Ahojte. Mám problém, ktorý má ničí už dlhú dobu a nejako si s tým neviem rady :( Trochu sa rozpíšem ak to nebude vadiť.
Týka sa to ocd, teda ak je to naozaj ono a nie niečo, čo sa len snažím touto ,,diagnózou'' prekryť. Jedná sa o to, že mám úplne zlé myšlienky súvisiace s náboženstvom a s ublížením iným atď. Je to neskutočne zaťažujúce, mám z toho výčitky, ak sa pomodlím a poprosím Boha, aby všetkých a všetko požehnal, o niečo sa mi uľaví. Znie to asi šialene a smiešne, no privádza ma to do úzkostí a neistoty. Cítim sa akoby som bol väzňom vlastnej mysle. Keďže cítim výčitky a som veriaci, často chodím na spovede, kde to všetko vyznám. No potom o nejaký čas mi to napadne znovu, a znova sa to všetko opakuje dokola :( Je to psycho.
O ocd som si už čo to prečítal. Ak som to správne pochopil, zahráva sa to s našim strachom. Ak sa mám pozrieť na samého seba, povedal by som, že som niečo ako filantrop, mám rád ľudí a chcem pre nich dobro. Nejak takto. A potom mi to dáva zmysel, že ak mi niečo takéto napadne, cítim z toho neskutočnú úzkosť. Pretože to napáda niečo, čo mám rád a na čom mi záleží. Rovnako ako aj na náboženstve.
Dobrá rada, ku ktorej som sa dostal je, že ak je to proti mojej vôli, tak to nie je hriech a ani v tom nemám vinu, nemám to teda riešiť. Lenže ja som si tak neistý, že neviem určiť či to bolo proti mojej vôli alebo nie :( Pretože to, či to chcem alebo nie, si uvedomím až potom. Nie predtým. A tak mám pocit, že predtým som to chcel, no až po vykonaní som si uvedomil, že to bolo zlé. Snáď mi rozumiete. Stáva sa mi, že keď nad niečim rozmýšľam, tak si niekde na pozadí počas toho uvedomím, že sú tu tie zlé myšlienky a potom mi to do toho napadne. Alebo keď si uvedomím, že som rád, že mi to nenapadá, tak v tom bum. A neviem to rozoznať, či som to chcel alebo nie, či mám vinu alebo nie. Tá myšlienka má formu vety, ako keď niekomu nadávate alebo tak.
Mávam aj iné formy, napríklad keď niečo robím, tak počas toho mi napadne, že touto činnosťou niekomu ublížim, že tým, že to robím potvrdzujem tú myšlienku, že niekomu sa stane niečo zlé. A potom mám nutkanie prerušiť činnosť, urobiť kompulziu alebo ju začať odznova alebo to nechať úplne tak. Vyvádza ma to z miery a som z toho na nervy.
Ak to skúsim ignorovať, stále mi niekde na pozadí ťuká, že to tam bolo a že to bolo zlé, jednoducho výčitky. Myslím, že by som dokázal nevšímať si to ak by som s istotou vedel, že ma to atakuje a je to načisto proti mojej vôli. Lenže cítim neistotu.
Viete mi nejako poradiť? Vyjadriť váš pohľad na takéhoto človeka? Čo by ste robili na mojom mieste vy? Čo je podľa vás správne?
Lieky podľa mňa netreba, skôr som názoru, že stačí si uvedomiť nejakú podstatnú vec, ktorá mi zrejme uniká.
Ďakujem za vaše reakcie a prajem pekný deň :)
Boj s vlastnou mysľou (ocd)
Bzdr
Ako to súvisí s tým ocd alebo čo to je? O akých buzerantoch tu točíš? :D
Homosexualita vždy bola a vždy bude nenormalná a žiadna minulosť ani budúcnosť ju nezmení pretože nikdy nebude normálnymi ľudmi akceptovateľná!!A to že sedí nejaký buzerantík za písacím stolíkom a nikdy nebude chlapom za porovnávanie ani nestojí.Neviem akým prínosom do budúcnosti môže byť takáto deviácia.Keď chceš vodu kázať a víno piť najprv sa zobuď a pozri na seba a priznaj si svoju tú svoju chybu.Pretože ja som chlap a z buzerantom si nikdy nesadnem za jeden stôl ani teraz ani v budúcnosti!!!!!!!!
Netreba sa vzdávať. Vďaka za odpovede. Ako tomu ale čeliť?
Moj skromny odhad je, ze do istej miery to takto ma skoro kazdy, len nie vsetci to prezivaju az tak vyhrotene alebo aspon nie prilis casto....dost zavisi od toho, nakolko je tomu clovek schopny a ochotny celit, priznat si to, nepremietat to na druhych a o co viac to potlaca, o to drastickejsie to moze prezivat.
Opakovanym prezivanim danej veci sa to moze umocnovat a clovek vidi uz len tie nezdary a to, co mu chyba, nez by sa sustredit na svoj pokrok a za co je vdacny. Opakovane negativne prezivanie tej istej veci sa tak moze stat chronickou zalezitostou, pokym sa situacia viditelne nezmeni, no ani to este nie je zarukou, ze sa to nezopakuje. Minulost sa tak bezprostredne navazuje na pritomnost a tak je tazke predstavit si aj akoby lepsiu ci priaznivejsiu buducnost. Kamenom urazu bude aj porovnavanie sa s druhymi (vidiet ich ako lepsich a schopnejsich) plus delit veci na "normalne" - zdrave a "nenormalne" - chore a odvodzovat z toho vlastnu osobnost a situaciu v ktorej clovek tape.
Ja trpím pedofílnymi sklonmi nikto ma nevie pochopiť snažím sa to pred luďmi skryť svojou úctivosťou a novonok slušným správaním ale na pozadí ma vždy niečo tlačí ako ataky niekoho ohovoriť, sledovať urobiť niekomu niečo zlé vynadať a neviem či mám chorobu alebo som šialený.Necítim sa vôbec štastný lebo som nebol nikdy milovaný a dokonca som nemal nikdy žiadny sex!Cítim v sebe závisť v podobe niekomu škodiť napr...ľuďom ktorý videli svet niečo v športe dosiahli niečo ako pekné značkové veci majú lebo ja sa neviem ani bicyklovať ani behať.Nehovorím že sa mi nepáčia fešný muži ale zo svojimi vlastnosťami a vekom to bude už len ťažšie a ťažšie.Som ako v dole dole a nikto ma nevie pochopiť.Veriaci nie som aj keď som silný evanjelik.Snažím sa byť ,navonok' dobrý človek ale prídu moje skraty v hlave a potom začnem ľudom nadávať alebo ich ohováram na diskusných fórach.Toho pri kom ma napadnú takéto psychoskraty by som chcel zlikvidovať.Je to v podstate tá potlačená psychosexuálna porucha ktorú navonok potlačujem ,slušnými pozdravmi ľuďom ale stále je vo mne tá zloba zákernosť závisť a škodoradosť a neviem či som to získal ako naučené a zakódované správanie mentality tejto dediny kde ,žijem' alebo je to pravdepodobne porucha.Psychiatricky sa liečiť nehodlám nakoľko si myslím že mi už nič nepomôže takže neviem...Ja nechcem zostať na tomto bode mrazu a tak mi zostáva už len jediná možnosť čo s tým....?
Mozno by sme si mohli uvedomit ten fakt, ze vzdy cimsi niekomu ci uz chtiac alebo nechtiac ublizime a vsetkym sa nikdy nezavdacime, akurat neviem jak si to nebrat osobne, aby to nespustilo nasledne vycitky.
S istou formou OCD sa potykam uz odmalicka a prirodzene som si to zakazovala, ibaze je tazke s atomu vynut, kedze clovek si potrebuje cimsi ulavit, hoci to ma z dlhodobeho hladiska na jeho zivot skor destruktivny dopad, ibaze.....je tazke to rozkluckovat a vela veci z toho sa deje skoro automaticky. Tiez si myslim, ze je v tom cosi, co by treba nahliadnut a mozno by sa to prirodzene rozkrylo a tym padom aj prestalo. Snazila som sa spravit si z nepriatela (OCD) priatela a zacala som si tym riesit zas ine problemy (teda chcela)....nieco ako spravit si z nebezbecneho protivnika napomocnu barlicku. Myslela som, ze ked si tym vyriiesim ine problemy, tak tu barlicku potom odhodim, ibaze ja uz neviem jak, ked je to tak zacyklene
