Ahojte, moj pribeh by bol na dlhsie, ale v skratke..bola som dva roky nezamestnana, 5 rokov v nestastnom vztahu. Plakala som trapila sa, tak som spravila razny krok, rozisla sa a nasla som si pracu. Ked je pekne rada sa prechadzam, chodim az dokym ma zacnu nohy boliet, len aby som nemyslela. Sem tam idem raz za cas niekam s kamoskou, ale je tk nula bodov. Absolutne nic ma nebavi, ked mam volne chvile volny cas len placem a placem az ma boli hlava. Neviem ako sa vzchopit, chcela som byt uz niekde inde, mat rodinu a deti a v 29tich rokoch nemam nic ani frajera a nebavi ma hladat a moc ani nechodim niekam kde by sa dal stretnut. Je mi zle stale, aj ked sa snazim byt v pohybe a nemysliet, neda sa, vzdy dojdu na mna zachvaty placu. Na kazdeho som odporna alebo nemam naladu komunikovat. Viete mi poradit alebo som beznadejny pripad :( dakujem za kazdu spravu.
Nevladzem zit, stale placem
ferihitka nezakladaj tu temy uz prosim ta
Dakujem za radu...podla mna som strateny pripad, negativny clovek a neviem sa prepnut. Snazim sa, vcera som bola od rana do vecera prec, s kamaratkou aj po obchodoch aby som sa doma netrapila, ale nepomaha mi nic. Totalne sa mi chce len zomriet, stale myslim na ten rozchod, ako ten dotycny nic nespravil ani prstom nepohol, je mi stale zle...nevladzem naozaj zit vobec. :( najradsej by som sa zabila :(
Ja by som sa v tvojom prípade viac zameral na rozvoj osobnosti. Skús si prečítať napr. niečo o asertívnych právach alebo túto knihu od Lois P.Frankelovej - Hodný holky nikdy nedostanou co chtějí. Ja som ti odfotil túto knihu, aby si aspon v skratke vedela o čom to je. Myslím si, že je vhodná pre teba a momentálne je dostupná v kníhkupectvách. Nájdeš tam veľa rád do svojho života. Ja ju mám doma. A dá sa povedať, že sa s ňou celkom stotožňujem. Tiež mám od tejto autorky aj jej ďalšiu knihu. A stojí to len 10 eur. Ak chceš, vybehni do kníhlupectva a ak si to len tam prečítaš, sama uvidíš :).
Ja by som o tebe povedal,že si človek, ktorý je až príliš orientovaný na to, aby ostatným vyhovel. Tiež by som povedal o tebe, že si taká, že až moc rada pomáhaš druhým ľuďom. A robí ti to dobre.
Ale ved praveze on mi ani nevola nic, nepise. Ved aj o to slo, ze som cakala, ze bude. Ze sa bude snazit, ze si mozno nieco uvedomi ustupi, bude bojovat, ale on nic absolutne. A keby ho stretnem niekde vonku, tak sa len tak usmeje a nahodi nevinny pohlad akoze nic, este by aj prehodil par slov ako sa mam a pojde prec. Ja takemuto spravaniu naozaj nerozumiem. Co som pre takeho cloveka bola??? :(
No ja sice nepiznam uplne tvoj život ani jeho, ale čo som si všimol na tebe je to, že pitrebuješ byť na niekoho naviazaná. Lebo budeš sama a to nechceš. Teraz máš už 29 rokov a cítiš to tak, že už je oeiste načase vytvoriť ten vzťah. Porovnävaš sa s inými. A vidíš, že tým druhým to klape lepšie. Ty si s tým sekla a ja myslím, že ai urobila viac menej dobre. Teraz máš čas viac na seba. Ja by som ti odporuč dať si ale tak rok oauzu od chlapov (bližšie vzťahy). Určitý čas ti bude ešte smutno, ale mohlo hy to prejsť. Ak chceš, povedz mu, nech už ti viac nevolá, lebo ty chceš žiť svoj život. Váš vzťah skončil, lebo nefungoval. Aj napriek timu ťa ešte môže mať rád. a ty jeho. Ale ako vidíš nejde to.
Ak by on už mal nejaký vzťah, tak mu povedz, že nech už ti nevola a nepíše, lebo tebe to nerobí dobre. Mal by to pochopiť. Ak ti to bude vadiť, môžeš aj zmeniť číslo.
Ja ani neviem aka som. Ci extrovert ci introvert. Pri niektorych ludoch nemam problem kecat nonstop a pri niektorych ani slovko a povedia si aka som ticha. Rada nosim vyrazne oblecenie, pritom nie som rada stredobodom pozornosti, ale nosim to len kvoli sebe. Mam aj dost komplexy zo svojho vyzoru, trapia ma iste veci na sebe, tak sa od ludi skor vzdalujem. Urcite mam socialnu fobiu, lebo ci uz idem len na postu alebo vidim ba ulici koho nechcem, zacnem sa triast a aj ruky co je ocividne vidiet a neviem to ovladat. Nedokazem sa priamo pozerat do oci a komunikovat uvolneno. Som zvlastnt pripad, ale akoby su vo mne dve osobnosti, ja neviem sama. Pred vztahom som mala vztah iny a predtym zase iny. Kazdy rozchod som riesila tym, ze som skocila do dalsieho vztahu a aj sa podarilo, ze mi aspon ten druhy aj padol do oka, no po tomto rozchode sa citim uz uplne na dne, nemam energiu uz bojovat ani hladat ani spoznavat a naivne si nahovarat, ze najdem uz konecne toho praveho. Myslela som, ze toto bude uz ten posledny a nic, proste som uz totalne vyhasla, chcela som byt len milovana a aj sa tesit zo zivota. Neviem preco som taka, ale som toho nazoru, ze ak mi na tej osobe zalezi, nenecham ju len tak odist a snazim sa bojovat za lasku, no ocividne som tomu dotycnemu za nic nestala. Aj ked mi napisal po sto rokoch ze mu chybam, aj to len preto, ze som mala sviatok, tak to nie je ziaden boj, potom zase hluche dni ako keby ani nezijem a raz sme si pisali a stale pisal odveci, nie aby ustupil v nejakych veciach slebo aby ma presvedcil, ze ma lubi a zobral by si ma, ale stale odveci. Vzdy rozpraval, ze on vie ako sa spraval aj vsetko, ale ze to tak len vyzeralo, ze on je taky, nevie byt detinsky a ze je priamy...ze ak chcem, nech si najdem nejakeho ko...tka co ma bude oblbovat recickami, ale on mi je verny a vzdy bol. No mne to nestacilo. Vernost je prvorada, to je jasne, ale mne chybali ine veci, malickosti a nic nebolo, denne sa choval zle alebo sme sa videli len na 5 min, z toho mal nervy alebo mi hovoril co vsetko ide robit. Na nic nebol cas, ani vylet ani dovolenka ani wellnes nic, co sa tyka spolocenskych udalosti, ktore boli raz za rok, tam som bola vzduch, vsetky pary sa bavili boli stastne a pri sebe a ja vzduch, az sa on ozral a hotovo. Nebolo to jedenkrat ani dva a vzdy potom len prepac, ja som ustupila a stale vsetko sa opakovalo a nakoniec aj tak som bola vinna ja. :( viaceri mi davali za pravdu a tvrdili, ze on nie je zly, ale ma svoju povahu ako ma a je tvrdohlavy, ked nie je po jeho, tak sa dalej nejde. :(
Ano, veru...lahko sa hovori niekomu kto to ma v hlave usporiadane a je vyrovnany so zivotom. A neda sa to nikomu vysvetlit. Asi som hodna len na nejake tabletky od psychiatra, ale to nechcem :( vsade citam ake je to navykove a zle na organizmus. Je to tazke, kazdy den je pre mna tazky, ze ho musim prezit. Pre mna je zataz aj ist niekam von sa zabavit, lebo mna to jednoducho nebavi. Takze pocity stastia u mna nevzniknu :(
Ale ja pri TT bývam a som v TT v prac. dni :) Visto teoreticky mozeme byt par km od seba.
Akurat sa mi zda, ze sme dost rôzne povahy- ja som taky tichsi, ale ty sa mi zdas moc vyrecna a predpokladam, ze ak by si nemala tu depresiu, tak by si mala aj dost energie. Ja by som takto nazivo ma pokec aj isiel, ale mam urcite obmedzenie. Depresiou som si presiel, ale nebola sposobena rozpadom vztahu. Ale skor mozno samotou a soc. fobiou. Mna by zaujimalo, co bolo pred tym, nez si mala ten vztah. Si skôr samotarsky typ cloveka alebo ani nie?
Ja patrim medzi ludi, ktori sa nevedia niekedy moc dobre uvolnit pri viacerych ludoch. Si aj ty taka? A si taka od narodenia?
Ano, veru...lahko sa hovori niekomu kto to ma v hlave usporiadane a je vyrovnany so zivotom. A neda sa to nikomu vysvetlit. Asi som hodna len na nejake tabletky od psychiatra, ale to nechcem :( vsade citam ake je to navykove a zle na organizmus. Je to tazke, kazdy den je pre mna tazky, ze ho musim prezit. Pre mna je zataz aj ist niekam von sa zabavit, lebo mna to jednoducho nebavi. Takze pocity stastia u mna nevzniknu :(
