No, zo začiatku som sa jej myslím, že páčil, pretože som to z nej cítil a aj z jej kamarátky, ktorá sem tam hodila nejakú tú poznámku. Bolo to ale všetko v takej opatrnej rovine, v podstate sa o nič nesnažila a ďalej si žila svoj život. Ja som svoj záujem začal prejavovať neskôr. Zo začiatku bola rada ale tiež mi to prišlo také, že to veľmi nerieši a tak ako to prichádza tak aj odchádza. A ja som bol k tomu sraľo a málo som bojoval. V podstate sme sa veľmi ani nerozprávali keď sme boli v kolektíve spolu. Väčšinou cez net som bol frajer. A veľakrát som ani nevedel o čom sa s ňou rozprávať. Zdalo sa mi, že nemám k nej tie správne kľúče. Pritom je to úžasná osoba. Keď sme boli sami dvaja vonku, bolo to fajn, no keď sme boli vo väčšom kolektíve, mal som väčšinou ,,ignore.'' Potom ešte boli momenty, keď prejavila radosť pre môj ,,virtuálny'' záujem a vyzeralo to, že som ju potešil. No postupne toho záujmu opadávalo a viac a viac mi dávala najavo, že z jej strany nič, hlavne po mojich pokusoch. Aj mi nejaké veci vyčítala a teraz je to už úplne nanič.
Takže aby som to zhrnul, cítim sa, že som nevyužil príležitosť keď som ju mal, a že ďaľším a ďaľším pokusom ju budem viac a viac otravovať. Mám pocit, že tým, že ma viac spoznala som sa jej zhnusil. A štve ma to. Rád by som s ňou bol aspoň kamarát. Myslím, že nemá záujem ani o to. A potom sú tu tie city o ktorých som písal.
Je to dosť blbý pocit, keď uvažujem nad možnosťou, že ma neodmieta len ako partnera ale aj ako kamaráta, človeka. Mrzí to. Viem, nie každý si sadneme a ak mám byť úprimný, tiež poznám niekoho kto sa o mňa zaujímal a nemal som záujem ani o kamarátstvo. No tam som to vedel dá sa povedať od začiatku.
- a žiadny príspevok pod menom kanoe som nepísal
