Čo je podľa vás horšie? Mať a stratiť alebo nemať vôbec?
Keď to človek má, je tam ten zlý pocit že to stratí, keď to človek nemá, je tam istota, že nemá čo stratiť ale zas tam je ten zlý pocit že to nemá.
Čo je lepšie? Oplatí sa zažiť tú zamilovanosť, tie pekné momenty s partnerkou aspoň na tú chvíľu než príde rozvod? Alebo je lepšie radšej nič nemať a aspoň mať tú istotu, že ma nemá kto opustiť, zlomiť mi srdce...
V živote som nemal vzťah, nikdy som ešte nezažil tú "lásku". Už sa pomaly rozhodujem, že či nebude lepšie sa na to úplne vykašlať. Už mám dávno po 20ke, a ani sa nenazdám a je tu 30ka. Ten čas utečie rýchlo.
Neviem čo mám robiť, obidva pocity sú zlé - nemať nikoho alebo mať niekoho a stratiť ho. Ale ktoré sa dá znášať viac?
Ja neviem, som zaseknutý. Čo je menšie zlo? Oplatí sa aspoň vyskúšať aké to je mať niekoho rád aj za tú cenu, že ma ten človek po nejakej dobe aj tak nechá? Ja neviem, asi bude lepšie byť sám. Bojím sa ísť do vzťahu, pretože sa bojím, že by som sa na moju partnerku moc nafixoval, začal som ju ľúbiť a potom by ma nechala... a ja by som to psychicky nezvládol. Ja som citlivý a veľmi ťažko znášam ak niekto raní moje city :/