S manželom máme pekný vzťah, no zistila som, že sa hanbí za môj hendikep. Veľmi ma to trápi, už týždeň to neviem predýchať. Možno som divná a robím z komára somára, ale s tým pocitom neviem urobiť nič. Od malička sa v noci pocikávam. Manžel je ku mne milý a nikdy mi nedal dôvod, aby som sa kvôli tomu, pred ním, cítila zle. Jeho rodičia s dcérou, jeho mladšou sestrou, bývajú vo veľkom dome na opačnej strane republiky, no keďže tajím tento problém, tak počas návštev, minimálne 2x ročne, sa stále nejako vyhovorím a bývame v hoteloch. Keď idem pracovne na východ, 3x ročne na niekoľko dní, tak detto. Možno si poviete čo tu vlastne riešim, veď môžem u nich bývať a nemusia to vedieť, no ono je to zložitejšie. Často musím prať, lebo plienkové nohavičky zvyknú dosť pretiecť, a tak cítila by som sa zle, keby som stále bola v obavách, že si niečo všimnú. Budem sa veľmi hanbiť, ale rozhodla som sa, že sa im konečne zdôverím a vyjdem s pravdou von, lebo takto je to už neprijateľné a zaslúžia si vedieť pravdu. Verím, že to zoberú normálne. Nedá sa donekonečna vyhovárať, prečo nemôžem u nich bývať a okrem toho, rada by som s nimi trávila viac času, lebo sú milí a rozumieme si. Keď som manželovi povedala, že je čas im to povedať, tak sa nazlostil a trvá na tom, že v žiadnom prípade. Vraj sa to proste ku mne nehodí a nepraje si, aby to vedeli. Dokonca ani švagrina to nemôže vedieť i keď študuje medicínu a je veľmi milá. Naznačil mi, že by sa cítil potupne. Zaskočilo ma, že musím byť navonok dokonalá a toto mu nehrá do karát. Bohužiaľ, zdravie si človek nekúpi a choroby sa nevyhýbajú ani úspešným, atraktívnym ľuďom. Nedokáže akceptovať a priznať sebe i svojim najbližším, že aj my máme svoje slabosti, trápnosti, proste ako každý. Veľmi ma trápi jeho postoj a neviem ho stráviť. Snažili by ste sa ho presvedčiť, aby s tým súhlasil, alebo by ste vyšli s pravdou von a dúfali, že to predýcha a možno nakoniec aj jemu odľahne?
Ľúbi ma, no hanbí sa za môj hendikep.
Tvojmu priateľovi ide možno o to, že je predvídavý a vie si živo predstaviť, že čo by sa stalo, keby im tú pravdu povedal. On ich pozná hádam lepšie ako ty. Zase to riešiť len cez city, že ja ho nechám, lebo je taký, mon Dieux:-) To keď tak budú riešiť ženy každý problém, tak do polroka budú už na Slovensku len rozvedení.
Mesačný Princ, nezahováraj, please, si nemysli, že to každý berie len tak s humorom. Tak, ako ok, keď je človek trošku pripitý a počas spánku omočí radiátor a na druhý deň nechápe, prečo ten radiátor tečie, tak sa na to možno ešte dá prísť, že čo sa vlastne stalo, ale ty už hovoríš ako obyvateľ Mesiaca. Čo si z Mesiaca? Haló?
Alena, sorry, ale nevidíš to správne. Enuréza je síce dosť častá, ale zároveň platí aj to, že okolie ju neberie s veľkým porozumením. Mohla by si sa stať terčom posmechu, pretože - ako píše MP - ľudia vedia byť necitliví a neraz aj krutí. Postoj manžela nevidím vôbec nijako tragicky, jednoducho tak zareagoval preto, lebo si to chcela oznámiť jeho rodine, a toho sa zľakol. Keby sa doslova hanbil za teba, tak vzťah k tebe by to poznačilo a určite by k tebe nebol pozorný a milý ako píšeš. Takže z toho nerob vedu, nemôžeš od neho chcieť, aby ťa bral takú aká si a navyše ešte aj dovolil, aby sa o tvojom probléme hovorilo po rodine. Jeho rodiny sa to netýka a ty si - prepáč - troška naivná ak očakávaš, že to jeho príbuzní pochopia. Možno tá lekárka by pochopila, možno by dokonca aj nejako pomohla - veď aj enuréza sa dá liečiť - ale nikde nie je záruka, že by z toho nevznikla rodinná šuškanda. Tak to nechaj tak, nerieš, manžel má svojím spôsobom pravdu. Hlavne by som ti odporučila riešiť tú enurézu a nezmieriť sa s tým, že raz to tak je a hotovo. Jedná sa o psychosomatický problém, a taký sa zvládnuť určite dá.
Je síce blbé byť u nich v meste a bývať v hoteli, pritom majú veľký dom a iste im nepadne práve najlepšie, že radšej ideme do hotela, ale máte pravdu, nemusia to vedieť. No hlavne tá reakcia manžela ma zarazila a mrzí ma. Ja sa za to veľmi hanbím, no premohla by som sa a zverila sa jeho rodine, no on sa za mňa hanbí až tak, že by sa pred svojou najbližšou rodinou cítil potupne a nezniesol by tú hanbu. To ma trápi.
Ja si myslím, že aj keď ste rodina, nemusíš im všetko vešať na nos. Každý môže mať niečo, o čom predsa nemusí vedieť celá rodina. Však si v lekárni kúp tie nepremokavé podložky na posteľ. Ak si dáš ešte aj tie nohavičky a pod seba podložku, tak to hádam nepretečie. No a podložku potom len vyhodíš. Nevidím v tom problém. A hlavne je to manželova rodina a on musí sám vedieť, čo im povedať chce a čo nie.
Myslm, ze jento rodina hlavne tvojho manzela. On v nej zil od narodenia. To aky ma k tomu postoj v urcitej miere odaza aj postoj jeho rodiny kedze v nej vyrastal. Nemyslim, ze sa stretnes s pochopením. Myslim, ze v urcitych situáciách by si robili srandu, napr. ked sa trosku pripiju atd. Ja viem, ze ta to obmedzuje. Ale mohol by to byť začiatok konca.
,,verím, že to zoberú normálne,,
Nie, nie a ešte raz nie. nemusia všetci vedieť o takom intímnom zdravotnom probléme, ktorý máš, či áno?
Tvoj manžel má pravdu. Aj keď to ,,on,, povedal tak, ako povedal a je cítiť, že sa hanbí za teba a za to, čím prechádzaš. Dosť nešťastne to formuloval a ak to myslel takto, tak neviem, čo si o tom myslieť.
Dá sa všetko riešiť. Vezmi si viac vecí a prať nemusíš, daj do nejakého vákuového hrubšieho sáčku a nechaj ich tam až pokiaľ neprídeš domov. vezmi si nejaké staršie nohavičky, ktoré môžeš takto obetovať. Ja by som tiež nesúhlasil, aby si o takomto chúlostivom probléme každému hovorila - vieš akí sú ľudia? Najskôr nemáš ani páru!
Zažil som niečo podobné a tú osobu rodina doslova zlynčovala :(
No hrôza pomyslieť. cez urážky, ohováranie za chrbtom, pretvárku...a to nepíšem len o tvojom probléme ale aj o ďalších ochoreniach, s ktorými vyšli ľudia na svetlo.
Nepíšem o jednom prípade, tak to dobre zváž.
to sa proste neda...keby ta lubi ozaj, tak by bral aj tvoj hendikep a nehanbil by sa zan...
S takýmto chlapom sa rozíď, to nemá budúcnosť
Nie, najprv s tým musí súhlasiť aj tvoj manžel a až potom to môžeš povedať, keď nechceš mať oheň na streche.
