Každoročne s končiacim sa letom a prichádzajúcou jeseňou sa u mňa dostavujú neskutočné stavy úzkosti a strachu. Už to mám tak od puberty, začalo to tuším na strednej. To obdobie u mňa trvá od začiatku septembra až cca do začiatku decembra. Ide o stavy melanchólie, stiesnenosti a úzkosť. Mám pocit akoby som zaostávala za okolitým svetom, akoby mi niečo unikalo a každý navôkol napredoval,akoby som stagnovala na jednom mieste. Tie stavy prichádzajú s predlžujúcimi sa chladnými večermi a neskorým ranným brieždením. Vtáčky už nespievajú a život vonku nieje taký živý ako keď je jar. Všetké stíchli a veľa z nich sa šťahuje do teplých krajín a tým aj keď bývam v rod. dome tak už pobyt vonku v záhrade nieje taký krásne živý plný vtáčieho spevu ale tichý, mrtvý aj krajina pôsobi tak zakliato. Všetko naberá inú farbu, takú šedastú, sivú a keď prídu hmly tak je to neskutočne depresívne. Najhoršie ak sa k tomu pridá dážď. Farbiace sa lístie do žltej, červenej a hnedej farby vo mne vyvoláva ešte väčšiu úzkosť že sa niečo krásne ako leto končí a keď opadne úplne a sadnú hmly tak je to strašne melancholické a depresívne ešte viac. Prečo je život v prírode na jeseň tak mrtvý? Prečo pôsobí vonku tak všetko smutne? Ešte aj tá tráva je taká prezretá hnedá akoby spálená, bez života? A viete čo ten uzkostný pocit ešte viac znásobuje? Kedže bývam v rod.dome tak viete že na jeseň veľa ľudí ktorý majú záhradku pri dome pália lístie alebo rastlinný odpad zo záhrad a ten dymový smrad z toho pálenia je typický pach spájajúci sa s obdobím jesene. Najmä v podvečerných a večerných hodinách je to pálenie a teda zápach z toho značný. A ten vzduch nasatý tým odporným dymom ma doslova desí. Je taký charakteristický pre mesiace september, oktobér a november. Najhoršie stavy úzkosti a stiesnenosti mám keď je neskoré poobedie, už sa stmieva cca o pol piatej, mesiac je na oblohe, je ticho len počuť hukot aut, pouličné lampy sa rozviecujú, obloha je jasná ale vzduch už značne chladný ako býva v jeseni a vzduchom mesta sa šíri dym z pálenia záhradného odpadu. Toto neznášam. Vtedy mám pocit že všetci niekam napredujú a ja niečo strácam. Niečo mi uniká, som kdesi v pozadí a nieje nik kto by ma popohnal.
Nechápem tie moje stavy. Či to súvisí so školou že v septembri sa začína škola alebo ja neviem. Ale veď už mám 26 rokov a zo školy som preč už sedem rokov.
Možno mi odpoviete že je to z nedostatku slnka ale máte tie stavy aj Vy? Takú vnútornú úzkosť z jesene máte aj Vy?
Ďakujem ak ste to prečítali dokonca a chcete odpovedať
A vy to tak prežívate?
Čo to znamená pre mňa Kábel?
mierna forma sezónnej afektívnej poruchy