Ahojte, moj pribeh by bol na dlhsie, ale v skratke..bola som dva roky nezamestnana, 5 rokov v nestastnom vztahu. Plakala som trapila sa, tak som spravila razny krok, rozisla sa a nasla som si pracu. Ked je pekne rada sa prechadzam, chodim az dokym ma zacnu nohy boliet, len aby som nemyslela. Sem tam idem raz za cas niekam s kamoskou, ale je tk nula bodov. Absolutne nic ma nebavi, ked mam volne chvile volny cas len placem a placem az ma boli hlava. Neviem ako sa vzchopit, chcela som byt uz niekde inde, mat rodinu a deti a v 29tich rokoch nemam nic ani frajera a nebavi ma hladat a moc ani nechodim niekam kde by sa dal stretnut. Je mi zle stale, aj ked sa snazim byt v pohybe a nemysliet, neda sa, vzdy dojdu na mna zachvaty placu. Na kazdeho som odporna alebo nemam naladu komunikovat. Viete mi poradit alebo som beznadejny pripad :( dakujem za kazdu spravu.
Nevladzem zit, stale placem
Nemam ziadne ciele, mesto mi vyhovuje kde som a nebavi ma nic..ciel som mala, ze som chcela rodinu a mat milujuceho partnera a dieta. Ako mam este zdvihnut rit, ja ju rada zdvihnem, ale co s nou kam. Dost namahy som mala ze som si konecne nasla pracu, snazim sa a nelutujem sa, jednoducho tie pocity neoklamem a je mi zle nech robim cokolvek ci som doma alebo niekde inde, je to jedno, proste je mi zle a na zvracanie. Snazila som sa xykrat, prihlasila som sa na anglictinu, chodim v tyzdni domov unavena a potom vecer prejde rychlo a idem spat. Co dalej ja fakt neviem, myslela som, ze praca mi pomoze. Doma upratujem, ale z nicoho nemam radost.
nerev a vschop sa...? pomože ti ten rev? pochybujem...
máš nejaké ciele? kariera? nejake vysnivane mesto kde by si chcela zit...? atd...?
treba zdvyhnuť riť a ísť si za tým, vtedy budeš spokojná...
lebo ked sa iba ľutuješ a reveš tak s tym si nepomožeš..
Múúú búúú me ee me ee iá iá iá hehehehe a hehehehe mehehehe...
Jediná rada je nekomunikovať s tupými dedinskými hovedami hehehe
