Každoročne s končiacim sa letom a prichádzajúcou jeseňou sa u mňa dostavujú neskutočné stavy úzkosti a strachu. Už to mám tak od puberty, začalo to tuším na strednej. To obdobie u mňa trvá od začiatku septembra až cca do začiatku decembra. Ide o stavy melanchólie, stiesnenosti a úzkosť. Mám pocit akoby som zaostávala za okolitým svetom, akoby mi niečo unikalo a každý navôkol napredoval,akoby som stagnovala na jednom mieste. Tie stavy prichádzajú s predlžujúcimi sa chladnými večermi a neskorým ranným brieždením. Vtáčky už nespievajú a život vonku nieje taký živý ako keď je jar. Všetké stíchli a veľa z nich sa šťahuje do teplých krajín a tým aj keď bývam v rod. dome tak už pobyt vonku v záhrade nieje taký krásne živý plný vtáčieho spevu ale tichý, mrtvý aj krajina pôsobi tak zakliato. Všetko naberá inú farbu, takú šedastú, sivú a keď prídu hmly tak je to neskutočne depresívne. Najhoršie ak sa k tomu pridá dážď. Farbiace sa lístie do žltej, červenej a hnedej farby vo mne vyvoláva ešte väčšiu úzkosť že sa niečo krásne ako leto končí a keď opadne úplne a sadnú hmly tak je to strašne melancholické a depresívne ešte viac. Prečo je život v prírode na jeseň tak mrtvý? Prečo pôsobí vonku tak všetko smutne? Ešte aj tá tráva je taká prezretá hnedá akoby spálená, bez života? A viete čo ten uzkostný pocit ešte viac znásobuje? Kedže bývam v rod.dome tak viete že na jeseň veľa ľudí ktorý majú záhradku pri dome pália lístie alebo rastlinný odpad zo záhrad a ten dymový smrad z toho pálenia je typický pach spájajúci sa s obdobím jesene. Najmä v podvečerných a večerných hodinách je to pálenie a teda zápach z toho značný. A ten vzduch nasatý tým odporným dymom ma doslova desí. Je taký charakteristický pre mesiace september, oktobér a november. Najhoršie stavy úzkosti a stiesnenosti mám keď je neskoré poobedie, už sa stmieva cca o pol piatej, mesiac je na oblohe, je ticho len počuť hukot aut, pouličné lampy sa rozviecujú, obloha je jasná ale vzduch už značne chladný ako býva v jeseni a vzduchom mesta sa šíri dym z pálenia záhradného odpadu. Toto neznášam. Vtedy mám pocit že všetci niekam napredujú a ja niečo strácam. Niečo mi uniká, som kdesi v pozadí a nieje nik kto by ma popohnal.
Nechápem tie moje stavy. Či to súvisí so školou že v septembri sa začína škola alebo ja neviem. Ale veď už mám 26 rokov a zo školy som preč už sedem rokov.
Možno mi odpoviete že je to z nedostatku slnka ale máte tie stavy aj Vy? Takú vnútornú úzkosť z jesene máte aj Vy?
Ďakujem ak ste to prečítali dokonca a chcete odpovedať
A vy to tak prežívate?
Ja to mám ale spojené stým že mi každá takáto zmena , ročného obdobia, sviatkov, prázdnin no proste všetkého.. pripomína už zažité veci...proste ten studenši vzduch oproti tomu letnému, zimný oproti tomu jesennému, sneh, dážď, sviatky, prázdniny.. všetko sa mi spája s niečím z minulosti .. a skrátka hneď namňa dôjdu všeliaké úzkosti, stavy, stres... nemám rada ten pocit..ale vždy príde..
Letra, mudro vravis. :-) Vo vsetkom je krasa a treba si ju uvedomovat. Mne osobne vyhovuje ten akoby cistejsi vzduch v jeseni a zime a v jeseni obzvlast vzduch vonajuci orechami, gastanmi. :-)
A tepla deka s niecim vonavym a teplym do zaludka musi tiez byt. :-)
Moireal no v takej zime ani ja nerada chodím von, to je pravda. :D Ale vtedy mám zas rada zababušiť sa doma do deky, varené vínko k tomu a nejaký film :) Nehovorím, že zbožňujem zimu, len nechcem dopadnúť s depkami zato, že musím čakať na leto pol roka. Tak preto sa snažím nájsť si niečo pekné na tom :)
Nie si jedina..jesen je zvlastna sama o sebe..mam vyhlad na hory ked zapada slnko je to taky prijemny pocit pozerat sa nato no ked sa pozrem dole na zahradu je taka zahadna tmava chladna..musim povedat ze citat tento clanok ma bavilo ako keby som na tom mieste a vsetko to vidim vnimam..mas talent na pisanie :)
Nerozumiem celkom tvojej prvej vete....Jasne ze sa rada obliekam a pekne obliekam. Len ked sa trasiem od zimy od hlavy az po paty, tak z toho pochopitelne nemam taku radost ako v lete.
A ked mrzne,musim sa naobliekat ako snehuliak a aj tak mi je zima. :-D
Rozumiem, že nie každý sa rád oblieka :D a už vôbec nie na jeseň a zimu...Len som chcela poukázať nato, že sa treba zamerať v takomto pochmúrnom počasí na niečo, čo nás baví :)
Pravdu povediac a uvažujúc hlbšie ako je potrebné, musím s miernym pátosom pripustiť, že tiež chodievam v tom istom ošatení temer celý rok a dá sa povedať, že to mnohým okoloidúcim prekáža, čo je z časti pochopiteľné. Až keď im zahrám na husliach skladbu Eine kleine Nachtmusik od Wolfganga Amadea Mozarta, tak zabudnú aj na problémy s dýchacím ústrojenstvom.
Ja mám jeseň asi najmenej rád, začína byť chladno, ale ešte nie je celkom chladno, tak akurát na nervy. A čo sa týka oblečenia, tak ja chodím s výnimkou zimy stále v tých istých šatách a v tých istých topánkach, niekedy v tých topánkach chodím aj v zime. Má to svoju výhodu, lebo keď idem k niekomu na návštevu, tak mi zvyčajne povie, aby som sa neunúval a aby som sa ani nevyzúval. Ale mňa mamka neučili k takému bordelárstvu, blé! Ale ok, nevyzúvam sa, aspoň si ušetrím kopec roboty. Mesačný princ, ty sa tu nepredvádzaj, lebo na net si zavesil, že ty dokonca chodíš v topánkach ešte po svojom dedkovi, lebo sanuješ prírodu a patríš do strany Zelených. Ako ok, v poriadku, ale prísť v jeho vlastných topánkach na jeho pohreb? Človeče, také maniere už nemá ani Primadona!
ono najlepsie by bolo v takomto obdobi odcestovat do juznych krajin a preckat tam az do jari :D
Neboj niesi sama. Aj ja to tak prezivam. Ale asi to budem mat zo stitnej zlazy,lebo mne byva strasna zima ked je 18 a menej stupnov.
A na margo jesennych outfitov, ja mam iny nazor. Mne sa viac paci fintenie v lete. Aj mnohi chlapi su toho nazoru, ze zena je najkrajsia v letnych satach. Nik nehovori, ze sa treba extra odhalovat ale tie ziarive farby sa na slnku krajsie vynimaju podla mna.
Ale priroda si musi oddychnut, tak to musime aj my dako pretrpiet. Co uz.
A este treba v zime brat vitamin D,kedze ho mame nedostatok a je pritom velmi dolezity pre celkove zdravie.
