Strašne to ľutujem

KimmyCA - vôbec tam nešlo o ryby, ale o to, že by si mala mať z toho výletu radosť. No ty si ju nemala a to je podstatné.

KimmyCA - tú rybačku si mohla brať trošku ako príklad :)

To nemuselo byť len na prvom rande. Predstav si teraz, ak by mal x takýchto koníčkov celý život. Ty o nich vieš a odrazu ti to začne vadiť. Jednoznačne, že ten človek to berie osobne a že ho to zabolí.
Pretože vybrať si partnera a neskôr mu vyčítať to, aký je je veľmi zvláštne...až sebecké by som napísal.
Zažil som niečo podobné a môžem ti napísať, že mňa toto zistenie tak veľmi bolelo, že nakoniec som mal radosť už len pri tom mojom koníčku. Je to pre človeka fatálne ak nemá ,,voľný vzťah,, alebo nejakú inú pre mňa divnú formu existencie partnerov ak majú partneri rozdielny pohľad na svet a na partnerské spolužitie.

Je to niečo také, ako keď sa ti celý život páči červená farba a odrazu sa ti začne páčiť iná a červenú začneš neznášať. Čo spravíš? Nevyhádžeš šatník?

Prečo si ľudia navzájom klamete a dúfate, že druhý sa zmení na takého, na akého chcete???
Nie, nezmení.

Možno by si mohla napísať, o aký koníček sa jednalo. Osvetlilo by to možno všetko, čo si doteraz napísala.
Aj ja mám koníček, vždy to bolo to jediné, čo mi prinášalo radosť. Aj keď som bol sám a nemal nikoho. Mal by som sa ho vzdať kvôli nejakej žene??? :O

A čo sa týka zoznamovania, tak ruku vieš podať a predstaviť sa nie? Tiež nie je všetko uniformné a nemôžeš očakávať to isté čo robíš ty od svojho partnera.
Je to presne to isté, ako keby niekto čakal, že každý človek by mal jesť s príborom :D
Ja jem niekedy len vidličkou alebo lyžičkou je mi fajn :)

Niekto jednoducho nie je na to a niekto nemá rád iné.
Preto som už písal, že ľudia by si mali hľadať podobných až rovnakých partnerov, pretože potom zničia život aj sebe aj partnerovi.

Nuž a ešte ma napadla jedna vec Mesačný princ... ten príklad čo si dal s tými nákupnými centrami je dosť taký... plytký povedala by som. To je taký stereotyp čo sa asi v mužskej spoločnosti rád pretriasa, že ženy nemajú žiadne koníčky, len chcú chodiť po obchodoch. Mňa síce chodenie po obchodoch už väčšinou nebaví, ale viem si predstaviť že na prvpm rande by sa asi väčšina žien radšej stretla v tej kaviarni, kde by sa (ak tam nebude hrať hlučná hudba) malo dať v kľude porozprávať ako na tej rybačke... na tú by možno radi išli tiež, ale až trochu neskôr, keď sa lepšie spoznajú (minimálne z dôvodu bezpečnosti - ísť s niekým koho človek ešte dobre nepozná hneď na prvé rande niekam na opustené miesto do prírody môže byť aj nebezpečné). Tiež som bola na rybačke s tým mojím a dokonca sme tam spali asi dve noci v jednej motelovej izbe aj s jeho zhruba o dvadsať rokov starším rozvedeným kamarátom ktorý tam s nami tiež bol, ale bola som za to že ma niekam vôbec zobral vďačná, aj keď ja som skoro ráno ryby chytať nešla; jediné čo mi vadilo že namiesto chrápania jedného chlapa som musela počúvať dvoch, a to bolo neznesiteľné.

Mesačný princ, a ty si prečo myslíš že jeho koníček bol premňa problém? Nie nebol, aspoň nie zo začiatku. Snažila som sa mu v tom dokonca pomáhať, mimochodom, dnes keď už s tým chce praštiť (nedokončený projekt) tak ja som tá, ktorá ho stále povzbudzuje, že nech to aspoň dokončí, aj napriek tomu že sa nám vzťah rozpadol a aj tak sa rozvedieme a ja som kvôli nemu obetovala roky plodného života. Ale áno, vadilo mi, že vo vzťahu bol HLAVNE LEN ten jeho koníček, a všetko ostatné sa tomu podriaďovalo. To je nevyvážený vzťah. Takí ľudia by sa potom nemali zo žiadneho dôvodu ženiť alebo vydávať keď nie sú ochotní brať do úvahy aj požiadavky a potreby druhého a idú si tvrdo len za svojím, ako sa hovorí "aj cez mrtvoly". Aj žena-manželka či partnerka má právo na svoje nároky a nejaké svoje očakávania od života či vzťahu (a nie tak že napr. na otázku "kedy budeme mať deti" dostanem odpoveď že až urobím ten a ten projekt... čo sa môže stať kľudne aj po dvadsiatich rokoch keď ja už nebudem v plodnom veku, alebo možno aj nikdy, ale to už bolo preňho nepodstatné, aj keď mne na tom veľmi záležalo).

Pre chllp, ja som nikdy nemala problém, ak sme boli niekde spolu v spoločnosti mojich známych (napr. na pracovnej párty) ho predstaviť ako svojho manžela, a nehanbila som sa zaňho, aj keď robí doteraz len manuálnu prácu (čo mne mimochodom nikdy nevadilo ani som sa za to nehanbila keď som hovorila o jeho zamestnaní, pri tom ja mám univerzitné vzdelanie aj keď len v humanitnom obore, čo teda tiež nie je nič moc špecializované). Ale naopak, keď sme boli spolu kde boli skôr ľudia z jeho okruhu známych, tak ak ho tam niekto stretol, tak on sa s ním začal veselo baviť a ja som vedľa len stála ako soľný stlp a jeho vôbec nenapadlo ma predstaviť, že "toto je moja manželka"... a ja som sa sama vnucovať nechcela. Toto mi príde smerom ku mne ako k tej manželke minimálne trochu neslušné, že som si z jeho strany nezaslúžila ani niečo ako byť aspoň verejne uznaná. Ale tak vidím že vám je zbytočné niečo vysvetľovať. Zdá sa že si radi zakladáte na svojich domnienkach a vyvodzujete z nich závery pri čom o celej situácii ani nie ste oboznámení. Takto sa potom ľahko niekoho odsudzuje, ale mne sa zdá skôr že ste zaujatí, a s tým sa proste nedá nič robiť.

Mesačný princ už by si nemal myslieť na tú svoju manželku alebo jej odpustit. Niekto chodí po obchodných centrách-možno niečo potrebuje pre deti zháňať a druhý sedí doma.No a čo,ktovie čo predtým zažili,treba to brať ko to je.
Ty ju vyslovene neznášaš aj po rokoch-ide to na nervy.
Čokolada margot-výroba-bola takáto.To čo z iných čokolád,keď sa vyrábali-ostalo tie zvyšky sa zmiešali, myslím že tam dali kokos ešte a urobila sa z toho čokoláda margot-obliala sa čiernou čokoládou.
to je obľúbená čokoláda- môžeš si vyrobiť čokoládu.
Do rozpusteného kakaa s maslom pridáš všeličo-orechy, sušené ovocie, kokos, škoricu-čo ťa len napadne-urobiš
kmotu konzistenciu aby si to dal do formy stuhnúť a dáš do chladničky-alebo do mrazničky-možeš urobiť aj guľky-tam esťe možeš pridať pičkoty, vločky atď.Dobrú chuť.Ponúkni príbuzným a tým čo ťa majú radi alebo ty ich.

KimmyCA - pre neho bol ten koníček najskôr na prvom mieste, no s tým si musela počítať, keď si s takým človekom išla do vzťahu. Aj ja mám taký koníček a nevymenil by som ho za nič na svete :)

On ťa chcel zapojiť, ale keďže to bol jeho koníček, tak to bol pre teba problém. Je to presne také isté, ako keby som ja zobral nejakú ženu na prvé rande namiesto do kaviarne niekde inde...napríklad chytať ryby :)

Možno by išla, ale najskôr by sa mi už neozvala, alebo by sa cítila inak, ako ja. Pretože je to môj koníček a chcieť od niekoho, aby bol aj tým jeho je dosť odvážne. Nie nemožné, ale odvážne :)
Ak by ste mali nejaké spoločné hobby je to iné, ale takto mal len on.

Očakávania sú veľká premenná, hlavne ak nie sú naplnené.

Aj ja som sa snažil takto manželku zapájať ale bezvýsledne. Radšej sedela doma, alebo behala po obchodných centrách.
No tak takýto životný štýl bohužiaľ nemusím...
Možno ak by si niečo vymyslela ty, tak to padne na úrodnú pôdu.

Spoločné záľuby sú vždy základ vzťahu. už by som nechcel partnerku s ktorou by sme ich spoločné nemali.

KimmyCA,

do komunity, alebo kruzku sa chodi preto, aby sa clovek s niekym stretol a nie aby tam prisiel a s nikym sa nebavil. Preto je to komunita, ze sa tam ludia bavia. Predpokladam, ze si plnoleta a tak si nemusela byt pod jeho neustalym dozorom a aj ty si sa mohla bavit s niekym.

Zrejme mas prehnane poziadavky na partnera a vyzadujes jeho neustalu pozornost a sama seba precenujes a z toho aj prameni tvoje sklamanie, ze sa ti partner nevenoval nonstop.

Tak to ja neviem, ci si nudna, len som chcel nakst mozne priciny tvojho sklamania zo vztahu.

pre chllp

Práve naopak, ja som sa snažila mu navrhovať nejaké spoločné aktivity, ale on to často krát odmietal. Dokonca aj keď ma niekam zobral, tak často to bolo len ako súčasť jeho koníčkov ktoré by on robil tak či tak, takže som tam bola len tak ako sa hovorí "na (nepotrebnú) okrasu?", ale keby som tam nebola, tak to preňho nerobí rozdiel, lebo hlavným dôvodom tej aktivity bol jeho koníček a nie spoločne strávený čas ktorý by sme venovali my dvaja sebe. Dokonca aj keď som ho ja občas zavolala na nejaké udalosti, ktoré ho zaujímali (napr. nejaké veci v komunite), tak ak tam stretol známych, tak sa často venoval viacej im a ja som tam len tak povedľa stála a niekedy sa ani nenamáhal ma predstaviť, aj keď vlastne ja som bola tá čo mu navrhla tam ísť. Nehovorím že to tak bolo vždy (nechcem mu zase krivdiť), ale stávalo sa to.

Neviem, ako si prišiel k takémuto názoru že ja som len čakala že on niečo zorganizuje a ja si len vyberám? Vážne by ma zaujímal tento tvoj myšlienkový pochod. A to či je niekto nudný alebo nie je subjektívny názor, nemyslíš?

KimmyCA,

chyba moze byt aj v tebe, ak si nudna a cakas, ze vsetko bude organizovat on a ty si budes len vyberat, co ti vyhovuje. To prestan ebavit kazdeho po cas.

Musím povedať, že úplne súhlasím s príspevkom obetmanipulacie z 18.07.2017 17:34:13 - tiež som zažila niečo podobné, lenže ja som sa zaňho aj vydala (žijeme v zahraničí kde on bol načierno a vlastne nemal iný spôsob ako si tu zlegalizovať pobyt po toľkých rokoch života načierno) a teraz sa idem rozvádzať a skoro sa na to teším, akurát mi je ľúto toľkých zbytočne premárnených plodných rokov môjho života, kým som ešte mohla stihnúť mať deti (teraz už mám 35 a neviem, či niekoho nového nájdem a stihnem to). Pamätám si, že keď som mu raz celá nešťastná tiež niečo vyčítala, tak mi povedal že tiež raz chodil s jednou, ktorá mu vyčítala že s ňou nikam nechodí a že vlastne málo trávia spoločného času a, podľa jeho slov "to mělo rychlej konec" (on je pôvodom Čech, čiže pre mňa to ani nie je cudzinec aj keď žijeme až za oceánom). Paradoxne ma to vtedy mohlo varovať, to sme ešte neboli ani zasnúbení (ale tak takéto veci si potom človek uvedomuje až spätne). Trvalo to ešte ďalšie bolestivé mesiace a roky, kým som si uvedomila, že pre neho nikdy nebudem prioritou, a vlastne sa ku mne ani nespráva ako k manželke a rovnoprávnej partnerke vo vzťahu; svoj voľný čas si organizoval vždy podľa toho, ako to jemu vyhovuje a tak to bolo v podstate vždy okrem pár týždňov na úplnom začiatku vzťahu, keď sme ešte začali spolu chodiť. Neexistuje alebo hlavne teda neexistovalo niečo ako že si vyhradíme svoj spoločný čas pre seba; vždy to bolo podľa toho, či práve nemá niečo iné (teraz je mi to už viac-menej jedno). Ale dosť sa v tvojom príspevku spoznávam, preto myslím, že príspevok od "obetmanipulacie" je na túto situáciu veľmi trefný. Mimochodom tiež je to týpek čo je veľmi zaujatý a posadnutý svojimi koníčkami a chce "dobyť svet" úspechom.