celkom sa uzavriet

Zakladateľ, ale ty hovoríš aj o zatvorení na energetickej úrovni, že? Neviem, či to je alebo nie je až také podstatné, aby sa tak človek uzatváral.

Anjelik no to si.napisala zbytocne zhadzovacne. Celkom si odignorovala fakt ze su ludia ktori maju inu energiu. Nemozes to posudzovat len zo svojho pohladu. Su napriklad silne introvertni alebo ak dost citlivi ludia. A keby aj niekto bol zlomeny zivotom moze ho to spravit citlivejsim a moze mu vyhovovat byt sam. Mozno nie extremne. Sem tam sa vidiet s niekym moze. By som povedal asi tak ze nie za vsetkym treba hned hladat len zatrpknutost voci svetu. Niekedy je to aj o individualnom nastaveni, o miere toho ako casto a s kym kto potrebuje byt. Niektori maju velmi nizku potrebu napriklad aj preto lebo ini im rychlo beru energiu. Ale okolie tak ako ty teraz si o nich robi hned zavery podla seba.

No mňa štve, že sa vždy niekde pri niekom (zvačsa smiechom alebo automatickým úsmevom) otvorím a potom sa neviem akoby uzavrieť, keď sa potrebujem zas chrániť, takže preventívne sa uzavrieť aspoň na pár dní, ibaže už po pár hodinách sa opäť otváram a orientujem na vonkajší svet, akoby môj vnútorný ani neexistoval, čo mi príde hrozné byť odkázaný na to von a vyčerpávajúce, že ma stále niečo buď ohrozuje alebo priamo zasahuje, keď sa tomu neubránim a nestihnem uzavrieť.

Ak sa odstrihneš od spoločnosti ostatných, si si istý, že sám sebe budeš tou najlepšou spoločnosťou? Že tvoj vlastný svet je tak nádherné miesto, že bude pre teba dlhodobou inšpiráciou a priestorom, kde sa budeš cítiť úplne super? Alebo si pod odstrihnutím predstavuješ iba to, že aktuálne sa nebudeš s nikým rozprávať, ale na internete presedíš celé dni? :o)

Ale k tvojej otázke. Nie, nechcela by som sa odstrihnúť od sveta..je pre mňa *múzou* a súčasne aj výzvou, dokázať si, nakoľko tolerantná, prajná, úspešná, ale aj chybujúca dokážem byť. A pokúšať sa s tým niečo urobiť a nie zaliezať ako malý psík niekam do diery a stade vyť na ten hnusný odporný svet, ktorý ma nie a nie pochopiť.:o)

Pre mňa je zásadné dovoliť si to, že mám právo na to odstrihnúť sa od všetkých a všetkého, niečo ako že má právo človek oddychovať, oddýchnuť si od života - od jeho foriem a nárokov, ktoré kladie na človeka už len tým, že musí vôbec dýchať. Akurát neviem, či to pôjde postupne alebo naraz.

Skôs si mal položiť otázku . pred kým sa otvoriť? :)

Pred ľuďmi, ktorým nedôverujem, ktorý ma ponižujú, ale to nie je rozhodnutie, to sa proste stane.