Nedokážem sa zmieriť s rozchodom

Enigma to sú proste vzťahy :D

Ahojte. Prosím vás, ak by ste vedeli poraďte mi. Pred mesiacom sme sa rozišli so snúbencom.
Boli sme spolu 7 rokov, z toho sme žili spolu vyše 3 roky. Každý deň sme boli spolu. Žili sme si dobre, sem tam boli nejaké hádky, ale normálny obyčajný život sme mali. Vo februári som nastúpila do školy na internát a tým sa to začalo. On bol cez týždeň doma sám a vikendy sme sa iba videli. Prvý krát sme boli tak od seba. Prvé mesiace boli v pohode, tešili sme sa na seba. Potom sa to začalo, keď v škole nám toho váľali veľa a chodila som aj dosť nervózna zo školy. Ale keď som aj bezvýznamne vyvolala hádku, tak som sa mu ospravedlnila. Plánovali sme spoločnú budúcnosť, mali sme po škole kupovať byt. No stalo sa to, čo som nechcela rozišli sme sa. Najprv nastal veľký cirkus, dosť sa mi nepáčil ako sa správal, lebo mal vypité samozrejme a vtedy som si povedala, že s ním nechcem už byť. Na druhý deň som to samozrejme oľutovala, čo som povedala, ale on mi do telefónu povedal, že radšej aby sme to ukončili. Po 7-mich rokoch do telefónu. Nevedela som tomu uveriť a dodnes neviem tomu uveriť všetkému, čo sa stalo.
Vraj aj cez týždne, keď som nebola doma, tak pil skoro každý deň. A vyhovoril sa mi, ževran kvôli tomu pil, lebo so mnou nebol šťastný a nevedel mi to ako povedať. Dosť ma to všetko zarazilo. Síce niekedy som mala aj ja myšlienky, že sa k sebe nehodíme a radšej aby sa to už ukončilo, ale to len preto, keď som bola nahnevaná. Po rozchode som si myslela, že to bude asi tak lepšie, ale prišla som na to, že som aj ja neskutočne veľa chýb spravila vo vzťahu, lebo som bola dosť žiarlivá. Lenže raz sa to začalo, že si vypisoval s bývalou a odvtedy u mňa trošku stratil dôveru.
Ale vôbec sa s tým neviem zmieriť, že čo sa vlastne stalo, on si žije pokojný život, už si vypisuje s druhou babou a nedokážem sa zmieriť s tým, že už nebudeme spolu.
Mám s ním neskutočne veľa spomienok, ešte tento rok sme boli aj na spoločnej dovolenke počas školy, všetko sa mi zdalo krásne a zrazu je všetko preč. Vo všetkom bol u mňa prvý a dosť vážne som brala ten vzťah a neviem sa s tým vôbec zmieriť.
Je to pre mňa šok a stále čakám kedy sa vráti. Nedokážem si predstaviť, že by som mala byť s niekym iným.

prechadzam si tym prave teraz, je to strasne tazke, je to hnusne...
Mas zly pristup, ides sama proti sebe. Ver ci nie, on neni jedina hviezda na nebi. Tiez som ju miloval, daval jej vsetko a nikdy by som ju nesklamal, zahodila to bez toho, aby ju to co i len trochu trapilo...

Viem, ze to neni lahke. Na zaciatoku musis spravit jedno jednoduche rozhodnutie. Spytaj sa sama seba, chces byt v zivote stastna ? Urcite chces, vsetci to chcu. Tak nech bol akokolvek uzasny, jedinecny a neviem aky, stopni to. Zakazdym sa snaz tie myslienky zatracovat, prebyt niecim inym. Sustred sa teraz na seba, ak necvicis, tak zacni, ak necitas knihy, zacni, ak si niekedy nieco chcela a povedala si, ze to ty nezvladnes, zacni. Najdi si nieco, co chces robit, co ta naplna, comu sa chces teraz venovat a nech sa ti to zda akokolvek nerealizovatelne, nie v tvojich silach, tak od teraz nerob nic ine, len vsetko pre to, aby to uz nebol sen, ale realita a uvidis, ze to strasne pomoze.
Zacnes mat zo seba dobry pocit, davaj si kratkodobe ciele a stale sa pri dosiahnuti nejakej mety odmen, sprav si radost... Niekedy aj cesta je ciel.
Ano, cas zahoji vsetky rany, no nemysli si, ze to prejde samo od seba. Cim viac sa budes snazit, tym skor budes z toho von.

Tiez na nu myslim casto, su to len 2 tyzdne, ale urcite sa nebudem trapit pre niekoho, komu som lahostajny, nech je ta osoba akokolvek "uzasna" a "nenahraditelna"...

To vylieci iba cas, kazdy si tym presiel, to casom preboli

Presne tak, ako píše kafe.

Ty chceš, aby ti tak bolo, ale je to prirodzené. Človek by mal byť smutný a mal by poznať ten pocit, aby sa neskôr vedel radovať. Len by si nemala žiť v minulosti. Pamätať si to áno, no myslieť na to, čo je teraz a ako prežiješ najbližšie minúty. Alebo vôbec nemyslieť :D

Ľudia sa schádzajú a rozchádzajú a ak ti doprial ujo Osud rozchod, tak má s tebou nejaké iné plány a partner by ťa v tej ceste najskôr brzdil. Kto vie, ako to je. Možno máš naplánovaný iný život, inú cestu, možno zažiť niečo ešte oveľa krajšie, ako to, čo si prežila doposiaľ.

ehm... nuž, toto lepšie nebude. Ty tú bolesť v sebe "živíš", sústredíš sa/ vyhľadávaš/ pripomínaš si mizerné pocity a klameš sama seba - toto už s nikým iným nezažijem. Sa divíš, že je ti ťažko? Zamyslela si sa niekedy nad tým AKO bolo JEMU s TEBOU? Ako sa asi on cítil, aké pocity si vyvolávala TY v ŇOM? Asi nič moc, bohvieako cenná baba si pre neho nebola. Lebo ani ty sama seba a svoj život bohvieako pekne nevnímaš. Týraš sa sprostosťami, ktoré nie sú pravda - nedokážem mať iného, nedokážem sa zmieriť - dokážeš a život ti to potvrdí. Ty sa chceš prplať v tom čo bolo a odmietaš to čo máš a môžeš mať.
Tak sa s tým nezmier, a potom ANO, budeš trpieť ešte 60 rokov až kým neumrieš. V živote už fajn chlapa nestretneš, lebo tomuto si sa rozhodla veriť, ale pravda to neni. Veď vlastne ty chceš byť sama, takže... vybrala si si. A následné pocity ti veľmi jasne hovoria, že si si vybrala zle. "Zvolila som si ostat sama, jednoducho som sa tak rozhodla." " Bude moj jediny aj ked spolu nebudeme, tak to chcem." ak to takto chceš, tak ťa to aj sakra bude bolieť. Ale môžeš sa rozhodnúť aj inak.

postupom času to bude boliť menej a menej, až jedného dňa si nespomenieš a budeš riešiť svoje veci, keď ma nechala bývala, tak som si myslel, že je koniec, ostanem sám, len ona bola super... realita je taká, že asi po 3 mesiacoch som si ráno nespomenul, odpustil som jej, a teraz je to v pohode, chce to len čas, uvidíš, všetko raz prebolí. Držím Ti palce

Nie, urcite nestretnes ineho a nikdy to nepreboli.

Coskoro idem na vysoku do Ruzomberku a budem casto chodit na Liptov a na miesta na ktorych sme boli. Budem spominat nikdy nechcem zabudnut.

som z puchova a on z liptovskeho mikulasa :/ chodili sme sa zasebou cele leto, vsetko bolo krásne, spraval sa ku mne tak dobre, ineho nechcem v ziadnom priprade, lebo kamklvek idem, vidim ho tam