S manželom máme pekný vzťah, no zistila som, že sa hanbí za môj hendikep. Veľmi ma to trápi, už týždeň to neviem predýchať. Možno som divná a robím z komára somára, ale s tým pocitom neviem urobiť nič. Od malička sa v noci pocikávam. Manžel je ku mne milý a nikdy mi nedal dôvod, aby som sa kvôli tomu, pred ním, cítila zle. Jeho rodičia s dcérou, jeho mladšou sestrou, bývajú vo veľkom dome na opačnej strane republiky, no keďže tajím tento problém, tak počas návštev, minimálne 2x ročne, sa stále nejako vyhovorím a bývame v hoteloch. Keď idem pracovne na východ, 3x ročne na niekoľko dní, tak detto. Možno si poviete čo tu vlastne riešim, veď môžem u nich bývať a nemusia to vedieť, no ono je to zložitejšie. Často musím prať, lebo plienkové nohavičky zvyknú dosť pretiecť, a tak cítila by som sa zle, keby som stále bola v obavách, že si niečo všimnú. Budem sa veľmi hanbiť, ale rozhodla som sa, že sa im konečne zdôverím a vyjdem s pravdou von, lebo takto je to už neprijateľné a zaslúžia si vedieť pravdu. Verím, že to zoberú normálne. Nedá sa donekonečna vyhovárať, prečo nemôžem u nich bývať a okrem toho, rada by som s nimi trávila viac času, lebo sú milí a rozumieme si. Keď som manželovi povedala, že je čas im to povedať, tak sa nazlostil a trvá na tom, že v žiadnom prípade. Vraj sa to proste ku mne nehodí a nepraje si, aby to vedeli. Dokonca ani švagrina to nemôže vedieť i keď študuje medicínu a je veľmi milá. Naznačil mi, že by sa cítil potupne. Zaskočilo ma, že musím byť navonok dokonalá a toto mu nehrá do karát. Bohužiaľ, zdravie si človek nekúpi a choroby sa nevyhýbajú ani úspešným, atraktívnym ľuďom. Nedokáže akceptovať a priznať sebe i svojim najbližším, že aj my máme svoje slabosti, trápnosti, proste ako každý. Veľmi ma trápi jeho postoj a neviem ho stráviť. Snažili by ste sa ho presvedčiť, aby s tým súhlasil, alebo by ste vyšli s pravdou von a dúfali, že to predýcha a možno nakoniec aj jemu odľahne?
Ľúbi ma, no hanbí sa za môj hendikep.
tiez mi pride ze Ta chrani. ak to dokaze akceptovat on, tak nikoho do toho nic nieje.
tiez si myslim,ze ta tvoj muz chrani.Bud vdacna,zemas takeho partnera.
Oni ta budu ohovarat ci uz za spanie v hoteloch,ci uz za toto a na tvojom
probleme si zgustnu. Naco to ma kto vediet?
inak,podla statistik sa naozaj nikdy neprestane pomocovat v noci
1% ludi trpiacich tymto problemom od detstva. Viem,ze su na to
aj kvapky do nosa, antidepresiva,ci rozne ine praktiky.
Nikomu nic nehovor,ludia sa najradsej tesia z problemov inych.
Samozrejme, muž má len pritakávať a všetko žene odsúhlasovať, aby sa vznešená pani neurazila...Typické...Ale ženská môže mužovi vyhodiť na ksicht všetky jeho nedostatky bez zábran a ešte má držať hubu a krok. Zas sa ženské vyfarbili, keď kvôli tomu, že si muž dovolil odporovať žene, má manželka ukončiť tento vzťah.
A čo keby si, milá autorka, o všetkom rodine povedala aj so súhlasom manžela a tí by ti to dávali pravidelne na tácke vyžrať ??? Vtedy by si založila akú tému ?
Ja trpím enurézou tiež a rozhodne to nie je niečo čo by som chcel vešiať na nos príbuzným. Nevie to nikto okrem fakt najbližších. Tiež mám problém pri nejakej chate s kamarátmi ale vždy to viem vybaviť tak aby som mal izbu sám a riešim si svoje veci....Rozhodne im to nehovor, lebo je to pekná pôda na to aby si z teba robili akurát tak srandu
Ja si tiež myslím že by to nepochopili.Ja chodím k psych.a na na škole to ani učitelia nepochopili brali ma vieš ako....
Snažím sa presvedčiť, že je to presne tak, ako píšeš, a že tie slová o jeho potupe boli len nešťastná formulácia, no škoda, že opakovaná. Manžel je fajn a cítim, že ma ľúbi, tá reakcia ma však doteraz trochu trápi, no možno to preháňam. Na akupunktúru som chodila asi v dvanástich, ale nepomohla vôbec. Slušne ovládam ako chrániť posteľ, ale aby si to (pri viacdennej návšteve) vnímavý, inteligentný hostiteľ nevšimol a nedal si súvislosti dokopy, to sa prakticky nedá. Darmo si človek nosí všetko vlastné, ale potrebuje to potom aj vyprať a to je na dlhšej návšteve ťažké. Dosť nešťastne spím, väčšinou na boku, nekľudne, s paplónom medzi nohami a ani po pomočení sa nezobudím, a tak stále si to niečo odnesie. Paplón a plachta takmer pravidelne.
A, mimochodom, akupunktúru si už asi skúšala, však?
Alenka, ja to nevidím tak, že tvoj muž sa za teba hanbí, ale tak, že ťa chráni. Pozná svoju rodinu lepšie ako ty, vyrástol v nej, a tak má asi jasnejšiu predstavu, čo môže od nej čakať. A je mu jasné, že by ti to mohlo ublížiť, takže chce tomu zabrániť. Určite to nie je dôvod na to, aby si začala o ňom pochybovať. Ľúbi ťa, žije s tebou, pomáha ti, a to sa ráta.
Techník, ako chrániť posteľ na návšteve pred premočením, asi ovládaš viac ako hocikto iný tu na fóre, takže proste raz zariskuj, vybav sa všetkým potrebným, a jednu noc skús prespať u svokrovcov. Ale nevrav im to. Snáď sa nič nestane, a ak by sa stalo, tak si vymyslite nejakú výhovorku - polejte posteľ vínom a nik už nebude pátrať, či tam nebolo aj niečo iné :) Držím palce.
Asi máte všetci pravdu. Zo svojho pohľadu si však neviem predstaviť, že niekto, akokoľvek chorý, by sa stal terčom môjho posmechu, alebo že by ho choroba, ktorú si neprivodil sám svojou úplnou blbosťou, v mojich očiach degradovala a preto som si myslela, že snáď to pochopia, veď sú to inteligentní, milí ľudia. No fajn, budem si to tajomstvo ďalej strážiť. Liečim sa od malička a dodnes som na liekoch. Skúsila som všetko možné, no zatiaľ bolo všetko bez efektu. Nevzdávam to, ale som si vedomá, že jedno percento dospelých sú celoživotní enuretici a pokojne môžem byť jedna z nich. Je dosť pravdepodobné, že to tak bude, lebo už som po tridsiatke, skúsila som asi všetko a pritom som veľmi ťažká enuretička.
Napadol ma vtip s močením. Príde muž domov a v spálni leží jeho žena nahá a pri posteli stojí poštár s rozopnutými nohavicami. Poštár sa cíti byť prichytený, tak sa snaží nejako vynájsť, tak povie: pani, keď sa nepodpíšete a nepreberiete tento doporučený list, tak vám bez milosti ocikám ten Váš nový koberec:-D
