Labioplastika 2017

Ahojte.
Svojím príspevkom chcem pomôcť všetkým ženám, ktoré majú rovnaký problém ako som mala ja.
.........
Táto problematika (zväčšené pysky) ma trápila veľa veľa rokov. Tie skrývania a trápne situácie...len ma tak striasa keď si nato spomeniem. Najlepšie bolo, že keď som snívala o tom, že by som raz podstúpila túto plastiku, som sa sama sebe smiala v duchu. Vedela som, že na to nemám jednak financie a jednak dostatočnú guráž...Na istý čas som na to zanevrela, neriešila som to ale potom ani neviem ako, som sa rozhodla že stačilo.
Pátrala som na internete po recenziách, po doktoroch, po klinikách ktoré sú ako tak v mojom okolí.
Zdalo sa mi že je informácii veľa a zároveň málo.
Ale keď som odoslala na už mnou vybranú kliniku mail o prosbe o podrobnejších informáciách, vedela som, že sa to začalo.
Nemenovanú kliniku som si vybrala podľa doktorky - ženy. Mala som svoje priority a medzi všetky patrila aj táto - musí to byť žena.
Keď som nasadla do auta a prišla na 1 konzultáciu, už som vedela že pôjdem do toho.
Tie nervy... tie stresy... už len prvé sedenie mi dalo zabrať.
Doktorka nebola zrovna z tých najusmievajúcejších ľudí akých som kedy videla, ale pôsobila skúsene, tak som si dohodla termín a o pár týždňov som proste šla do toho.
Prišla som (2hodinky cesty autom) v šatách, nakoľko je odporúčané odísť vo voľnom oblečení.
Čakala som na doktorku. Sestrička mi medzitým dala recept a poslala ma do lekárne zakúpiť si veci ktoré budem potrebovať. Našťastie to priateľ za mňa všetko vybavil.
Keď prišla doktorka, šli sme do toho.
Vošla som do miestnosti kde bola aj kúpelňa. Mala som sa v nej vyzliecť ale podprsenku som si mohla nechať.
Župan som si hodila na seba a s rozklepanými nohami ma odniesla do TEJ miestnosti.
Ľahla som si na TEN stôl a sestrička mi dala nohy na operadlá.
Keď prišla doktorka, ja som mala bohužiaľ už na začiatku taký strach že mi nekontrolovateľne vybehlo zopár sĺz a nohy sa mi klepali od strachu. Čo už.nedalo sa to kontrolovať.. ale svoj strach som prekovala už len tým, že som to podstúpila.
Zakryli ma, dali na mňa plachtu, takže tam dole som nič nevidela.
Doktorka našťastie vždy vravela čo mi ide robiť, aspoň som vedela ako je ďaleko a koľko ma toho ešte čaká. Najskôr si spravila nákres na pysky....
Sama doktorka ma upozornila, že injekcia na umrtvenie bolí a vždy pred vpichom mi povedala, že na to ide.
OO MOJ BOŽE ! To bola naozaj neuveriteľná bolesť. Viem že každý vníma a má iný prah bolesti, ale toto bol pre mňa vrchol....
Pichla ma najskôr 2x do 1 strany a rezala a neviem čo všetko tam robila. Cítila som už len teplo...šitie....
Potom ma pichla 2x do druhej strany ... všetko sa zopakovalo.
Bol to divný pocit...
Keď som roztrasená zliezla dole, doktorka mi zopakovala ako sa mám umývať a poslala ma domov.
Nejak som sa obliekla a odkráčala som k autu.
Konečne to zo mňa všetko opadlo. Mala som to za sebou a ja som to dokázala !!! Nuž čo, rozplakala som sa.
To som ale nevedela, že to najhoršie ma len čaká,
Cesta domov bola dlhá a bolestivá.
Nečakala som že už cca 3/4 hodinu po zákroku začnem všetko cítiť.
Priznám sa, revala som celú cestu domov.
Revala som potom ďalšie dva/tri dni.
Obdivujem všetky tie ženy ktoré písali recenzie a brali to v pohode respektíve možno nemali také bolesti ako ja.
Dávala som si lieky a nič...
Opuch bol poriadny, mala som vagínu ako slonica :D
Keď si nato spomeniem, na tie slová čo som vtedy vravela, na tie nadávky ktoré som na seba hovorila v znení prečo som to spravila.
Nuž. Boli to dva tri dni intenzívnej bolesti a veľa veľa plaču, ale dnes som 7 mesiacov PO plastike a viete čo ?
Lepšie mi nikdy nebolo.
Viem že dole to nie je tip top, spokojná som tak na 85% ale s tým čo mi tam trčalo pred tým sa táto nová kráska nedá porovnať.
Možno som to celé napísala odpudzujúco ale toto som prežila ja.
Na všetko treba čas, na rozhodnutie a podstúpenie treba správny čas tiež. Na zahojenie rán a na upokojenie.
Ja som teraz spokojná a čo bolo zlé, je na niečo veľmi veľmi dobré :)
Držím palce :)