Každoročne s končiacim sa letom a prichádzajúcou jeseňou sa u mňa dostavujú neskutočné stavy úzkosti a strachu. Už to mám tak od puberty, začalo to tuším na strednej. To obdobie u mňa trvá od začiatku septembra až cca do začiatku decembra. Ide o stavy melanchólie, stiesnenosti a úzkosť. Mám pocit akoby som zaostávala za okolitým svetom, akoby mi niečo unikalo a každý navôkol napredoval,akoby som stagnovala na jednom mieste. Tie stavy prichádzajú s predlžujúcimi sa chladnými večermi a neskorým ranným brieždením. Vtáčky už nespievajú a život vonku nieje taký živý ako keď je jar. Všetké stíchli a veľa z nich sa šťahuje do teplých krajín a tým aj keď bývam v rod. dome tak už pobyt vonku v záhrade nieje taký krásne živý plný vtáčieho spevu ale tichý, mrtvý aj krajina pôsobi tak zakliato. Všetko naberá inú farbu, takú šedastú, sivú a keď prídu hmly tak je to neskutočne depresívne. Najhoršie ak sa k tomu pridá dážď. Farbiace sa lístie do žltej, červenej a hnedej farby vo mne vyvoláva ešte väčšiu úzkosť že sa niečo krásne ako leto končí a keď opadne úplne a sadnú hmly tak je to strašne melancholické a depresívne ešte viac. Prečo je život v prírode na jeseň tak mrtvý? Prečo pôsobí vonku tak všetko smutne? Ešte aj tá tráva je taká prezretá hnedá akoby spálená, bez života? A viete čo ten uzkostný pocit ešte viac znásobuje? Kedže bývam v rod.dome tak viete že na jeseň veľa ľudí ktorý majú záhradku pri dome pália lístie alebo rastlinný odpad zo záhrad a ten dymový smrad z toho pálenia je typický pach spájajúci sa s obdobím jesene. Najmä v podvečerných a večerných hodinách je to pálenie a teda zápach z toho značný. A ten vzduch nasatý tým odporným dymom ma doslova desí. Je taký charakteristický pre mesiace september, oktobér a november. Najhoršie stavy úzkosti a stiesnenosti mám keď je neskoré poobedie, už sa stmieva cca o pol piatej, mesiac je na oblohe, je ticho len počuť hukot aut, pouličné lampy sa rozviecujú, obloha je jasná ale vzduch už značne chladný ako býva v jeseni a vzduchom mesta sa šíri dym z pálenia záhradného odpadu. Toto neznášam. Vtedy mám pocit že všetci niekam napredujú a ja niečo strácam. Niečo mi uniká, som kdesi v pozadí a nieje nik kto by ma popohnal.
Nechápem tie moje stavy. Či to súvisí so školou že v septembri sa začína škola alebo ja neviem. Ale veď už mám 26 rokov a zo školy som preč už sedem rokov.
Možno mi odpoviete že je to z nedostatku slnka ale máte tie stavy aj Vy? Takú vnútornú úzkosť z jesene máte aj Vy?
Ďakujem ak ste to prečítali dokonca a chcete odpovedať
A vy to tak prežívate?
No jasné poznám až na to že ja tieto stavy chytám jak sa začne oteplovať čiže tak od polovice jari a trvá to do septembra. Potom začína moje šťastné obdobie. Juchuuu už je tu jeseň a pride zima. Dúfam že bude krutá a chladná plná snehu :)
Jesenná depresia útočí! :) Tak by som to nazvala. Je všeobecne známe, že človek stráca náladu, prichádza smútok a cíti sa unavený. Už je len na tebe, ako sa s tým pobojuješ. :) Ja sa snažím vidieť aj v maličkostiach pozitíva a takto si spríjemňovať toto obdobie. Mne sa napríklad začalo páčiť toto obdobie "ticha" ako si napísala. Leto je plné zábavy, s tým spojený krik, smiech, hluk celé dni - aj cez teplé noci. Takže mne to vyhovuje, že nastane takéto obdobie. Treba ísť do parku a naozaj si užívať len tie padajúce listy. Čo najviac pomáha ženám, teda väčšine je, že jeseň je krásna na outfity. Čižmičky, kardigány, vrstvenie, jesenné farby...teba to nebaví? Mňa to teda napĺňa :) Len treba hľadať tie maličkosti, čo ťa budú tešiť! Veľa šťastia
Ja som mávala nepríjemné pocity spájajúce sa so septembrom a jeseňou práve kvôli začiatku školského roka a kedysi sa mi zdá, že ani nebýval ešte september taký teplý ako v posledných rokoch, niekedy aj pol mesiaca prepršalo. Doteraz si pamätám taký pocit stiesnenosti okolo srdca. Ale to bolo aj tým, že som bývala s rodičmi a taký mladý človek sa vráti zo školy, zavrie do izby a má akurat tak depku, ked sa pozrie von oknom a tam akurát kaluže vody a tma.
Ale zo školy som už podobne ako ty preč a jeseň mám veľmi rada, záleží samozrejme aj od toho kde žiješ. Ty máš to šťastie, že žiješ v dome, určite máte v záhrade krásne stromy a to popadané šuštiace lístie, veď to je nádhera! Slnko už nie je ako žeravá guľa, ale celá obloha chytá taký akoby striebristý odtieň.
S rodičmi už nežijem, takže si môžem robiť veci podla seba, zapáliť doma sviečku alebo príjemne mäkké svetlo z lampy, počuvať ako bubnuje dážď a šuštia stromy, dať si super bublinkovy kupel vo vani, na čo človek v horucom lete nema chuť. Juchúú!!!
mesačný... niečo také..
www.youtube.com
:-DDD
Ja take stavy nemavam. Pozri sa na to pozitivne, prestane tiez lietat otravny hmyz, komare, osy.
Jeseň je nádherná , príroda dáva plody, zhadzuje lístie a chystá sa na spánok - oddych aby do nového života nabrala energiu,
tak ako človek potrebuje spánok a moja milá je taká nádherná keď sladko spí.
Tak aj prírodu nechajme sladko spať a pozerajme sa na pestrofarebné sfarbenie jesene a pokojný pohľad na zasnežené lúky a hory.
Boh nám dal krajinu v takom nádhernom zemepisnom pásme, že si tu žijeme ak v nebeskom raji. Aj leto aj zima, aj voda aj lesy, nížiny aj lúky aj hory, aj Malé veľhory.
Čo si viac môžeme priať. Treba si to vážiť. Teš sa národ Slovenský.
mesačny - ani velmi nie, len nejako vzdy som mala radsej pochmurne veci :D
všetci to tak nemaju, ja sa na jesen vzdy tesim, nie su tam ziadne drasticke výkyvy počasia ako v lete, a ked je stale pod mrakom a prsi sa mi paci najviac..aj ked zacne mrazit hlavne na den vs. svatych, to sa mi tiez paci :)
