kade tade behajú, dovolenky, partie, oslavy majú rodiny, pracujú, majú sľubné kariéry, a ja sedím doma, neschopná ničoho ani pracovať poriadne, lebo ma nikde nechcú a aj tak ako by som dala prácu na osem hodín neviem, jak by na šytri a to zarobím z raka nohu v našom malom meste.
viem,že to myslíte dobre,ale v tejto situácii je nemožné myslieť pozitívne a normálne, lebo viem,že z môjho mesta nemôžem odísť, rodina by mi tu ostala,a je to jediná vec ktorú ešte v živote mám a na ktorú sa môžem spoľahnúť, ke´d mi je zle jedine oni so mnou sú a pomáhajú
Živia ma, šatia ma :(kupujú lieky ja by som asi bola pod mostom, keby nie je ich
Mrzí ma, že mi nevychádzajú ani také základné veci,ako si niečo privyrobiť cez net, bud sú to samé podvody, alebo dávajú málo peňazí a ja tie peniaze naozaj potrebujem veľmi:( Sa cítim strašne zle a trápne, ked ma rodičia živia už od júna, ako som skončila štúdia.

Neviem sa cez to preniesť, že iní majú joby v teplúčku v kancli a mne na úrade práce núkajú kuchárku a čašníčku:( či recepčnú do hotela s Ing titulom a s mojimi chorobami :(
Neznevažujem prácu nikoho, ale proste nejde mi to k tomu, že ja som vždy bola šikovná, vzdelaná, a tak a zrazu mám skončiť ako kuchárka :( Ale to nechú ani rodina, ale čo teda mám robiť ?

zdravotne sa nedám dokopy to je bezpredmetné, mám lepšie obdobia a horšie obdobia. Teraz mám to zlé od augusta, ale konečne sa zistilo aspoň čo v tom tkvie, prečo som sa 6 rokov cítila zle.

Alessandra99

Ahoj, Krásna :)
Najprv ti napíšem k AJ, potom celkovo.
1. je super, že nemáš problém s rozprávaním, veľa ľudí s týmto bojuje.
2. tvojou prioritou je gramatika – napíšem ti môj najlepší systém na gramatiku, viem, že každý sme iný, ale dávam ti najlepšiu radu, akú viem :) Mne sa najviac osvedčilo učenie sa gramatiky „cez rozprávanie“ – kedy si vezmem nejaký „kúsok gramatiky“ niečo čo je pre mňa nové – väčšinou je v knihe nejaký príklad – a tento príklad, v ktorom je zakomponovaná nová gramatika si nahlas opakujem. Tvorím si na to otázky, záporné vety. Vymýšľam si nové príklady. Ale stále si to dookola rozprávam a rozprávam až sa mi to zautomatizuje, mozog si to pamätá. To isté, keď si robíš cvičenia – urob cvičenie – skontroluj si – a tie slovné spojenia / vety, ktoré si mala zle, si napíš do zošita v správnom tvare samozrejme a opäť si ich opakuj, rozprávaj, zakomponuj do viet. Celkovo môžeš do toho použiť aj systém „riadeného opakovania“, t.z. že učivo, ktoré si si prešla dnes si následne zopakuješ ešte na 2. deň, potom na 7. deň a vrátiš sa k nemu ešte aj 12. deň :) Pokiaľ si len „čítaš“ gramatiku a urobíš cvičenie, viackrát sa k tomu nevrátiš a ideš ďalej a ďalej, tak si síce prejdeš kvantum cvičení a gramatiky, ale proces je neefektívny, lebo na konci – toho veľa nového nevieš.

Celkovo k tvojej situácii:
sústreďuješ sa na strašne veľa vecí ( práca, zdravie, vzťah, angličtina ) – to je veľa aj na slona. Teraz by malo byť tvojou prioritou dať sa zdravotne čo najviac dokopy ako sa to dá. Veľa vecí ovplyvňuje psychika a tú maš teraz negatívnu a upadnutú. Viem, že sa nedá zmeniť zlé myslenie na pozitívne lúsknutím prsta, ale takto len ničíš samú seba. Písala si niečo o autoimunite. Pokiaľ sa stále za niečo obviňuješ a si viac a viac nešťastná zo seba samej – akoby tým dávaš vlastnému telu povel – znič samého seba. Áno, máš teraz ťažké obdobie a ešte aj budeš mať, ale postupne sa z toho dostaneš. Potrebuješ si stanoviť a sústrediť sa len na 1 cieľ – podľa mňa by to mali byť tie štátnice. Ako som písala, jazyky dnes frčia. Čítam viacero inzerátov, v ktorých hľadajú ľudí s angličtinou, nemčinou, ... a je im jedno, či máš len maturitu alebo PhD. :)
Ak si vyštudovala odbor, o ktorý nie je záujem a ak hľadáš prácu len v nejakom malom meste – tak sa vôbec nečudujem, že máš problémy sa zamestnať. Treba sa orientovať na to, akých pracovníkov hľadá trh – orientovať sa na tento odbor. Raz som čítala diskusiu, písali to mladí právnici, ktorí sa nemohli uplatniť v práve, urobili si niekoľkomesačný kurz ohľadom IT a teraz robia tam...
Čiže teraz sa sústreď len na tú ang, štátnice na to aby si sa dala zdravotne čo najviac do poriadku a prácu rieš potom, ale s tým že sa orientuj na veľké mestá, a na odbory, ktoré sú žiadané.

Ak by si chcela popísať mimo fóra, pokojne sa mi ozvi na alessandra999@centrum.sk

Veľmi Ti držím prsty :)

Mesačný princ

Krasnaakomotyl - jasné, že je to tak a vieš prečo? Ľudia sa chcú obklopovať tým pekným a zdravým. Ak neodišli, tak odídu všetci ale to nemení nič na fakte, že by si mohla trošku pozmeniť svoje vnímanie toho. Nič iné ti v tejto situácií nepomôže. Ak nemáš zištné priateľstvá, alebo známosti, ktoré ti pomôžu, tak to bude len horšie a nad to sa človek musí povzniesť. Čím sme starší, tým to bude horšie.

Hej, mal som ťa povzbudiť, ale vidieť svet reálne nie je niekedy na škodu :)

Ak sa to na teba sype tak dlho, tak sa bude aj naďalej pokiaľ niečo neurobíš inak. Čo? To ja neviem, pretože to mám podobne.

Ale skús najskôr tým vnímaním.

predstav si, že sa na teba valí lavína, vidíš ju, no namiesto nej si do mysle vsugeruješ, že tam v diaľke je len obrovské množstvo motýľov. Keď ťa lavína zasype a nie je šanca aby si sa vyhrabala, tak nemáš v hlave to, že ležíš pod lavínou, ale to, že si na lúke plnej kvetov, obklopená motýľmi.

Nikto okrem teba ti nepomôže, pokiaľ si taká povaha ako ja, tak to budeš mať sakra ťažké.

slniecko25

ahoj autorka temy napis aku mas diagnozu.... a urcite sa jej nepoddavaj uplne vsetko sa da liecit....ja viem mozno o niekom kto by ti vedel pomoct...

Krasnaakomotyl

Mam chut to cele vzdat,nic sa nedari. Nevidim uz pozitivizmus v nicom.Citim sa ako na kraji priepasti.Kebyze aspon mam jedno pozitivne nieco, trebars milujuceho manzela a dieta,alebo dobru pracu, ale nemam nic.Kedysi som mala uplne idealy fest, ze ako si hned najdem pracu, vydam sa budem zdrava.
Ako sa moze aj pretlkat zivotom tak zniceny a chory clovek ako ja.Zijem bez lasky ako pustovnik.Necitim lasku odnikial. Ani dokonca od rodiny skor je to take,ze som na milost brana a zivia ma.Ako ano strasne som za to vdacna ale mne to chyba. Naoazaj sa citim prekliata.ze ma dakto preklial.
Bola som aj na spovedi apytala sa ale farar ma nijako nepovzbudil, ved ale mam zivot esteen na zaciatku a ja uz nemam usmev na perach hrozne dlho. Obvinujem sa za vela veci a nic nevychadza.
Ako sa da takto zit?vobec nir som spokojna.To ani nejde,usmialo sa na mna stastie aspon v lete doucovala som a pisala,zarabala som si a co aj to krachlo vyprdli sa na to,A aaa uz neviem, kde robim chybu.aj pozitivne som myslela,ze pritiahnem to akoze karma,citala som motivacne knihy a houby nic sa neudialo.