Ahojte, moj pribeh by bol na dlhsie, ale v skratke..bola som dva roky nezamestnana, 5 rokov v nestastnom vztahu. Plakala som trapila sa, tak som spravila razny krok, rozisla sa a nasla som si pracu. Ked je pekne rada sa prechadzam, chodim az dokym ma zacnu nohy boliet, len aby som nemyslela. Sem tam idem raz za cas niekam s kamoskou, ale je tk nula bodov. Absolutne nic ma nebavi, ked mam volne chvile volny cas len placem a placem az ma boli hlava. Neviem ako sa vzchopit, chcela som byt uz niekde inde, mat rodinu a deti a v 29tich rokoch nemam nic ani frajera a nebavi ma hladat a moc ani nechodim niekam kde by sa dal stretnut. Je mi zle stale, aj ked sa snazim byt v pohybe a nemysliet, neda sa, vzdy dojdu na mna zachvaty placu. Na kazdeho som odporna alebo nemam naladu komunikovat. Viete mi poradit alebo som beznadejny pripad :( dakujem za kazdu spravu.
Nevladzem zit, stale placem
Nestastnaa, nebud nestastna. Neprelievaj slzy, opuchnu ti oc akurat..
Mas relativne malo rokov a na rodinu a deti, ktore iste pridu mas este casu dost. Dolezite je, aby si nezostavala s problemami sama, hladala priatelky a priatelov napriklad v nejakych turistickych oddieloch, alebo co ta bavi, vysivanie, strikovanie, modelovanie , ja neviem, pomahaj kde mozes, rozpravaj sa s ludmi, skus jogu odporucam, uc sa cudzi jazyk.. niekde stretnes to, co potrebujes. Tak, ides... Skoro napis, ze je vs OKej
Nestastnaaa: odkial si ? mas nejaky email ?
For you bettler..youtu.be
Daj si ty poldeci zo svojimi degešmi a vyspi sa s krčmárkou na stole kurvou zošuverenou starou hehe..
ferihitka daj si prasky a chod uz spinkat xanax vola
Ahojcek, no vzdy ma tieto odpovede odpinkaju a uz sa sem zase dlho neukazujem. Iba ked ma to znovu zlomi a som zufala. Ako aj teraz. Rano som sa prebudila a hned slzy. Zajtra nepredpokladam, ze by to bolo inak. Aj ked prenyslam idem sa prejst, ale zase ako zakon schvalnosti prsi cely vikend. Ano, som hanbliva, ale iba pred novymi a cudzimi ludmi. Potom vyzeram ako zabrzdena, pritom to tak nie je. Kamaratky ma poznaju ako najzivsiu osobu a komunikativnu nebojacnu. Ale vnutri sa citim uplne malicka ako aj pred neznamymi. Som taktiez pomala, nemozem za to, aj zabudam, ale snazim sa, premyslam, no ked to nejde tak to nejde. Vzdy potrebujem viac casu. Naozaj neviem co dalej so zivotom. Niekedy nam chut zabit sa, ist psychiatrovi, na druhej strane nikdy by som si nesiahla na zivot len kvoli rodicom, nie som taky sebec, ale naozaj cele dni prezivam, rano mi je do placu, ze musim vstat, ked som bola doma, zas mi bolo do placu ze som len doma...proste vsade kde sa nachadzam je mi smutno...ked pridem.domov som unavena, ale z toho sa tesim ze lahnem do postele a zaspim. V zivote ma spravilo stastnou len to, ked som sa zamilovala, len vtedy ma bavilo zit a ked som to dostavala naspat. Takze ine ma asi nikdy nenaplni. Mozem mat peniaze veci vsetko ale nikdy to nebude ona. Ja chcem len lasku a tesit sa z cloveka ktory by sa tesil zo mna. A spolu prekonavali vsetky problemy a prekazky. To je jedine, lenze v mojom veku je to velmi tazke a mna to nebavi spoznavat a stretavat sa na slepo. V dnesnej dobe vsetci klamu myslia len na sex a je mi z toho zle. Tiez sa stale trapim pre byvaleho, napisal mi raz ze mu chybam, ale nic viac a ze ja som si vybrala sama, lenze byt s nim to bolo ako byt sama, nechcel svadbu a dieta odkladal na potom. Neviem, objatie a mile slovo nevedel, iba nadavat a nervacit. Nic ma tam neposuvalo netesilo, len som sa citila odstrcena. Ked som mu povedala dovod rozchodu, aj tak si tvrdil svoje a vobec nebojoval, dni isli dalej ziadna odozva, noc, tak zase len plac ako som zahodila 5 rokov svojho zivota. On stale tvrdil ze ma miluje a ze som si vybrala sama, ale jeho skutky tomu vobec nenasvedcovali.
A tie tvoje preklepy su v pohode. Ja tiez pisem na mobile a tiez ma to nebavi moc opravovat.
Tiez si taka ze robis.casto chyby? Tazsie sa sustredis? Si taka odmalicka? Inak aj ja.mam.ten pocit, ze chcem byt niekde uplne inde nez teraz som a tiez.mam pocit, ze vsetko ide.moc pomaly. a hladam aj tu na fore podobneho cloveka. Vsetko sa.mi doslova "ťahá"
Depresiu som mal uz ju nemam. Prekonal som ju zmenou myslenia, skus napisat odpovede na moje otazky, pripadne.na mail. V pripade zaujmu mozme to prebrat aj osobne. Ahoj.
A nebola si tu uz pred casom na fore? Dakujem
Ahoj nestastnaa, tuna sa rady typu zobud sa casto opakuju. Ja som.na t podobne ako ty, sice nemam babu nemal som, prespokladam ze.mas take.demotivacne, dlhodoba unava,.stres. Skus.napisat kedy to zacalo prosim ta.
Tiez by ma zaujimalo ci si extrovert al. introvert a ci si aj hanbliva. Ja som hanblivy, mam uz dlhsi cas podobne pocity ako ty. Skus odpovedat na moje otazky a posunieme sa dalej. Dufam, ze tak skoro nezduchnes z tohto fora aj napriek nepouzitelnym radam od niektorych diskutujucich. Tiez by ma zaujimalo., ci si taka pomala a ci mas taky stav,.ze.jed dojdes domov, tak si taka.unavena, ze nie ze si nilormalne.sadnes na stolicku, ale sa.doslova do nej "hodíš" - ? Ja.mám 30 r. :)
Nechcem aby ma nikto cicikal ani daval lizatka. Neviem o com stale pises ako keby som chcela lutost, ta mi urcite dobre nespravi. Ja tu pisem o svojom probleme a ty rozvijas nieco uplne ine. To, ze nemam vlastne byvanie atd to je druha vec, netuzim mat svoje byvanie a zit tam sama. Chcem mat partnera, s ktorym mozem budovat a planovat aj keby je to neskor, ale tu bol problem inde, nie byvanie. A co som studovala, tak v tej dobe som si vybrala zle, no a ked som chcela prejst po pol roku na inu skolu iny odbor, moji rodicia mi to uz nedovolili, tak som studovala nieco k comu nemam absolutne vztah a nebavi ma to. Je tu vela roznych okolnosti z minulosti, ktore teraz vplyvaju na moju pritomnost a buducnost. A vlastne ked tak premyslam, ani neviem co by ste mi tu poradili. Ja necakam princa ani peniaze z neba. Chcela som len osobu ktora by ma mala rada a aj by som to citila, ze je to tak a nebola na poslednej kolaji. Teraz vsak chcem byt aspon spokojna so sebou a tesit sa aj z inych veci, ale prave to mi nejde a to neviem. Kazdy tu mudry napise studuj rozvijaj sa a co ja viem co. Akoze teraz ked zacnem citat hrube knihy a ucit sa, dostane ma to z tohto stavu? To som este naozaj nepocula, ze by to niekomu pomohlo a zrazu bolo vsetko krasne. Ach jaj. Niektori si tu este viac vybijaju svoje komplexy a a co ja viem co na psychicky slabsich ludoch, ale tak ked to niekomu dodava silu, tak som rada, aspon pomaham niekomu ja ked uz nikto mne.
