schudla som len s laxatívami!

Fenolax kolko pppckariek vas bolo teraz v Pinelke?

Pinelka v Pezinku. Psychiatrička Ti napíše odporúčanie, treba sa objednať, niekedy sa na termín prijatia chvíľu čaká, akútne stavy väčšinou berú hneď. A klobúk dolu pred pani primárkou ktorá tam šéfuje...

Ahoj, fenolax. Držím ti palce v tomto boji a chcela by som sa ťa zároveň opýtať, že v ktorej nemocnici si sa liečila. Pomohli ti a páčilo sa ti tam? Ako si sa tam dostala? Ako dlho si tam bola? Nechcem vyzvedať zbytočne, ale pre moju vlastnú záchranu by mi pomohli takéto info :)

Philips:
vtedy som klamala že po fenolaxe sa vyprázdňovanie za 3 dni obnoví...samozrejme že som sa už bez neho nevys.ala ani za 2-3 týždne. Teraz sa to už upravuje...

A mimochodom, za posledné tri dni plus 1,4 kg:-))))

Predsa sa mi žiada ešte niečo dopísať pre neveriacich. Poslednýkrát...Na váhu som sa v nemocnici nepozerala zo strachu. ale keď ma premiestnili do izby susediacej s vyšetrovňou tak spisovali niečo do chorobopisov a sestrička sa spýtala druhej koľko som vážila v utorok. Nestihla som si zapchať uši a začula som číslo, ktoré bolo o 100 g menšie ako pri prijatí. Myslela som si že možno majú pokazenú váhu ale nemajú a nemali ani prečo klamať, veď robili zápis do záznamov. Preto som sa postavila aj na váhu doma, čo keby predsa bola tá váha v nemocnici náhodou pokazená....ale fakt nebola...Takže toľko pre neveriacich, keby si mysleli že som utiekla zo strachu pred priberaním. A už naozaj pre nich poslednýkrát :-)

ahojte baby, dlho som nebola na tejto stránke, lebo som bola v nemocnici,pravdupovediac vedela som že mi nik neverí aj keď teraz hovorím pravdu. Lebo ako sa hovorí v tom príbehu , že ten chlapec si tak dlho vymýšľal že ide vlk že mu prestali veriť. A keď ten vlk naozaj prišiel tak mu neuverili ...áno znova som odišla napriek tomu že som už nemala dôvod , lebo mi vo všetkom vyhoveli. Nevládala som jesť celé porcie, primárka mi dovolila že do konca liečby môžem jesť len toľko koľko vládzem, potom ma aj presunuli na inú izbu lebo na tej mojej som nezniesla že všetky tri chrápali a týždeň som vôbec nespávala. Potom mi vadilo že je povolená len jedna káva. Tak som si dávala tajne ale potom som mala výčitky svedomia a dobrovoľne som ju odovzdala lekárke, lebo som si myslela že to zvládnem aj bez kávy. Ale nezvládla som a znovu som si ju zohnala a pila tajne. A úprimne, keby som sa mala rozhodnúť ešte raz tak druhýkrát by som tú kávu už neodovzdala. Znova som mala výčitky svedomia a mala som sa zle aj som slovne zaútočila na pani doktorku, čo je už teda naozaj drzosť. Často som plakala lebo už si to chcem dovoliť že keď mi je zle tak aspoň sa vyplakať, lebo doma som nemohla. Koncom tohto týždňa som bola u primárky a povedala mi že keď teda nemôžem byť bez kávy (povedala som že naozaj nie lebo som od nej závislá a nechcem sa jej vzdať a aj keby mi ich nepovolila tak si vždy nájdem, cestičku a budem s kávou podvádzať. Povedala že ona to dobre vie lebo ma roky pozná) tak že mi povolí piť dve a napíše to aj do ordinácie aby som sa nemusela skrývať. Tam by mi aj dve kávy stačili hoci doma som pila aj osem lebo som nejedla a keď som bola hladná tak som sa jednoducho napila kávy a žula žuvačky. Ale teraz som tam začala jesť, hoci nie celé porcie a nie úplne všetko a niekedy som nezjedla citrusy a polievky lebo tie naozaj neznášam, ani omáčky, a tak zrazu na viac káv nebola kapacita. Za tie roky čo tam chodím dve kávy tuším povolila len raz a j to si nie som istá a aj vtedy to bolo za odmenu lebo tá baba všetko jedla a bola úprimná aj k lekárom aj sama k sebe.
Iné obmedzenia ako zákaz chodiť von či zákaz cvičiť mi nevadili lebo mne sa niekedy von ani nechcelo a neznášam zimu a na cvičenie som naozaj lenivá a hnilá. Takže som dosiahla všetko a už som tam naozaj nemala dôvod nevydržať. Až do piatka keď sa stalo niečo také že behom 10 minút som bola zbalená a čakala kým mi prichystajú papiere na reverz. Bolo mi naznačené že niektorých ľudí obťažujem rečami o viere, že stále plačem a hovorím o pravde hoci zase som pila kávu tajne. A že keď stále hovorím že som zlá tak si len vynucujem pozornosť a ľutujem sa. Chcela som im vysvetliť prečo ja naozaj ZLÁ SOM lebo som v živote dokázala robiť neskutočné veci nielen čo sa týka choroby že som babke kradla laxatíva a diuretiká, ale aj veci ktoré s chorobou nesúvisia a sú ozaj sebecké a bezohľadné a potom aj niečo čo nevie nikto ani ten kňaz a čo by asi neodpustil ani farár . Ale dostala som stopku na komunite, Tak som povedala že teda to poviem aspoň na skupine PPP, lebo lekárka mi povedala nech si určite zoberiem slovo aspoň tam. Ale nečakala som že aj mi jedna baba povie stop (jedno z pravidiel takýchto skúpin je že stop znamená že sa už o tom nemôžeme baviť lebo to niekoho obťažuje a nerobí mu to dobre. Rozplakala som sa a povedala mi že zasa len revem a že má právo povedať stop. Určite má, a tak som plakala lebo mi bolo ľúto že to nemôžem povedať a nedala mi ani šancu to vysvetliť hoci som sotva začala. Myslím že to urobila len preto lebo som jej liezla na nervy ja ako osoba a keby začal hovoriť ktokoľvek iný o hocičom nestopla by ho . Dokonca doktorka povedala nech pokračujem ale vtedy som dala stopku ja
a povedala som že už ani nechcem to hovoriť, že sa necítim dobre tu a teraz a idem na oddelenie. Tá baba mi možno aj pomohla lebo keby sa to dozvedeli čo som robila tak by som sa im hanbila pozrieť do očí a tak by som asi aj tak odišla. A tak som od štvrtka doma. Moja zvedavosť zvíťazila a v piatok ráno šup ho na váhu.A teraz chcem napísať, aj keď mi možno zasa nebudete veriť, že už približne 5 týždňov jem mäso DENNE(okrem vyprážaného, to by som naozaj asi nedala), niekedy aj 2x denne, jem 5-6x denne síce ešte som nezjedla žiadnu sladkosť lebo to je niečo čoho sa skutočne bojím a myslím že to ani nikdy nedám do úst, áno naozaj si to myslím a napriek tomu že teraz si pomyslíte "a už sme doma" som to napísala lebo to o tých sladkostiach je pravda, ale čo vám ešte napíšem je, že som dlhé dlhé roky neraňajkovala a teraz bez raňajok z domu neodídem a snažím sa jesť hlavne pravidelne a pestro ako sa jedáva v nemocnici. Ja už neuznávam vegetariánstvo hoci mäsa sa úprimne stále bojím(ale už len vyprážaného). Ale aj tak ho jem (cítim sa silnejšie, prestali mi aj padať vlasy a po rokoch nie som anemická .-) aj rožky (áno, len grahamové), ale aj chlieb (a ten aj BIELY), aj všetky prílohy jem okrem knedlí, lebo tých sa ešte zatiaľ stále bojím. A predstavte si že v sobotu v obchode som si išla kúpiť zopár jogurtov a kúpila som si klasicky polotučné ale aj tri smotanové, hoci len biele. Išla som do toho lebo mi Ježiš pomohol. Ale strašne som sa bála že priberiem keď začnem jesť. Celé týždne som sa radšej nepozrela na váhu keď nás v utorok pred veľkou vizitou vážili hoci som strašne chcela, lebo som si myslela že tam už musí byť neskutočné číslo. Odvážila som sa až doma lebo som to už nevydržala. Aj keď som vedela že to číslo ma asi napriek všetkému odradí. Ale na moje obrovské prekvapenie napriek tomu že ešte pred pár týždňami som nejedla už ani sústo a odvtedy tých 5-6x denne , logicky som mala pribrať, lebo telo si malo zobrať všetko čo mu dovtedy chýbalo, aspoň tak mi to vraví logika, váha doma ukázala nie prírastok ale ešte aj o 200g menej ako keď som prišla do nemocnice! A tak sa už nebojím mäsa ani toho pečiva (ale na raňajky jem iba jeden rožok, aj preto že dva by som nevládala kvôli kapacite žalúdka, ale aj keby som vládala tak dva by som nejedla lebo sa mi to zdá veľa. Ale ten jeden je pre mňa bezpečný , lebo ja vždy ženiem veci do extrémov- teda buď všetko alebo nič, a ktovie keby som zjedla dva či by som nešla vracať) ani jedla ktoré odvtedy dokážem zjesť , lebo som sa presvedčila že jesť naozaj neznamená automaticky priberať ak sa to neženie do extrémov. Lekárka mi povedala že život je vlastne o priemere lebo nič nie je len čierne alebo biele že poznáme aj farby dúhy, a že hoci slová "zlatá stredná cesta" sú už otrepanou frázou tak sú naozaj pravdivé a to som skúsila teraz na vlastnej koži. A tak bojujem odteraz doma. Od laxatív a diuretík i vracania som čistá 5-6 týždňov. Aspoň tak je to teraz. Neviem čo a ako bude o týždeň, či zajtra ale tu a teraz v tomto momente je to tak, je mi s tým dobre a užívam si to. Možno si ešte aj teraz myslíte že som si to len vymyslela,ale mne je to jedno. Nechce sa mi už niekoho stále presviedčať a dokazovať. Lebo nie že mne nie je pomoci ale tomu, kto ničomu neverí. A hoci materiálne nemám skutočne takmer nič, aj tak sa cítim najbohatšia na svete lebo mám vieru a tú mi nik nevezme, aj keď by som znovu zlyhala, zradilo ma zdravie alebo čokoľvek strašné sa mi stalo...táto viera je ešte väčší dar od Ježiša ako život .Aj ja , taká zlá, som mu stála za to, že mi ju daroval. A aj keď by sa nenašiel žiaden človek ktorý by ma dokázal ľúbiť, stále je tu On, lebo jedine On dokáže milovať aj zlých ľudí :-)

Ahoj Fenolax.... Keďže som veriaca uvažujem o tom čo si písala... Môžeš sa vyjadriť k tvojmu pôvodnú príspevkj o laxativach ešte raz, teraz s odstupom času prosím ťa?...

fenolax ..teraz ti je dobre este si mlada mas pocit ze t to neskodi...neboj ved ono ta to dobehne. za par rokov. spomenies si na tieto slova. nic nie je zadarmo ani to tvoje chudnutie prehanadlom.

To nie je výhra. Určite ti to neskôr poškodí zdravie. Je lepšie chudnuť pevnou vôlou, pravidelným cvičením a upravou stravy.
To psylium, nižšie uvedené, tiež nie je všeliek.