Zdravím, mám diagnostikovanú úzkostnú poruchu. Háčik je v tom že ja si nemyslím že to čo prežívam je úzkostná porucha. V decembri až v januári som mal nesmierný strach že mám rakovinu, mal som panické útoky, derealizáciu, návaly tepla a studena, zníženu koncentráciu... proste skoro všetky príznaky úzkosti. Vtedy sa o tú úzkosť vážne jednalo. No ale teraz ma trápia vtieravé predstavy kadečoho možného, hlavne že by som niečo počul (predstavy zvukov), alebo že by som niečo videl (napríklad susedu v záhrade ktorá tam teraz není). Tieto predstavy sú ako som povedal vtieravé, uvedomujem si ich, ale proste trápi ma ta ich "živosť", že sa mi dokážu jasne vybaviť, ako keby som ich už videl ale samozrejme že ich nevidím/nepočujem. Taktiež "v pozadí" hlavy mi stále hrá nejaká pesnička, alebo mi chodia nonstop nejaké myšlienky ohľadom úzkosti, schizofrénie, derealizácií, mojho psychického stavu a pod... Sám o sebe si myslím že patrím na psychiatriu že niesom zdraví človek a nemám sa pod kontrolou. Fakt neviem čo si mám o tomto všetkom myslieť. Užívam sertralin actavis od marca 2017.
Vtieravé predstavy, myšlienky
Johny K ak sa ozveš tak to bude asi zázrak... toto isté mám ja teraz, plne mi to sedí. Mne za to diagnostikovali schizofréniu. Ty si ako dopadol s týmto nakoniec?
Skus detox, postup najdes v knihach od Malachova, na nete...
Johny tato stranka dokonale vsetko vysvetli, je tam aj navod na meditaciu ktora je overena praxou ze pomaha na stavy ktore prezivas. Mozno aj lepsie ako akekolvek lieky. viasua.sk
Johny skus si kupit tu vyfarbovaciu knizku a farebne cerusky a zacni vyfarbovat. Hocijak to mozno znie smiesne ale vyfarbovatka su jednou z kognitivnych terapii - cinnost na ktoru sa musis v konkretnom momente poriadne sustredit, prezivat ten konkretny moment, malo by to pomoct. Dalej poradim zacat robit viac krat denne Butyenkove dychacie cvicenia pozri butyenko.sk, alebo butyenko na utube. Tieto cvicenia dokazu urobit zazraky, upokojit besnu mysel behom par minut hlavne ked sa dokladne sustredis na konkretny moment, vnimaj ako sa ti hybe branica, ako ti prudi nosom vzduch, predstavuj si ako ti ten vzduch ide do pluc, ako sa ti roztahuju. Uplne pomale Nadychy a vydychy mozes robit trhavym sposobom a pocitat pri tom do 5. A este, skus zavriet oci a pred spanim zacat pocitat ovecky....ludia sa mozno zasmeju ale aj toto pomaha. Prakticky akekolvek sustredenie mozgu na konkretny moment vie odtlacit besne myslienky bokom len to treba cvicit, cvicit, cvicit. Nie.olkokrat denne a hlavne pravidelne
Ahoj :) Ľudský mozog je fakt zaujimavá vec ! Ak si myslíš, že si jediný na svete čo ma takéto vtieravé myšlienky tak si na omyle. Do určitej miery ich má každý človek. Je to normálne. Lenže tvoj problém je, že im moc prisudzuješ dôležitosť a neriešiš nič iné len to kedy ti prepne, ty nato čakáš. . Viem, že to nie je také jednoduché mať to na háku, ale všetko sa dá. Nie tak, že proti tomu budeš bojovať, ale tak, že sa budeš venovať niakej činnosti do ktorej sa plne vložíš :) Najlepšie niečo čo si vyžaduje veľku dávku sústredenia. Ja sa totálne dokážem odreagovať pri šoferovaní alebo kreslení. Alebo keď si dobre zacvičím. Potom mi je tak skvelo, že ani nepotrebujem rozmýšlať. A ďalšia vec. Potrebuješ zistiť čo stojí za tvojím prehnaným strachom. Keď s niekym (terapeutka, psychologička, rodina, priatelia) dokážeš nato prísť, už sa ťa to nebude držať.. :) Veľa šťastia
Ja mam hlavne problém stým že vkuse mi niečo lieta hlavou, nonstop každý deň.. ja sa to snažím ignorovať ale už len to že viem že to tam mam ma znepokujeje a aj tak si to všímam... Proste vnútorný hlas ktorý vkuse beží, vkuse komentuje všetko, všetko si všíma, vytvára si predstavy, púšťa v hlave pesničky a pod... fakt neviem čo stým či to je úzkosť či čo... potrebujem ubezpečenie..
Ja som mal úzkosti kvôli tomu, že som bral lieky na spanie. Od kedy ich neberiem, tak úzkosti nemám.
Ahoj, ja ti niečo napíšem, aj keď so mnou nebudú viacerí súhlasiť, ale to je mi jedno. Ide o to, že svojou mysľou, myšlienkami, si môžeš vytvoriť absolútne hocičo a dokonca to môže byť tak živé, akoby to existovalo naozaj. Môžeš si vytvoriť raj, aj peklo. Problém je v tom, že žiješ vo svojej hlave a myšlienky ti lietajú kade-tade. Nie je to choroba. Každého z nás do určitej miery neustále niečo hnetie a základom každého strachu je strach zo smrti. Skús si len tak napísať na papier to na čo teraz myslíš po dobu trebárs 10 min. Zistíš že si šialený.
Pomôže ti jedine keď sa dostaneš do stavu ne-mysli. Mne pomohli knihy od Osha. Napr - osho- život, láska, smiech, alebo osho- o strachu. Je to všetko pravda, čo píše, zažila som to.
Na tom ani tak nezáleží ako žiješ, hlavne sa musíš naučiť existovať sám so sebou.
Dobrý je aj Vadim Zeland- ovplyvnovani reality. Mne sa veľmi uľavilo, už len ked som zistila, že svoju realitu môžem nejako ovplyňovať a nemusím sa neustále báť neistej budúcnosti.
Mnohí hovoria -ja som chorý, knihy nepomôžu. Svoju chorobu však treba v prvom rade pochopiť. To čo pochádza z hlavy, môže jedine prostredníctvom hlavy odísť.
Lieky ti nepomôžu, tí čo ich vyvinuli, majú tiež problém sami so sebou. Keď už niečo, tak je výborná ašvaganda, to je liek z prírody.
Nikto nič ? :(
Ahojte tak som opäť tu. Vždycky vyrazím na net a hľadám si o úzkosti a schizofrénií len keď tie myšlienky a predstavy sú intenzívne. Ako napríklad dnes. Vždycky keď už googlim tak sa snažím nájsť presne niekoho kto má tieto problémy úplne rovnaké aby ma to upokojilo že sa fakt nejedná o schizofréniu. Zatiaľ som ešte bohužial nikoho takého nenašiel takže stále žijem v neistote :( Najviac ma Trápia príznaky ako rýchle myšlienky spojené s predstavami z minulosti / snov / alebo toho čo by sa mohlo stať, divné myšlienky, to že v mojej hlave nidky nieje ticho, vkuse tam je ten môj vnutorny hlas ktory každy jeden deň si vytvára rôzne predstavy, komentuje všetko, predstavuje si ako by mi niekto niečo povedal (poväcsine negatívne), dneska mi tam nápríklad vkuse hrá pesnička. Docela čo ma zaujima je jeden symptom ktory nemôžem najsť či je to fakt úzkosť... Jedná sa o to že kopukrát mi niekto príjde na niekoho známeho podobného z dialky a hneď(do stotiny keď ho zbadam) sa mi vybaví meno toho na koho mi prijde podobný. Myslíte si že je to symptom uzkosti? Bol by som velmi rád ak by sa našiel niekto kto má presne takéto problémy aby som sa konečne upokojil že presne toto má aj niekto iny a tiez ma len uzkost :(
